Návštevnosť

pondelok 28. mája 2012

Moments 13.časť

Zrovna pustili slaďák a tak ma objal a začali sme tancovať. Jemne som nasávala jeho vôňu ktorá bola dokonalá a predstavovala si že to je Niall. Je to šialené ale pred pár rokmi som takto tancovala s Niallom a predstavovala si že je to Teo. A teraz je to naopak. Ale je to tak ako sa vraví, človek pochopí čo mal, až keď to stratí. A potom pustili poriadnu pecku a nechala som sa unášať rytmom tanca ako sa len dalo. Skákala som a bláznila s Teom ako sa len dalo. Smiala som sa na plné obrátky a dala si pár drinkov. A keď sa to tam celé skončilo, Teo ma odprevadil domov. Zastavili sme pred mojím domom a ja som pozrela hore do spálne či je mama hore, ale bolo zhasnuté. Vedela som čo bude nasledovať a dosť som sa tohto okamžiku bála ale prišiel. Naklonil sa ku mne a začali sme sa bozkávať. Bolo to spontánne, rýchle a pekné ale nebolo to ono. Ale spoliehala som sa na to že to časom príde. Ešte som sa naňho usmiala a vošla dovnútra. Pozrela som oknom ako odchádza a sama pre seba sa usmiala. Pomaly som vyšla hore aby som nezobudila mamu a ľahla si do postele. Akurát som zavrela oči a prišla mi SMS. Od Nialla: -Rýchlo si ma vymenila.- super, ja som ho vymenila ale to že on má frajerku, najprv mi dá pusu a potom mi rozpráva aká som pekná. Ale, možno to myslel kamarátsky a všetko som si to zle vysvetlila. -Ty si ten ktorý tu má priateľku.- odpísala som mu a nedočkavo čakala kým odpíše. Keď mi správa prišla, okamžite som ju otvorila. -Je to snáď zakázané? Veď my dvaja sme len kamaráti, nie?- -Myslela som že je to medzi nami iné.- -Asi si sa mýlila.- prečo je taký zlý? Čo som mu spravila? Všetko som si to prehrala v hlave a vlastne, nikdy mi nenaznačoval že ma chce, skôr bol stále len kamarát. -A gratulujem k Teovi, veď ešte uvidíš aký je.- a teraz sa mi to snaží pokaziť. -Niall, ty si ma pobozkal.- odpísala som mu aby sa aj on cítil vinne. -Bol som opitý.- na všetko ma pádne vysvetlenie a ja z toho vyjdem ako najhoršia. Neodpísala som mu. Hodila som mobil na zem a vypla zvonenie aby som nepočula ďalšie pípnutie SMS-ky  ktorá by mi len ešte viac pokazila náladu. Po chvíli som ale zaspala. Ráno ma zobudil Niall :„Mellanie, vstávaj.“ rýchlo som sa zobudila, narovnala a povedala „Čo tu chceš?“ „Prišiel som sa rozlúčiť.“ postavila som sa z postele a odišla do kúpeľne. „Tak čau.“ prišiel hneď za mnou a ja som si začala čistiť zuby. „Asi sa hneváš že?“ „Nie, nehnevám.“ povedala som s plnými ústami zubnej pasty aj keď som odpoveď nemyslela vážne a on to vedel. „Uvidíš že s Teom budeš šťastná.“ povedal. Ale ja s ním šťastná byť nechcem, chcem byť šťastná s Niallom. Prečo človek vždy túži po niečom čo nemôže mať? „Hm..“ odpovedala som. „A ak nie, raz príde ten pravý.“ Neznášam tieto reči, toto sú slová mojej mamy. Človeku sa ľahko povie že raz príde ten pravý, ale ak chcem aby tým pravým bol Niall? Ak to tak cítim a nikoho iného si vedľa seba neviem predstaviť? Jasné, možno chodím s Teom, alebo on to tak berie ale nechcem ho. „Hm..“ odpovedala som zasa. „Tak ahoj..“ prišiel ku mne, objal ma a odišiel. Nepovedala som mu ani pol slova, zatvoril dvere od mojej izby, nastalo ticho. Čo ak ho vidím naposledy? Čo ak sa už nikdy nevráti? Čo ak sa vráti a ja už tu nebudem? Hlava plná otázok, oči plné strachu a sĺz, srdce s obrovskou dierou. To je to čo som teraz cítila a jediné vnímala. Čo ak naozaj nie je on ten pravý? Čo ak mi naozaj nie je v živote súdené nič pekné pretože som v minulom živote bola nájomný vrah? Pozrela som z okna mojej izby a videla dve osoby. Jednu ktorú som milovala nadovšetko a práve mi odišla zo života, a druhú ktorú som ledva videla pretože bola tenká ako slíž s obrovskými šteklami a dlhými hnedými vlasmi. Tá, čo mi ho vzala. Niall nastúpil do Jeepa, ktorý mal mimochodom na streche obrovskú červenú mašľu. Pravdepodobne darček od brunetky. Pri pohľade na môj prívesok na nočnom stolíku, ktorý bol mojím darčekom pre Nialla som sa musela pousmiať. Všetko je to zvláštne, doteraz som žila bez neho, možno bol len v spomienkach z detstva a vo fotoalbumoch, ale za tieto dni som pochopila jedno, čo je to láska. Roky som sa s ním stretávala a nikdy som sa doňho nezamilovala, ale teraz hej. Prečo každému záleží na výzore? Nezáleží na tom aký je človek vo vnútri? Sadla som si na posteľ a po lícach sa mi liali tisíce sĺz. Obrovský Jeep odišiel z našej príjazdovej cesty a ja som pochopila že som ostala sama. Človek denne prechádza okolo tisícok ľudí, možno si povie že ten a ten je pekný ale ďalej ho nerieši. Ale potom príde jedna osoba a celý váš život sa zmení. Chytila som prívesok ktorý ležal tesne vedľa mňa a vyhodila ho von z okna. Pravdepodobne padol niekde do snehu. Hlavu som si zaborila do dlaní a plakala, neviem ako dlho, neviem ako intenzívne ale plakala som. A hlavou mi blúdili tisícky myšlienok.
                                                   Hnusná, odporná brunetka :D
                                         

nedeľa 27. mája 2012

Moments 12.časť

„Tak vám teda gratulujem..“ povedala som a prefrčala som okolo nich ako víchor. Ani neviem ako som sa dostala na druhú stranu mesta. Proste som utekala kam sa dalo. Sadla som si na múrik, ignorovala zimu, ignorovala bolesť, ignorovala otlaky na nohách. Vnímala som spomienky, momenty ktoré sme prežili v detstve. Tak rada by som to všetko vrátila a neposielala ho do X-factoru. Šiel tam len kvôli mne, pretože som ho hodiny presviedčala že tam má ísť. Tešila som sa s ním keď prišiel a povedal že postupuje, tešila som sa s jeho úspechov, ťahala ho z pádov, bola som tu vždy. Vždy som mu podala pomocnú ruku, vždy sa mi mohol vyplakať na ramene. Mne, mne a nie prsnatej brunetke s obrovským Jeepom. Nemám síce peniaze a umelé prsia, možno nie som pekná a nemám v škole dokonalé známky, možno ma nezoberú na univerzitu a keď umriem nikto si na mňa po pár rokoch ani nespomenie, možno nie som typ baby za ktorým sa otočí každý chlapec. Možno ma okolie nemá rado a myslí si že som namyslená ale viem jedno, nikto ho nebude milovať viac ako ja. Nedá sa to, nedá sa aby niekoho ovládla láska viac ako mňa. Myslím naňho keď zaspávam, keď sa zobúdzam a keď robím čokoľvek iné. Keď ho vidím, nechcem vidieť nič viac. Sedela som na múriku s výhľadom na celý Mullingar a sneh mi fúkal do tváre. Skôr ako my stihla slza vypadnúť z oka, zamrzla. V ruke som držala prívesok s nápisom Best Friend, tak silno že som mala pocit že sa roztaví. Po chvíli som cítila, že za mnou niekto stojí. Mierne som pootočila hlavou aby som nenápadne zistila kto to je, ale stál príliš blízko aby som mu videla do tváre. „Čo tu robíš, sú Vianoce.“ počula som hrubý hlas za mnou, Teo. Zmeravela som ale neprešla mnou elektrina ako kedysi. Len som sa otočila dopredu a ignorovala ho. „Ty si Mellanie, však?“ spýtal sa a sadol si vedľa mňa. Prikývla som a pozrela do zeme. Vyzliekol si kabát a prehodil ho cezo mňa. „Vďaka..“ povedala som. „Tak mi povieš čo ťa sem privádza?“ pozrela som naňho ale predtým som si ešte utrela rozmazanú maskaru. „Zlomené srdce..“ „To je sviniar že zrovna na Vianoce.“ povedal. „Hm..“ „Ale sme na tom podobne.“ pozrela som do jeho zeleno šedých očí, z ktorých som odpadávala každé ráno na školskej chodbe. „Zoe..“ povedala som zaňho a prikývol. „Presne tak..“ povedal. „Tak to mi je ľúto.“ „Ale veď ty si nemala chlapca, vždy si chcel mň...“ zastavil sa a dal si ruku pred ústa. Fajn, som tá najväčšia trapka na svete. „No, veď nemala. Len ako to správne povedať...ehm...namotala som sa.“ zamyslel sa. „A na koho?“ „Na Nialla Horana.“ „Ale veď vy ste boli vždy kamoši nie?“ spýtal sa. „Hej..“ „Tak?“ „Tak to nerieš..“ povedala som a chystala sa na odchod. „Ten kabát si môžeš nechať.“ povedal. Prišla som k nemu a podala mu ho. „Nie, myslím to naozaj, nechcem aby si prechladla.“ povedal a usmial sa  „Lebo ty si sa o mňa vždy zaujímal, však?“ prevesila som mu jeho kabát na ruku a odišla. „V poslednej dobe hej.“ okamžite som zastavila. Čože?? Teo? O mňa? Prišiel ku mne a znova mi obliekol kabát a usmial sa. A presne pri tomto úsmeve som si uvedomila že sa na to vykašlem. Nech si má Niall aj tri brunetky a štyri blondínky. Ja tu budem mať Tea. Usmiala som sa aby som mu dala signál že mi môže lichotiť ďalej. „A máš krásne oči.“ povedal. Chvíľu bol ticho a potom pokračoval. „A šaty, ale nechápem načo v nich chodíš po meste, skôr by sa mi hodili na nejaký ples.“ „Práve tam som s nimi mala namierené ale nejako mi Niall zmenil plány.“ „Ja som tam mal namierené tiež...so Zoe.“ povedala som a pozrela ja lepšie na to čo má oblečené, bol to oblek. „Tak čo tak tam ísť spolu a neriešiť ich dvoch?“ spýtal sa ma. Prikývla som a on mi podal ruku. Šli sme teda spolu k sále v ktorej bol ples. Prišli sme tam spolu a vzali na seba všetky pohľady, samozrejme kvôli Teovi do ktorého sú zamilovaná všetky baby z našej školy a potom kvôli tomu, čo tam robí so mnou. „Prečo sa na nás všetci pozerajú?“ potichu som sa ho spýtala „Lebo si krásna.“  neviem či to myslel vážne alebo sa ma snažil len zbaliť, ale v každom prípade sa mu to darilo. Síce bol v mojom srdci Niall, vedela som že Teo sa tam dostane ľahko.
                                                      Teo

sobota 26. mája 2012

Moments 11.časť

„Mell, Vianoce! Darčeky! Sú Vianoce, bol tu Santa!“ kričal David a skákal po mojej posteli. „Dobre, ja za chvíľu prídem. Choď si rozbaliť darčeky...“ povedala som a zakryla som sa dekou až po hlavu. Hneď mi stiahol deku a začal kričať „Nie, sú Vianoce. Poď teraz.“ chytil mi ruku a ťahal ma až som spadla na zem. „Bože David ani vyspať ma nenecháš.“ povedala som a postavila som sa z tvrdej zemi. Prišla som dole a David sa pustil do rozbaľovania darčekov „Wau, Lego.“ dvihol veľkú krabicu a dal si ju za seba. Potom roztrhal ostatné darčeky takže bol baliaci papier úplne všade a potom prišiel rad na nás. Najprv podal jednu krabicu mne. „To je niečo na dnešný večer...“ povedala mama. Otvorila som ju a v nej boli dva lístky na Vianočný ples. „Vždy si naňho chcela ísť s Teom, tak keď je tu Niall môžeš ísť s ním.“ „Ďakujem mami, ale Niall nevie tancovať a nie je typ na obleky.“ povedala som. „Tak pôjdeš s Davidom.“ zasmiala som sa. „To radšej pôjdem presvedčiť toho Nialla.“ potom som si rozbalila zvyšné darčeky. Dostala som BlackBerry, od otca. Potom zopár nových trendy kúskov oblečenia a kozmetiku. Keď sme všetko do rozbaľovali a upratali, naraňajkovali sme sa a  David sa šiel hrať s novými hračkami. Ja som šla do svojej izby a na posteli som videla veľkú modrú škatuľu. Ale veď kedy ju tam mohla mama stihnúť dať keď som bola celé ráno s ňou? Nadvihla som vrch a uvidela krásne šaty smotanovej farby a na nich bol položený malý papierik. -Ty mrcha! Ja viem tancovať ;) Niall- tak to je od Nialla! Ale ako sa sem dostal? A potom som videla lano ktoré sme vždy mali medzi našimi oknami. On sa sem doplazil. Obliekla som sa a šla k Niallovi pretože ak by som šla lanom v polovici by som padla na zem.  Zazvonila som ale otvorila mi jeho mama. „Áno Mellanie?“ spýtala sa ma. „Je Niall doma?“ „Nie, šiel rozdať nejaké darčeky deťom do detského domova.“ povedala. „Aha, tak nič...“ povedala som a odišla domov. V ruke som zovrela malú krabičku v ktorej bol darček pre Nialla. Bolo to trápne ale bol to prívesok, ktorý mi dal Niall keď sme mali 11 s nápisom Best Friend. Nevedela som čo iné mu dať, ale vždy som ho mala pri sebe a teraz nech ho má on pretože peniaze na voskovú figurínu Baracka Obamu nemám. Čakala som doma do večera oblečená v šatoch od Nialla a čakala že príde sám, ale neprišiel. Tak som na seba hodila kabát a šla zasa k nim. Pred ich domom stál veľký Jeep drahší ako náš dom. Tak som zaklopala a otvorila mi zasa Niallova mama. „Ahoj...“ „Niall je tu?“ spýtala som sa. „Áno je.“ povedala a pustila ma dovnútra. Prešla som chodbou do obývačky a v tom sa mi naskytol hrozný pohľad. Na gauči sedel Niall s nejakou brunetkou a držal jej ruku. Keď ma zbadal zmeravel a pustil ju. „Nie! To nie je tak ako to vyzerá.“ v rýchlosti som sa otočila a vyutekala von. Hneď ma dohonil, chytil mi ruku a prudko mnou otočil. Bola som určite celá rozmazaná pretože sa mi slzy liali ako potom. „Ja..“ povedal a zastavil sa. „Mám priateľku...“ dopovedala som zaňho. Prikývol, pustil mi ruku a odišiel. Ostala som tam stáť a pozerať naňho ako odchádza. Drkotala som sa od zimy ale to mi bolo jedno, akoby sa moje telo zastavilo a nevedelo sa pohnúť. Potom som započula „Mellanie!“ otočila som a videla som Becky spolu s Liamom ako idú smerom k môjmu domu. „Ahojte...“ povedala som a utrela som si slzy. „Čo sa stalo?“ spýtala sa ma Becky a tuho ma objala. „Ale nič...“ povedala som. „A ty čo tu robíš Liam?“ „Teraz som priletel. Doma to bola aj tak v celku zlá nálada kvôli bývalej frajerke ale tá to vzala s humorom. Vraj je to osud....“
                                               

Moments 10.časť

„Mellanie..“ zobudil ma mamin jemný hlas ako každé ráno. „Ahoj mami, dobré ráno.“ povedala som a rýchlo som vstala z postele pretože som bola stále ako malé dieťa ktoré sa teší na Vianoce aj keď darčeky sú až zajtra mám radšej dnešok. Celý deň rozprávky a dokonalá atmosféra. Umyla som si zuby, učesala sa, namaľovala sa a ako každé Vianoce obliekla naše rodinné tradičné tričko so sobom. Prišla som do obývačky a tam už sedel David s obrovským úsmevom na tvári pred telkou s koláčikmi v ruke a pozeral Grincha. „Mellanie?“ spýtal sa ma. „Áno zlatko?“ povedala som a sadla si vedľa neho. „Ako stihne Santa rozdať darčeky všetkým deťom na svete za jednu noc?“ klasické detské otázky,  usmiala som a začala rozprávať rozprávku ktorú mi hovoril otec. „No, je na to viacej vysvetlení. Jednou je že Santove soby sú veľmi rýchle a preto všetko stihne a druhým je posun času. A napríklad v iných krajinách dostávajú darčeky už dnes večer. Aby to Santa stihol aj keď je rýchli.“ v jeho nevinnej tvári som videla zaujatosť. „Wau, to je super aj ja chcem darčeky už dnes večer.“  zasmiala som sa, prešla som mu rukou do vlasov a povedala „Počkáš si do rána, kvôli tebe Santa nebude meniť program.“ sadol si na gauč a pozeral ďalej Grincha. „Inak, bol tu ráno Niall.“ povedala mama a okamžite som sa na ňu obrátila „Čože? Prečo si ma nezobudila?“ z vešiaka som rýchlo vzala bundu, obula si čižmy a šla k Niallovmu domu. Zaklopala som a otvoril mi Niall. Hneď som na ňom videla naše tričko so sobom. „To čo máš na sebe?“ začala som sa smiať pretože mu bolo až príliš krátke. „Naše tričko.. nosím ho každé Vianoce“ povedal a pustil ma dovnútra. „Kde sú chalani?“ spýtala som sa ho. „Šli domov, snáď tu nebudú aj na Vianoce...“ povedal „Ja som si myslela že tu ostanú.“ pokrútil hlavou. „Ahoj Mellanie, dáš si s nami obed?“ spýtala sa ma Niallova mama. „Nie.“ povedala som. „Tak zajtra je to tu...“ povedal Niall. „Čo?“ spýtala som sa ho. „Darčeky!“ zakričal. „Koľko máš? 5? Môžeš si sadnúť do obývačky s Davidom rozoberajúcim ako môže Santa stihnúť rozdať všetkým darčeky a tešiť sa spolu s ním.“ povedala som mu. „Akoby už nemal všetko.“ povedala Niallova mama. „Tým chceš povedať že nič nedostanem?“ spýtal sa jej Niall. Jeho mama pozrela na mňa  povedala „Veď čo už môže chýbať človeku ktorý má sochu Baracka Obamu v životnej veľkosti?“ „Načo ti je?“ spýtala som sa Nialla. „Momentálne je v našom byte v Londýne a slúži ako Harryho stojan na trenky.“ „A čo chceš ešte dostať? Voskovú figurínu Obamovej ženy?“ spýtala som sa ho. „To by sa hodilo, Harry by si na ňu vykladal nohavice. Ale už som pozeral vo všetkých skriniach a našiel som len dva svetre od babky a tri knihy. Takže nič veľkého nedostanem.“ pokrútila som hlavou „Ty si vážne decko keď prehrabávaš rodičom skrine.“ Niall zavrel dvere od kuchyne v ktorej bola jeho mama a prišiel si sadnúť vedľa mňa. Chytil mi ruku a povedal. „Musím ti dopovedať ten včerajšok...“ presne na toto som čakala! Celá som sa roztriasla a usmiala sa. „Takže...“ a zazvonil zvonček. „Do riti...“ povedal. „To si my chcel povedať?“ spýtala som sa. „Nie.. ale vždy keď to chcem povedať niečo nás vyruší.“ otvoril dvere v ktorých stál Jack. Niallov najlepší kamarát po mne. A ja že je u babky. „Niall, ty pako, nevedel som že si tu...“ povedal, podal mu ruku a potľapkal ho po chrbte. „Čau Jack.“ Jack sa usmial a vošiel dovnútra. „Preboha, to čo máš na sebe?“ spýtal sa Nialla. Vstala som, obula sa a povedala „Ja už asi pôjdem.“ povedala som Niallovi. „Vidíme sa neskôr.“  v jeho tvári som videla smútok ale čo som s tým mala robiť? Vzala som si bundu z vešiaka a odišla domov.
Celý deň sa ťahal jak slíž, celý som ho presedela pri telke a prejedla sa koláčov do prasknutia. Až večer, keď skončila trápna Vianočná relácia som videla že vedľa mňa David už zaspal. Tak som ho vzala na ruky a odniesla do postele. Mama vybrala darčeky a naukladala ich pod stromček. Potom sladkosti do ponožiek a ja som musela do seba nacpať cookies ktoré nechal David pre Santu aj keď som nemala kam. Zapila som ich mliekom ktoré tam tiež nechal a mama vypila whisky, to bol skôr otcov zvyk. Nechávať pre Santu drahé whisky, aby ho mohol sám vypiť. A nejako sme si na to zvykli a nechávali sme ho tam aj keď s nami niektoré Vianoce otec netrávil. Vyšla som von, vzala mrkvu ktorú nechal David pre soby a zahodila ju. Ešte pred dverami domu som sa zastavila a pozrela na oblohu plnú hviezd. „Šťastné a veselé ocko...“ potom som šla do izby, pozrela z okna ktoré bolo hneď oproti Niallovej izbe ale bolo zhasnuté. Tak som si ľahla a zaspala.
                                 

streda 23. mája 2012

Moments 9.časť

Prišla som k nemu, otvorila ho a dole som videla starú známu blonďavú hlavu. „Niall, čo tu robíš?“ spýtala som sa ho. „Ja nemôžem spať. Pamätáš ako sme vždy v tú noc pred Vianocami spávali v domčeku? Bol to zvyk.“ videla som ako v ruke drží spacák a vankúše. „Hej, pamätám.“ zasmiala som sa. „Tak poď.“ vzala som si zo skrine spacák, z postele vzala vankúše a potichu vyšla z domu. Najprv som ho poriadne objala. Chytil ma za ruku a mnou prešiel prúd. „Ach.“ povedala som a Niall sa na mňa hneď otočil. „Čo je?“ „Nič.“ povedala som a sama zo svojej neistoty a nechápavosti som sa začala triasť. „Je ti zima Mellanie?“ spýtal sa ma. Do čerta, on to zistil. „Trochu.“ povedala som, pretože pravdu som mu určite nemohla povedať. Preboha Mellanie, čo je to s tebou? Poznáš ho už dlho a teraz sa začínaš byť zamilovaná? Veď je to Niall! Niall s ktorým si vyrastala a vie o tebe všetko? Niall ktorý by ťa nikdy nechcel? A čo Teo? Prečo sa toto so mnou deje, začalo to tou pusou a teraz sa cítim neopísateľne. Prechádza mnou pocit neskutočnej eufórie. Ako keby vám bolo jedno že by ste mali zomrieť, že by mal prísť koniec sveta alebo že by na vás niekto začal strieľať. Akoby som sa cítila nesmrteľnou, ako keby som tu celý čas dýchala a žila len preňho. „No poď.“ prerušil ma Niall zo zamyslenia a vyliezol hore. Nasledovala som ho. On položil spacák na posteľ. „To na tejto malej posteli chceš spať?“ spýtala som sa ho. Prikývol a usmial sa. „Ale veď sme sa tam v 12 ledva stali, a teraz si oveľa väčší.“ povedala som mu. „Ale dosť si schudla.“ povedal. Okamžite som po ňom hodila vankúš. „Ty hnusák.“ zakričala som a položila spacák vedľa jeho. „Ejha, to si tu vážne ľahneme vedľa seba ako predtým?“ spýtal sa ma. „No a čo?“ spýtala som sa. „Ale ja už mám 18, môžem byť úchylák a zneužiť to.“ zasmiala som sa a veľmi by mi to neprekážalo ale to som samozrejme povedať nemohla. Tak sme sa tam narvali do spacákov. Niall si ľahol na bok a bol asi 5 cm od mojej tváre, pretože ja som ležala na boku tiež. Z ulice sa odrážalo len mierne svetlo a tak som ho dostatočne nevidela ale jeho dokonalé modré oči sa nedali prehliadnuť. Potom sa prisunul ešte bližšie ku mne a dotkli sme sa čelami. Zachvela som sa ale bola som neskutočne šťastná. „Bol raz jeden chlapec, a stretol jedno dievča..“ vedela som čo hovorí. Bola to naša rozprávka, bola o nás dvoch. Rozprávali sme si ju každú noc keď sme u seba spali. Raz som ju rozprávala ja, raz Niall. „... Boli najlepší kamaráti a chceli spolu preplávať celý svet, mali svoju pevnosť a postavičky hrdinov z Tesca za 2 libry.“ začala som sa smiať. „Ako sme mohli vymyslieť tak hlúpu rozprávku?“ spýtala som sa ho. „Ticho buď, nie je hlúpa. Uvidíš aký z toho spíšeme román. Ale trochu som ju upravil, môžem ti povedať moju verziu?“ prikývla som. „Bol raz jeden chlapec a jedno dievča. Poznali sa od mala, ale nevideli sa celé roky. A potom sa chlapec vrátil späť a uvidel dievča a nechápal aká je krásna. Potom si uvedomil....“ pomaly dvihol ruku a pohladkal ma po líci. Nežne som sa usmiala a v tom sa ozval hluk. „Niall! Kde si ty pako? Niall!!!“ rýchlo sa vyhrabal zo spacáku a pozrel von. „Harry!“ povedal. Zabijem ho! Pomyslela som si a postavila som sa tiež. „Čo chceš?“ spýtal sa ho Niall. Pozrela som ponad Niallove rameno a keď ma Harry zbadal nechápal. „Vy čo tu robíte?“ „Čo chceš?“ spýtal sa Niall. „Ja len že kde si, a ešte som ti chcel pripomenúť že o hodinu máme Twitcam, tak by si sa mal vrátiť.“ povedal Harry. „Ale tých dvadsať minút ešte počkáme, ale vlastne Niall tebe stačí osem." Niall skočil dole a začal naháňať Harryho. Hodil ho na zem a utekal do domu. Potom sa Harry postavil a utekal za ním. „Tak fajn...super.“ povedal som si sama pre seba a šla domov. A tak to začínalo byť pekné. Tak som sa doma znovu uložila do postele a zaspala.

utorok 22. mája 2012

Moments 8.časť

Potom do miestnosti prišli aj ostatný chalani. Keď však prišiel Liam, Niall okamžite pozrel na mňa a ja som z neho vycítila že niečo nie je v pohode. „Niall? Môžem s tebou hovoriť?“ spýtala som sa ho keď všetci chalani odišli z kuchyne preč. „Jasné.“ prikývol a zavrel dvere. „Prečo si sa na mňa tak pozeral?“ Sadol si na stoličku oproti mne a začal. „Liam má priateľku. Tanečníčku..“ kývla som hlavou aby pokračoval. „A včera, keď sa šiel prejsť...“ zdvihol na mňa pohľad. „Stretol Becky, dali sa do reči a on sa do nej na prvý pohľad zamiloval.“  s otvorenými ústami som naňho pozrela. „Čože?“  „Ako?...ak...ja to nechápem!“ povedala som. „Nerieš to Mell, oni si to vyriešia sami.“ „Ako vyriešia? Veď je to moja najlepšia kamarátka! Bože idem za ňou.“ povedala som a vyutekala von z domu. Asi za 5 minút som bola pri Beckynom dome, čo väčšinou prejdem za 10 minút ale teraz som utekala rýchlo k nej. Celou silou som zaklopala na dvere a otvorila mi Beckyina mama. „Dobrý deň pani Petersonová, je Rebecca doma?“ usmiala sa a pozvala ma dnu. „Jasné, je v izbe.“ rýchlo som sa vrútila do jej izby a tam už pri počítači sedela Becky. „Môžeš mi to vysvetliť?“ keď ma zbadala usmiala sa a povedala „A čo?“ „Ty a Liam, Liam a ty...čo sa sakra deje?“ pozrela na mňa a nechápavo sa usmiala. „Ach bože Mellanie, odkiaľ to máš?“ bola šťastná, bolo to na nej vidieť. „Tebe sa páči?“ prikývla. „To naozaj? Vieš o tom že má priateľku?“ čakala som iný výraz ale len prikývla. „Láske sa medze nekladú.“ povedala. „Becky? Myslíš to vážne?“ znovu prikývla. „Čo z toho robíš texasky masaker motorovou pílou?“ „Ako to myslíš Becky? Veď nikdy si takáto nebola!“ „Mell, fakt sa mi páči a nič sme spolu nemali. Ale dnes ideme von. Vlastne o desať minút.“ nechápavo som na ňu pozrela....pretože toto nebola ona. „Pôjdeš za Niallom? A ja pôjdem s Liamom.“ „Tak fajn...“ povedala som a ona sa prezliekla a cez rameno si prehodila tašku. Prišli sme k Niallovmu domu a hneď z neho vyšiel Liam s obrovským úsmevom na tvári. Najprv ma pozdravil a potom objal Becky. Rozhodla som sa že ich nechám tak a nebudem to medzi nimi vôbec riešiť lebo by mi zbytočne zošediveli vlasy. Oni dvaja sa vybrali niekam preč a ja som šla za Niallom. Všetci ležali nehybne na pohovke a sledovali Simpsonovcov. Zamávala som im ale ignorovali ma. „Haló!!“ zakričala som a v tom sa na mňa strhli všetky pohľady. Niall sa postavil „Kam si zasa zmizla?“ spýtal sa ma. „Šla som za Becky, nechápem tomu ako mohla ona a Li...“ v tom nás zakríkol Harry „Psst.“ Niall ma chytil za ruku a odviedol do izby. Zavrel dvere a začal „Čo je na tom? Veď sú to len dvaja ľudia ktorý sa majú radi, a keď sa majú dvaja radi nezáleží na tom že jeden žije v Mullingare a druhý stále cestuje.“ kývla som hlavou že s ním súhlasím a potom som celú tému dáko zahovorila. Chvíľu sme sa s Niallom rozprávali a potom prišli Niallovi rodičia. Chvíľu som sa rozprávala s Niallovou mamou a čakala na Becky, ale stále sa nevracala. A tak som sa vzala a šla som domov. Veď zajtra sú Vianoce a mama určite bude chcieť niečo pomôcť. Doma som napiekla tradičné cookies, ktoré zajtra večer dáme Santovi na stôl.  Potom som si dala poriadne dlhú bublinkovú kúpeľ a šla spať. Nikdy som nemala problém zaspať, ale teraz to tak bolo. Prevaľovala som sa zo strany na stranu asi hodinu v kuse. Potom som započula nejaký praskot. Nie, nie som malé dieťa a nemyslím si že príde Santa a už vôbec nie noc dopredu ale nevedela som čo to je, a potom som videla ako niekto hádže kamienky do okna.
             

streda 16. mája 2012

Moments 7.časť


Cítila som sa inak. Všetko vo mne lietalo. Nevedela som nič vnímať, pozerala som sa mimo ale vlastne som sa cítila ako opitá. Čo to so mnou do pekla je? Toto mi spravila pusa od Nialla? Pozrela som sa na Zayna ktorý stál vedľa dverí od kúpeľne. Hodil na mňa obrovský úsmev a ja som prišla bližšie k nemu. „Čo sa deje?“ spýtala som sa ho a pozrela dovnútra. Bol tam Louis nad záchodom. „Niekto nevie kde má hraníc.“ povedal Zayn. Potom som uvidela Harryho ktorý stál tesne vedľa mňa. „Bože, poďte ešte piť.“ ale nevyzeral opito. „Veď si dajú trochu a hen čo s nimi je. Človeka nenechajú ani sa opiť.“ povedal. „Harry čo s tými babami?“ spýtal sa ho Zayn. „Nič, vzal som ich dovnútra nech sa idú so mnou napiť a oni začali pišťať tak som ich poslal von.“ Zayn zdrapil Harrymu fľašu ktorú mal v ruke a povedal „Choď spať.“ Liam zobral Harryho a zaviedol ho do obývačky na gauč. Tam si Harry ľahol a okamžite zaspal. Zayn potom zobral Louisa a zaviedol ho do hosťovskej izby na posteľ. „Okej všetci spia. Ideme rozbiť zvyšné váze a lampy?“ spýtal sa Zayn. „Nie, ja asi čoskoro zlomím jedno srdce.“ povedal Liam. Zayn sa zasekol a nechápavo naňho pozrel. „Čo sa stalo?“ „Nerieš.“ povedal Liam a on si ľahol tiež do svojej postele. „Budeš tu spať?“ spýtal sa ma Zayn. „Nie, veď bývam hneď vedľa a čo by som tu robila.“ povedala som mu. Otočila som sa na odchod ale Zayn ma zastavil a objal. „Dobrú noc.“ povedal. Ak by sa nestalo to s Niallom, bola by som z toho mimo, pretože nikdy som nemala s chalanom bližší kontakt ako podanie ruky. Ale Niallova pusa ma vyviedla z rovnováhy. Tak som sa len zobrala, odišla domov a hneď zaspala.
„Mellanie, vstávaj.“ zistila som že mama mi zobrala perinu a chce ma zobudiť. Vie že ma týmto zobudí. „Čo sa deje?“ spýtala som sa jej. „Poď sa rozlúčiť s otcom, musí už dnes odísť.“ „Čo?“ okamžite som vyskočila z postele a natiahla na seba župan. Rýchle som zbehla dolu po schodoch a tam už sta oblečený otec s kuframi v ruke. „Oci prečo už ideš?“ so slzami v očiach som sa ho spýtala. „Moja skupina má problém, napadli nás vojaci a veľa ľudí tam zomrelo. Potrebujú ma tam.“ povedal, zatiaľ čo ja som ho objímala a on ma hladkal po vlasoch. „Dávaj si na seba pozor.“ povedala som a pobozkala ho. Tak som v tej chvíli ľutovala že som trávila včerajšok s Niallom a nie s otcom. Vždy keď som sa s ním lúčila a pozrela do jeho ebenových očí, bála som sa že ho vidím naposledy. Každý deň riskoval svoj život, ale zatiaľ sa vždy vrátil ale nikdy sme nevedeli či sa vráti späť. „Neplač zlatko, je to moja práca.“ povedal otec a utrel mi obrovskú slzu z tváre. Ešte raz som ho objala a uvidela ho ako odchádza. Nastúpil do auta a odišiel. „Kde je David?“ spýtala som sa mami. „Spí, zbytočne by plakal.“ prezliekla som sa, naraňajkovala sa, spravila kávu a šla sa prejsť. Bolo len pol siedmej ale v Niallovom dome bolo rozsvietené. Chvíľu som sa pozerala či sa niekto neukáže v okne, ale keď som nikoho nevidela, vybrala som sa naprieč Mullingarom. Poriadne vymrznúť a byť na čerstvom vzduchu. Zrazu som za sebou počula hlasy. „Mellanie!“ bol to Niall. Počkala som ho aby ku mne pribehol. „Ahoj.“ povedala som mu a na privítanie ho objala. „Prečo si už hore?“ spýtal sa ma. „Otec sa musel ráno vráti do Afganistanu.“ na tvári sa mu objavil smutný výraz. „To mi je ľúto.“ usmiala som sa. „To je v pohode, veď sa vráti. O rok. A ako si sa vyspal?“ usmial sa „Ani nehovor, tak ma bolí hlava.Čo tak ísť na raňajky k Dory?“ začala som sa smiať. „Niall, zajtra sú Vianoce. Pochybujem že má otvorenú svoju malú reštauráciu.“ „Vlastne áno. Tak sa poďme najesť k nám.“ prikývla som a nasledovala ho k jeho domu. „Čo si dáš?“ spýtal sa ma ako pozeral do chladničky. „Ja som jedla, už nebudem.“ „Žartuješ? Veď ješ viac ako ja.“ zasmiala som sa. „Tak toast.“ začal pripravovať raňajky a v tom prišiel do kuchyne Zayn. Len v boxerkách. Rýchle som sa pozrela na Nialla ako zareaguje ale on ho len pozdravil a nevnímal to. „Ahoj Mellanie.“ povedal Zayn a sadol si vedľa mňa. „Ahoj.“ rýchlo som povedala a pozrela sa iným smerom. Ale on sedel tesne vedľa mňa a TO si nedalo nevšimnúť. Odpila som si z mlieka a skoro mi zabehlo. „Si v pohode?“ spýtal sa ma Zayn. Prikývla som a pozerala radšej na Nialla. „A kedy sa vrátia vaši?“ spýtala som sa Nialla. „Neviem, šli k tete. Možno o hodinu.“ Niall položil predo mňa tanier s Toastom a Zayn si ho vzal. „Hej!“ zakričal Niall. „Čo?“ spýtal sa Zayn ale už ho ma pichnutý v ústach. „Ten bol pre Mellanie.“ povedal mu Niall. „Nie, to je v pohode. Nie som hladná.“ povedala som.
                         
                                         

utorok 15. mája 2012

Moments 6.časť

Nejako sa ale dostal z môjho zomknutia a chytil mi ruky a prehodil ma cez rameno. „Čo robíš?“ zakričala som. „Nebudem ti robiť zle, ale nenechám sa.“ chvíľu ma niesol a potom povedal. „To čo je?“ dal ma dole a stáli sme rovno pod mojím a Niallovím domčekom. „To je moja a Niallova skrýš.“ hneď vyliezol hore. „Hej, nikto ťa nepustil dnu!“ zakričala som no to už si otvoril dvere a vliezol dnu. Rýchlo som vyliezla za ním. Bol ticho a za chvíľu povedal „Vždy som chcel mať takýto domček. Zaprisahal som sa že svojím deťom urobím presne taký a budem sa s nimi v ňom hrať.“ usmiala som sa. „Trávili sme tu celý čas. Ale teraz to tu zapadá prachom a jedného dňa sa to tu zrúti na zem.“ Zayn si sadol na stoličku a vzal obrázok ktorý som nechala položený na stole. Posvietil naňho mobilom. „Čo to je?“ spýtal sa. „Môj a Niallov dom.“ zasmiala som sa. „Máš ho rada?“ spýtal sa. „Nepochopila som význam otázky.“ „Či ho máš rada viac ako kamaráta.“ zamyslela som sa. „Rozumiem si s ním, páči sa mi, je príťažlivý ale myslím že ho nemám radšej ako kamaráta. A ak hej, ja som preňho stále najlepšia kamarátka a tučná Mell.“ chvíľu bol ticho a potom povedal. „Pretože sa k tebe nechová ako k ostatným.“ „Ako k akým ostatným?“ „Ako s dievčatami s ktorými bol vonku alebo s ktorými niečo mal.“ „Niall mal od Holly nejaké dievča?“ spýtala som sa. „Nie dievča, možno to len skúšal ale vždy mal od nich odstup ale k tebe je iný. A o Holly nechcel nikdy hovoriť, čo sa medzi nimi vlastne stalo?“ „Ku mne je iný pretože sme ako súrodenci. A s Holly to bolo ťažké. Nialla si namotala okolo prsta a hádzala s ním ako s bábkou. Ale v skutočnosti je to super baba, len jeden deň mala Nialla rada a na druhý deň bola s iným. A nakoniec sa rozhodla pre toho druhého a Nialla to zlomilo.“ Zayn pozrel von oknom a povedal. „A mne povedal že to neklapalo.“ „Nechcel to asi priznať. Poďme Zayn, je mi zima.“ chytila som sa okolo ramien aby som sa zahriala. Zayn si vyzliekol bundu a prehodil ju cezo mňa. „Nie, bude ti zima.“ snažila som sa dať si ju dole ale Zayn mi ju obliekol zasa. „Mne je teplo.“ usmial sa a vyšiel von. Potom sme sa vrátili do domu z ktorého sa už z ďaleka ozývala hudba. „Len nech tam nie sú baby.“ povedal Zayn. „Prečo?“ spýtala som sa. „Pretože Harry a baby, to nikdy nedopadne dobre. Buď toho budú plné noviny alebo skončí tehotná.“ zaskočil ma. „Harry niekedy priviedol babu do tehotenstva?“ Zayn prikývol a povedal. „Ale dala si to vziať. Ale to nikomu nehovor!“ „Bože, dúfam že taký Niall nie je.“ povedala som a Zayn sa zasmial. „To nie je on je ešte je panic.“ to som vedela. Niall chcel vždy sex až po svadbe a vedela som že to určite nevydrží ale bude sa držať dlho. „A tuším aj Harry.“ ironicky som povedala. Zayn sa začal smiať „To isto, ten pretiahne každú.“ Otvoril mi dvere „Až po tebe.“ zasmiala som sa a hneď keď som vstúpila dnu uvidela som sklo. „Čo zasa rozbili?“ zakričal Zayn. „Dve lampy, desať pohárov, tri váze a dve srdcia.“ ozvalo sa zhora a zistila som že to hovorí Liam. „Takže tu sú baby.“ povedal mi Zayn a vtipne dvihol obočie. Začala som sa smiať ale smiech ma prešiel keď som videla na zemi rozbitú vázu Niallovej mamy. „Nie!“ zakričala som. „Čo?“ spýtal sa Zayn. „Tá bola po prababke. Kokos, Niallova mama nás zabije.“ povedala som. „Ups.“ povedal Liam. „Aké baby tu boli?“ spýtal sa Zayn Liama. „Harry vytiahol z vonku nejaké dve fanúšičky.“ „Takže o dve fanúšičky menej.“ povedal Zayn a Liam prikývol. Vyšla som hore po schodoch aby som našla Nialla. Ten ležal vo svojej posteli prikrytý až po uši. „Žiješ?“ spýtala som sa ho. Otočil sa a s krivou tvárou na mňa pozrel. „Nie, neznášam vodku!“ podala som mu pohár vody ktorý mal položený na nočnom stolíku a Niall si z neho opatrne odpil. „Teraz ma nenávidíš však?“ spýtal sa ma Niall. „Prečo by som ťa mala nenávidieť?“ spýtala som sa ho. „Pretože som sa opil a rozbil vázu.“ zasmiala som sa. „Mne to je jedno, ale ty si to odpiješ keď sa tvoja mama vráti. A pozajtra sú Vianoce tak sa daj do kopy prosím ťa.“ povedala som mu a dala mu pusu na čelo. „Ešte jednu na líce.“ povedal. Naklonila som sa k nemu že mu idem dať pusu na líce ale on sa otočil a ja som mu ju dala na pery. „Niall!“ zakričala som. Začal sa smiať. „Toto si mi robila ty!“ povedal. „A potom som behal po celom dvore že tučná Mell ma pobozkala, fuj!“ zasmiala som sa aj ja. „Bože, ty si prípad. Radšej choď spať.“ povedala som, zhasla mu svetlo v izbe a zatvorila dvere.
                               

Moments 5.časť




Chvíľu sme sa na seba pozerali a potom Niall povedal „A nejdete sa vybaliť?.“ potom sa všetci prebrali a utekali hore do izby. Ja som stála uprostred schodov a pri mne sa zastavil Harry a podal mi ruku „Fakt ťa rád spoznávam. Ja mám rád blondíny.“ usmiala som a asi aj trochu začervenala ale nevnímala som to. Nebol pre mňa nijak príťažlivý a ani by som s ním nechcela nič mať. V mojej hlave bol vždy Teo, a vždy tam aj bude. Pri myšlienky naňho som nachvíľu preletela do iného sveta a potom sa prebrala a šla za ostatnými do Niallovej hosťovskej izby ktorú sme nazývali väzením. A v obrovskej skrini sa dalo perfektne schovávať. Bolo tam presne toľko postelí, koľko bolo aj chalanov, čiže 4. Všetci si hodili svoju tašku do rohu izby a hodili sa na posteľ. Ja som stála vo dverách a potom začal Louis. „Fakt neviem prečo by sme mali tráviť Vianoce u Nialla, je to jediný sviatok v roku ktorý chcem tráviť s rodinou. Ak by nás Harry nepresvedčil tak by som sem nešiel ani za svet.“ Harry naňho hodil škaredý pohľad a začal sa vybaľovať. „Je tu Becky.“ kričal Niall zdola. Rýchle som zbehla dolu. Pri schodoch čakala naštvaná Becky. „Je možné aby si ma celý deň nechala u teba čakať? Neznášam ťa!“ prišla som ku nej a poriadne ju objala. „Prepáč Becky. Ja som bola s Niallom.“ Becky sa otočila smerom na Nialla a pozrela naňho škaredým pohľadom. „Tak to je super, ale keď tu nie je Niall som ti dobrá aj ja.“ „Dobre vieš že to tak nie je.“ povedala som no to už Becky mierila von z domu. „Ideš za ňou?“ spýtal sa Niall. „Nie, poznám ju. Je len naštvaná ale to prejde.“ „Fajn.“ povedal Niall a išiel za chalanmi hore. Šla som za ním a na schodoch som stretla Liama. „Kam ideš?“ spýtala som sa ho. „Nie je mi dobre, chcem sa prejsť.“ „Aha.“ povedala som a vrátila som sa späť hore. „A čo chcete robiť?“ spýtal sa Niall ostatných chalanov v izbe. Harry sa postavil z postele a z kufra vytiahol fľašu. „Piť!“ povedal. Niall sa usmial a pritvrdil. „Super, von do clubu by sme nemohli ísť pretože všade sú fanúšičky a keď sú rodičia preč tak si to užijeme.“ povedal Niall a vydrapol Harrymu fľašu z ruky. Pozrela som na Zayna „To tu naozaj chcete piť?“ spýtala som sa ich. Niall už do seba ťahal pár glgov. Potom si odlepil fľašu od úst a prikývol. Harry vytiahol ďalšiu z kufra a hodil ju Louisovi. Potom ďalšiu a tú podal Zaynovi. „Nebudem piť.“ povedal Zayn a postavil sa. Potom prišiel Harry za mnou. „Ani ja, ja nepijem.“ povedala som mu. Tak si ju otvoril a napil sa z nej on. Pozrela som zasa na Zayna a ten povedal. „Nejdeš sa von prejsť? Toto nedopadne dobre. Nebudem ich zachraňovať ako naposledy, nech sa tu aj pogrcajú.“ chytil ma za sveter a ťahal von. „Nie, musím dať na Nialla pozor, niečo sa im stane.“ zasmial sa a povedal. „Tým sa nestane nič. Tí už nemajú pečeň a keď majú tak je maximálne zvyknutá. Ja už som od koncertu v Austrálii poučený a nepijem, lebo ma videli ako sa bozkávam s nejakou blondínkou. A keby bola aspoň pekná.“ zasmiala som sa. „Aha, tak to nemáš super že ťa na každom rohu sledujú paparazzi.“ zasmial sa. „Ale dá sa na to zvyknúť. Fakt sa nepôjdeš prejsť? Ale musíš vymyslieť inú cestu ako vchodovými dverami. Stanujú tak fanúšičky.“ a naozaj, pozrela som sa von z okna a videla som tam kopu dievčat a stanov. „V takejto zime?“ spýtala som sa Zayna. Len mávol plecami a povedal „Ani keby tragače padali.“ začala som sa smiať a mávla mu hlavou nech ide za mnou. Otvorila som dvere od zadného vchodu a podržala mu ich „Až po tebe.“ zasmial sa a vyšiel von. Preskočila som plot, čiže som sa ocitla na našom dvore. „To sa sem môže chodiť? Nevynadajú nám?“ spýtal sa Zayn a so strachom v očiach preskočil plot a pozrel na náš dom. „Neboj sa, to je môj dom.“ Prešli sme popri ňom a ocitli sa na príjazdovej ceste. Vedľa sme videli plno kričiacich dievčat. Zayn ostal stáť a pozeral na ne. „Je mi ich tak ľúto, najradšej by som šiel za nimi.“ povedal. „Ale je ich príliš veľa. Keď to väčšina vzdá a ostane ich tam 5, pozvem ich na obed.“ povedal a usmial sa. „Tak to budú šťastné.“ povedala som. Chytil ma za ruku a povedal „Tak už poď, ukážeš mi ako to tu vyzerá.“ „Čo tu? Mullingar je zadok ľudstva, tu nič nie je.“ povedala som. „Tak niečo vymyslíme.“ povedal Zayn a zabočil smerom k lesu. Bola už obrovská tma takže som videla ledva pod nohy a ešte k tomu bolo vonku meter snehu. Ani neviem ako, ale zamotali sa mi nohy do snehu a padla som na zem. „Si v pohode?“ rýchlo sa otočil Zayn a spýtal sa. Začala som sa smiať. „Hej, len som stratila rovnováhu.“ pozrel na mňa a usmial sa. V tom za do snehu hodil aj on. „Čo robíš?“ zakričala som. „Milujem sneh.“ povedal a vložil si ho do úst. „Si normálny? Veď to je špinavé. Nejedz ho.“ začal mi robiť naschvál a pchať si ho do úst. „Mňam, je vynikajúci dáš si?“ a podal mi ruku plnú snehu. „Fuj Zayn nejedz ho!“ smial sa a stále si ho pchal do úst. Postavila som sa že idem preč ale on ma zozadu chytil a hodil do snehu. Potom sa nado mňa postavil , skrčil sa a začal mi ho hádzať do tváre. Ja som mu chytila nohy a zhodila ho na zem. „Chceš vojnu?“ spýtala som sa ho. „Nedráždi tigra, nezdám sa ale vždy som Nialla prebila.“ nabrala som si do ruky plno snehu a sadla si naňho aby sa nemohol pohnúť a celý mu ho hodila do tváre.
             
                     

sobota 12. mája 2012

Moments 4.časť

„Tak fajn, ako chceš." odpovedala son Niallovi ktorý už z vrecka vyťahoval mobil. „Čau Louis, čo keby ste dnes prišli za mnou?... to je jedno že sú Vianoce. Strávime ich spolu, daj mi Harryho.... Harry? Sú tu baby, strašne pekné... okej tak ich presveč. Ahoj." usmial sa na mňa a prišiel smerom ku mne. „Tak, večer prídu." „No to je super, ale mala by som ísť za Becky." povedala som. „Neboj sa, Becky je docela pekná. Keď príde Harry, nemusíš sa báť že by sa nudila." povedal. „Preboha, nadržaný, úchylný, rozmaznaný..." zakryl mi ústa rukou. „Nehovor tak prosím o nich. Sú fakt v pohode." povedal. „Okej, budem sa tváriť že mi nevadia namyslené hviezdičky." usmial sa a objal ma. „Ach Niall. Ani si nevieš predstaviť ako veľmi si mi celý čas chýbal." poriadne som jeho stisk opätovala a potom sme šli k Niallovi domov. „To čo je?" spýtala som sa ho keď som pred domom zbadala dav pubertálnych dievčat. Chytil ma za ruku a okolo nášho domu, cez plot sme sa dostali až k Niallovému zadnému vchodu. „Bože, nemožú ti dať pokoj?" spýtala som sa ho. Otočil sa na mňa a povedal. „Pamätáš čo sme robili keď bola v Dubline Rihanna?" spomenula som si na to ako sme stáli 6 hodín pred hotelom v ktorom bola ubytovaná a kričali sme -Milujem ťa Riri!- tak som mu radšej ani neodpovedala pretože som tie dievčatá zrazu chápala. Ale nakoniec mi moja hrdosť nedala a povedala som. „Ale Niall, ty niesi Rihanna." začal sa smiať. „Pre nich som ako pre teba Rihanna." popod nos som sa zasmiala a povedala. „Nikto nebude lepší ako Rihanna." potom ma už ignoroval. Sadla som si na Niallov gauč v jeho izbe a Niall si zapol notebook. Po chvíli sa na mňa otočil a povedal „Prečo už nespievaš?" prebudil vo mne moje sny, túžby, všetky spomienky. No ja som len povedala „Nemám komu."  Prišiel ku mne a zasa ma objal. „Vždy si bola v speve lepšia ako ja, a teraz je to celé inak." povedal. „Naposledy som spievala s Holly, rok po tom čo som sa sem vrátila." pustil ma a v rýchlosti si sadol na posteľ. Potom som si uvedomila čo som spravila. „Prepáč Niall, ja som ti ju nechcela pripomenúť." z očí mu vyhŕkli slzy. „Je mi to ľúto Niall, ja som nechcela." Holly bola Niallova slabina. Bol do nej až po uši zamilovaný a to že ho podviedla jej nikdy nedokázal odpustiť. Vedela som že ju neskutočne miloval a že vždy bude časť jeho života ktorá sa nedá vymazať. Pre zmenu som ho teraz objala ja. „Bude to fajn, nájdeš si lepšie dievča ako bola ona." Nakoniec sme si pustili nášho obľúbeného Nema a pozerali ho stále dookola. Pri ňom sme si pripomínali všetky spomienky, radosti, lásky, trapasy. Bolo vtipné spomenúť si na to ako som ja bola zamilovaná do Tea a vždy som ho chcela a Niall miloval Holly. Niall mi pomáhal dostať Tea, no to sa mi nikdy nepodarilo. A ja som pomáhala Niallovi dostať sa k Holly. A to sa aj stalo. „Inak Mellie.." začal Niall „Podľa mňa teraz, keď si....." pozrel na mňa. „Krajšia. By ťa konečne Teo mohol chcieť." usmiala som sa. „Vďaka Niall, ale už nemáme 12." kývol plecami a v tom zazvonil zvonček. „To budú chalani." povedal. Zbehol dole a otvoril dvere ako prvé som počula krik dievčat a potom buchnutie dverí. „Uff, tak to je teda strašné striasť sa ich." povedal nejaký hlas. Pomaly som sa priblížila ku schodom a zliezla opatrne dole. Najprv mi asi boli vidieť nohy, a potom som skrčila aby som sa na nich lepšie pozrela ale to už na mňa smerovali všetky pohlady. „Ahoj." povedal nejaký chalan v kučeravých vlasoch a s obrovským úsmevom na tvári. Poznala som Niallovu skupinu a zdalo sa mi že to je ten Harry. „Ahoj." povedali jednohlasne ďalší štyria chalani a úprimne, páčil sa mi z nich jedine Niall. Niežeby ma niečím priťahoval. Skôr opeknel ale bol to stále len najlepší kamarát. Po chvíli som povedala. „Ahojte, ja som Mellanie." postupne za radom všetci začali. „Ja som Zayn." „Harry." „Louis." „Liam." Niall sa usmial a povedal. „Tak už sa poznáte. 5 najdôležitejších osôb môjho života a 5 najlepších kamarátov." 

piatok 11. mája 2012

Prepáčte...

Baby sorry ale vôbec nestíham :/ mám toho v škole kopu a tento týždeň neviem ani ako sa volám :/ ospravedlňujem sa vám :) a teraz už prisahám že zajtra pridám dve časti :) 

utorok 8. mája 2012

Moments 3.časť

Že 70,000 :O neskutočné!!! Chcem sa vám poďakovať baby! Zbožňujem vás! Prepáčte že som dlho nepridávala ale mala som ťažký víkend a včera som to nestihla. Ale dnes aj zajtra pridám dve časti :) 


„Mellanie! Vstávaj, Niall je pri dverách.“ zobudila ma Becky. Hneď som vstala z postele a šla sa umyť a prezliecť. „Ideš s nami?“ spýtala som sa Becky, no jej odpoveď som hneď vedela. „Nie.“ povedala a pokývala hlavou. „Tak fajn..“ objala som ju a zliezla dolu schodmi. „Ahoj Niall.“ zakričala som a hodila som sa mu okolo krku. „Ako sa máš?“ spýtala som sa ho a vyviedla ho von. „Fajn, aj keď som skoro celú noc nespal pretože som mal livestream s fanúšikmi.“ odpovedal. „Aha tak.“ povedala som a zastala som pred našimi dverami pretože som nevedela kam chce ísť. Chytil ma za ruku a povedal „Neuveríš čo som ráno našiel.“ preskočil náš plot ktorý rozdeľoval ich dvor s našim a ja som ho nasledovala. Niall mal za domom malý lesík a viedol ma až ku okraju lesa. Nevedela som vôbec prečo. Potom mi dvihol hlavu a ukázal na vysoký strom. „Nie!“ zakričala som. Niall sa usmial „Ani neviem ale v noci som si nato spomenul a hneď ráno som sa musel ísť pozrieť či tu ešte stojí.“ usmiala som sa a vyliezla som dlhým rebríkom až k domčeku na strome. Niall bol hneď za mnou. „Udrží ma to?“ spýtala som sa. „Si ľahšia ako predtým.“ povedal. „Ha ha ha. Strašne vtipné.“ otvorila som dvierka a pomaly vstúpila dovnútra. Nič sa tam nezmenilo. Všade bolo síce plno prachu ale všetky veci boli na tom istom mieste. Otvorila som obrovskú truhlicu v ktorej sme mali všetky naše vzácne veci. Boli tam luky, zbrane, proste všetko s čím sme sa hrávali keď sme boli mladí. Niall otvoril skrinku ktorá visela na stene a vytiahol odtiaľ cukríky. „Nie, nezjem ho.“ povedala som mu. „Je to tu možno osem rokov ale čo už.“ povedal Niall a pichol si cukrík do úst. „Fuj Niall, ty chodiaci odpadkový kôš.“ Boli to cukríky ktoré vždy dostal víťaz bitky. A poväčšine som to bola ja. „Je možné že to tu stále všetko je?“ spýtala som sa ho. Len kývol plecami a pozrel sa von z okna. Ja som hľadala všade možne aby som našla nejaké zaujímavé veci. Potom som našla škatuľu s výkresmi. „Niall? Čo to je?“ spýtala som sa ho. Postavil sa tesne za mňa a pozeral sa na obrázok ktorý držím v ruke. „Ty nevieš čo to je?“ spýtal sa ma. „Nie..“ odpovedala som. Usmial sa a povedal „Veď to je náš dom. Kreslili sme ho celé dni. Tu je obývačka..“ a ukázal na kreslo vytvorené z cukríkov. „Tu je hracia izba..“ a ukázal na plno hracích automatov a hier ktoré boli na papieri nakreslené. Na všetko som si spomenula, ako sme plánovali že spolu preplávame Atlantický oceán na malom člnku ktorý dostal Niall jeden rok na Vianoce, ako sme plánovali že nikdy nebudeme mať chlapca ani dievča aby sme spolu stále boli a nezanedbávali sa kvôli frajerkám a frajerom. Ako to všetko zo dňa na deň vyhaslo. Aké bolo kamarátstvo silné a potom sa stratilo. Po líci mi stiekla slza „Prečo plačeš?“ spýtal sa ma Niall. „Ako sme sa zmenili. Každý sme niekde inde. Už nemáme nič spoločné. Ja som obyčajné dievča ktoré každý prehliadne na ulici a ty si hviezda ktorá na ulicu nemôže vyjsť pretože by ťa zaplavila kopa ľudí.“ Niall ma objal a povedal. „Stále budeme kapitán Nialler a plukovníčka Mellie ktorý budú vládnuť celému svetu na našej obrovskej lodi.“ plakala som ale do toho som sa ale usmievala. Všetky spomienky ktoré mi kedy vyčarili úsmev na tvári sa znova objavili. „Čo tak zájsť do Nandos.“ povedal Niall. „Poďme.“ povedala som.
Prišli sme do Nandos a bola som rada že si nás nikto na ulici nevšimol pretože by sme sa asi v pokoji nenajedli. „Čo si dáš?“ spýtal sa Niall. „To čo vždy..“ odpovedala som a on sa usmial a povedal „Chicken wrap, dvojitá porcia curly chips, 5 pikantných kuracích krídiel a klások kukurice. A napitie Colu. A to všetko dvakrát.“ čašníčka naňho vyvalila oči a na mňa tiež. Sadli sme si a čakali kým nám jedlo prinesú. „Ty neplatíš?“ spýtala som sa ho. „Nie, mám čiernu kartu a všetko v Nandos mám zadarmo.“ s úsmevom odpovedal. „No super, ty čo máš kopu peňazí to máš zadarmo a ja chudobná na tom vždy miniem celé kapesné.“ povedala som mu. Všetko sme zjedli a potom sme sa šli prejsť. „Mell? Nezavoláme nejakých starých kamarátov?“ spýtal sa ma Niall. „A akých?“ spýtala som sa ho. „Čo ja viem, trebárs Rosie?“ „Ona tu už nebýva.“ povedala som. „A čo Grace?“ spýtal sa. „Ona je u babky.“ „Jack?“ „To je Gracin brat, jasné že je u tej babky  ňou.“ „Charlie?“ „On chodí s Ruby. Ten na ostatných kašle.“ „A Olivia?“ „Tá sa so mnou nebaví kvôli tomu že som jej nepomohla s chémiou. S tou von nejdem.“ chvíľu rozmýšľal a potom rýchlo povedal. „A čo Ethan?“ „Ten je na výške.“ Sadol si na okraj chodníka a povedal. „Vidíš, všetko sa to stratilo.“ sadla som si vedľa neho a povedala. „Ja som tu takto sama celý rok. Teda okrem Becky.“ objal ma a chvíľu sme tam len tak sedeli. Vonku bola strašná zima a pozajtra už boli Vianoce. Potom začalo snežiť a Niall si z vrecka vybral telefón. „Komu ideš volať?“ spýtala som sa. Odišiel ďalej a s niekým telefonoval. Potom sa vrátil so slovami. „Tak keď na nás kašlú títo kamaráti, privediem ja svojich.“ povedal. „Akých svojich?“ spýtala som sa ho. „Chalanov zo skupiny.“ povedal a usmial sa. „Aha, čiže nafrnnených snobov. Prepáč Niall ale radšej pôjdem Zoe vytrieť zadok ako tráviť s takými rozmaznanými spratkami deň.“ Niall sa na mňa škaredo pozrel a povedal. „Máš o nich len zlú mienku. Oni sú super.“
                                       

piatok 4. mája 2012

Moments 2.časť

Pozrel sa na mňa bližšie a povedal „Prepáč ale vôbec neviem.“ vyvalila som oči pretože som nechápala ako ma mohol nespoznať. Potom sa zahľadel na môj dom a na našu výzdobu. Otvoril ústa a spýtal sa „Mellanie?“ rýchlo som ho objala „Áno, ty pako.“ poriadne môj stisk obetoval a po chvíli povedal „Ty si fakt tučná Mellanie?“ buchla som ho do brucha. „Nie som tučná!“ začal sa smiať. „Teraz nie si, ale predtým sme ťa volali tučná Mellanie.... Ach bože Mellanie moja najlepšia kamarátka.“ povedal a zasa ma objal. Z kufra auta si vybral kufor a povedal „Poď so mnou dovnútra a povieš mi všetko čo je nové.“ podal mi do ruky tašku aby som mu ju pomohla odniesť. Otvoril dvere a tam stála pani Horanová ku ktorej som zvykla chodiť často. „Dobrý deň.“ hneď sa jej na tvári objavil úsmev a pozdravila ma. „Mellanie, ahoj. S Niallom ste sa dlho nevideli však?“ prikývla som a nasledovala Nialla až do jeho izby. Položila som mu ku dverám tašku a sadla som si na jeho posteľ. „Koľko sme sa nevideli? 6 rokov?“ zamyslel sa a po chvíli povedal. „Podľa mňa 5.“ potom si sadol vedľa mňa a chvíľu sa na mňa pozeral. „Prečo ste sa odsťahovali?“ spýtal sa. „Kvôli mame. Nechcela tu už byť pretože sa stále hádala s Traynovcami. Ale boli sme odsťahovaný len tri roky, potom sme sa vrátili. A to už si cestoval po svete a bol si slávny.“ vzdychol si. „Nemal som sa s kým hrávať na policajtov.“ začala som sa smiať. „A potom ostala mama tehotná a otec musel ísť bojovať do Afganistanu.“ „Ako bojovať?“ „Neviem, chcel ísť.“ chvíľu bol ticho a potom povedal. „Všetko sa tu tak zmenilo. Aj keď sem raz za čas prídem, nemám ísť s kým von pretože buď ma využívajú alebo si myslia že som namyslený.“ pohladkala som ho po chrbte. „To nič. Ja som sa začala baviť s Rebeccou. Vlastne je to moja jediná kamarátka.“ hneď sa spýtal „Fergusonovou?“ prikývla som. „Veď sme jej hádzali do okna bahno a smiali sa z nej.“ spomenula som si aká sme boli s Niallom nerozlučná dvojica. Všade sme chodili spolu, ako dvaja proti celému svetu. „Je to asi jediná osoba ktorá ma má v tomto meste rada.“ povedala som. „A zabudla si na mňa.“ povedal Niall a usmial sa. „Ty tu nie si.“ „Vieš ako rád by som sa vrátil? Už mi tá sláva lezie na mozog.“ ironicky som sa usmiala. „Jasné, musí to byť odporné keď máš všetko na čo si spomenieš a celý svet ťa miluje.“ „Tu nejde o to Mell, to sú pozitíva ale ja sa nemôžem poriadne najesť aby za mnou nebežali ukričané fanúšičky.“ chvíľu sme zasa boli ticho a potom sa ma Niall spýtal „Ešte stále miluješ Tea?“ buchla som ho po nohe. „Hej! Už to má nádej. Raz za čas sa na mňa pozrie. Ale problém je že chodí so Zoe.“ „No, tá chcela vždy to čo ty.“ povedal Niall. „Ja už musím ísť domov. Mama ma už bude čakať a musím stráviť čas s otcom pretože po Silvestri zasa odchádza.“ objal ma a povedal. „Ja sa zajtra zastavím pozdraviť aj tvoju mamku a ocka. Potom sa môžeme ešte porozprávať.“ prikývla som a odišla som domov. Ešte som sa pozrela na náš vysvietený domček a mávajúceho Santa Clausa. V jedálni už večerala celá moja rodina. „Prečo ste ma nezavolali?“ zdvihli hlavu od stola a mama povedala „Nevedeli sme kde si.“ „Bola som u Horanovcov. Dnes sa vrátil Niall.“ David prišiel ku mne a pusu mal celú od kečupu. „V izbe ťa čaká Becky.“ Tak som vybehla hore po schodoch až do mojej izby. Tam sedela na posteli Becky s knihou v ruke. „Kde si bola?“ spýtala sa ma. „Vrátil sa Niall.“ zamračila sa. „Nemám ho rada. Vždy keď si bola s ním robila si mi zle.“ usmiala som sa. Je tak pekné zaspomínať si na všetky staré spomienky. „Ale musím povedať že tí ostatní členovia Niallovej skupiny sú do cela na zahryznutie.“ povedala Becky. „A ty vo všetkom vidíš chlapcov.“ odpovedala som jej. „A tebe sa Niall nepáči?“ vyvalila som na ňu oči a ukázala jej či jej nešibe. „Si normálna? Veď som s ním vyrastala. Viem o ňom viac ako ktokoľvek iný. Je mi ako brat.“ prevrátila očami a povedala „A ty si tak beznádejne zamilovaná do Tea.“ hodila som po nej poštár ktorý som zobrala z postele. „Prestaň, ja ho raz dostanem.“ začala sa smiať. „Hej, to by sa s ním najprv musela Zoe rozísť. A tomu ver, že takú radosť ti ona neurobí. Vie že ho miluješ a vyžíva sa v tom že ti robí napriek.“ mala pravdu, ale Teo bol moja platonická láska od mala. „Chcela by som byť niekedy pekná ako Zoe, alebo mať aspoň toľko peňazí ako Zoe. Alebo byť aspoň obľúbená ako Zoe.“ Becky nado mnou zasa prevrátila očami a povedala. „Ty nikdy nebudeš so sebou dostatočne spokojná. Možno by si s Teom nebola šťastná, že na teba čaká niekto iný.“ pokrútila som hlavou. „Nie, Teo je môj vyvolený. Viem to!“ „Nebudem sa s tebou hádať Mell.“ povedala Becky. „Chceš tu dnes spať?“ spýtala som sa jej. „Jasné.“ povedala. Tak sme sa prezliekli do pyžama, urobili si popcorn a pustili si Madagaskar. Ani neviem ako dlho som to pozerala ale hneď som zaspala.

štvrtok 3. mája 2012

Moments 1.časť


„Ocko!!“ zakričala som a pribehla som rovno k nemu. Skočila som mu do náruče a poriadne ho objala. Krásny pocit vidieť svojho otca aspoň raz za rok. Úžasné byť s ním aspoň pár dní keď sú najkrajšie sviatky v roku. „Mellie! Srdiečko!“ povedal a dal mi pusu na líce. Mama stála vedľa nás a po líci jej stekalo obrovské množstvo sĺz. Potom ma otec položil na zem a dal krásnu pusu mamke. Za nami utekal malý David. „Ty si ale chlap! Ty si ale vyrástol!“ zakričal otec a vyhodil Davida do vzduchu ako kedysi vyhadzoval mňa. Potom sme sa spolu vybrali dovnútra aby sme sa najedli a otec sa mohol vybaliť. Potom sme si zasadli za stôl a pripravovali sa na večeru. „Ocko? Koľko ľudí si už zastrelil? Ja mám teraz novú hru na počítači a tam som nepremožiteľný. Keby si vedel koľko vojakov som už vyzabíjal.“ mama vlepila Davidovi za ucho a povedala „Prestaň David.“ otec sa zamyslel a po chvíli povedal „Nie je to také ako v hre zlatíčko. Je ťažké zastreliť človeka ktorý môže mať doma ženu, deti a veľa priateľov.“ David ho zaujato počúval a potom sa spýtal „A prečo to teda robíš.“ „Pretože je to moja práca a ak by som nestrelil ja, strelil by on.“ David zamrzol a venoval sa večeri. Mama nad ním prevrátila očami a rozprávala sa s otcom. „A čo ty Mellanie? Máš nejaký nový objav?“ spýtal sa otec a mama sa potmehúdsky usmiala. „Nie ocko, máme toho v škole veľa pretože som v maturitnom ročníku a nemám čas venovať sa chlapcom.“ otec si ma premeral pohľadom či mu neklamem a potom šli spolu s mamou pozdraviť zvyšok rodiny ktorá sa na ocka už tiež tešila. „David choď sa pobaliť do školy, zajtra je posledný deň a potom máme voľno.“ David sa postavil a utekal hore do svojej izby. Ja som ešte odpratala zvyšky večere a riad som nahádzala do umývačky. Potom som sa osprchovala a šla spať.
„Mellanie! Zaspala si.“ pošuškal mi David do ucha a ja som sa rýchlo postavila z postele. Pol ôsmej. „Ty si hrozný! Nemohol si ma zobudiť skôr?“ povedala som Davidovi a ponáhľala sa do kúpeľne umyť. Rýchlo som si vyčistila zuby, umyla sa a učesala sa. Potom som na seba hodila prvé čo som v skrini našla a ponáhľala sa do školy. „Ja vás zaveziem.“ povedal otec a vzal si kľúče od auta. „Vďaka ocko.“ povedala som a nasledovala ho až do auta. „Oci mohol by si ma vyhodiť tu? Nechcem aby spolužiaci videli že si sa vrátil. Potom by mi dávali zbytočné otázky a všetko by som to musela vysvetľovať.“ povedala som otcovi kým sme nezabočili k ulici na ktorej je škola. „Jasné zlatko.“ povedal a zastavil pri krajnici. Pobozkala som ho na líce a vystúpila z auta. „Že sa ty len hanbíš pre Teom aby nevidel že ťa do školy vezie otec.“ strčila som doňho pretože ma odhalil. „Prestaň David, vôbec to nie je pravda.“ zasmial sa a po chvíli povedal. „Alebo pred Zoe aby nevidela že už máš 18 a ešte nemáš auto.“ buchla som ho po pleci a dala si do kroku aby so mnou nešiel aj do školy. „A teraz sa hanbíš aj za mňa.“  otočila som sa naňho a vyplazila mu jazyk. Tesne pred školou ma čakala Rebecca. „Meškáš Mell!“ zakričala. „Prepáč, zaspala som.“ povedala som a obidve sme naraz vstúpili do školy. „Tam ho máš.“ povedala Rebecca a ukázala na Tea ktorý bol opretý o svoju skrinku. „Prestaň, ešte sa to niekto dozvie.“ zasmiala sa. „Hej, všetci to vedia už od tretej triedy.“ hodila som na ňu škaredý pohľad a zabočila na Angličtinu. „Vidíme sa na chémii.“ povedala som a zmizla som vo dverách.
Celý deň sa tiahol ako slimák. Všade to bolo samé „Happy Christmas“ a už mi pomaly dochádzala trpezlivosť pretože každý dostal Vianočnú poštu len ja nie. Teda dostala som jednu, od Becky. Ale Zoe ich dostala asi päťdesiat a potom sa olizovala s Teom na chodbe. Už som bola rada že som konečne doma. „Ahojte všetci.“ zakričala som keď som prišla domov no nikto mi neodpovedal. „Ste tu?“ spýtala som sa no zasa mi nikto neodpovedal. Potom som prišla do obývačky a v strede bol krásny vysvietený vianočný stromček. Celá izba bola  vyzdobená rôznymi Santa Clausmi a sobmi. „Ach bože.“ vzlykla som a ponáhľala som sa do izby odložiť si veci a prezliecť sa. „Mellanie, si tu?“ počula som hlas zdola. Rýchlo som sa prezliekla a utekala sa tam pozrieť. V strede izby stála mama s obrovskom kartónovou škatuľou. „Potrebujeme ešte svetielka na vyzdobenie domu zvonka a obrovského Santa Clausa na saniach vytiahnuť z garáže.“ zasmiala som sa. Každý rok to bolo to isté. Vyzdobovať celý dom a ten, kto mal najkrajšiu výzdobu z celej ulice vyhral a potom mu všetci závideli. Nikdy som v tom zmysel nevidela ale moja mama to chcela vždy vyhrať. Ale vždy to vyhrala Zoe, ktorá mala pred domom každý rok niečo nové a moderné, zatiaľ čo mi stále to isté. Tak som sa pustila do vyzdobovania nášho domu. Najprv som spolu s otcom natiahla svetielka a potom sme pred dom posadili Santa Clausa. S Davidom som ešte chcela postaviť snehuliaka keď som zbadala auto ktoré zastavilo pred domom našich susedov. Pozrela som sa bližšie kto tam je a uvidela som starú známu tvár. „Niall!“ zakričala som a utekala som smerom k nemu. Celou silou som naňho skočila a zvalila ho na zem. „Au!!“ zakričal. „Čo robíš?“ vzala som zo zeme sneh a hodila som mu ho do tváre. „Preboha Niall, ty hviezda Mullingaru.“ Postavil sa zo zeme a postavila som sa aj ja. Pozrel sa na mňa a zamyslel sa. „Hneď ti dám podpis.“ nechápala som. „Niall? Si v pohode? Ty nevieš kto som?“
                                                        Mellanie
                                                     Rebecca (Becky)

I Should've Kissed You 26.časť (THE END)


Baby a je tu posledná časť :) Zachviľu vám pridám prvú časť nového príbehu ktorý bude tentoraz s Niallom :) Som rada že to čítate a chcela by som sa vám poďakovať za krásnych 60,000 :) Robím to pre vás :* 

V poslednom čase ma všetky situácie prinútili zamrznúť, nedýchať, triasť sa. Keď som bola pri Harrym bola to pozitívna situácia ale vidieť otca môjho dieťaťa ktoré zomrelo bolo dojímavé. Mala jeho oči. A on si ťukal do laptop a pil Latté. Vedel vôbec ten človek ako mi zmenil život? Nevedela som čo mám robiť. Ignorovať ho? Prísť za ním a všetko mu povedať? Facnúť mu jednu? Čo mám preboha robiť? Stála som ako soľný stĺp a Harry za mnou po chvíli prišiel. „Čo sa deje Rea?“ nevedela som zo seba vydať ani hlások a potom sa Harry pozrel smerom ktorým som pozerala celý čas a nič naokolo nevnímala. „Kto to je?“ spýtal sa keď zistil koho sledujem. Až po chvíli som povedala „Otec môjho dieťaťa.“ vyvalil na mňa oči a na sucho prehltol. Chvíľu na mňa pozeral a potom sa rozbehol rýchlo do Starbucksu. „Harry!“ vedela som že nejde na kávu ale za ním. Rozutekala som sa tiež no to som už videla ako je Harry vedľa tomu a Laptop mu hodil na zem. Chytil ho pod krk a vytiahol von. Tom sa ani veľmi nebránil, akoby sa bál. Harry ho hodil na zem ne chodník a keď sa Tom postavil jednu mu  tresol do nosa. „Harry! Prestaň!“ kričala som na nich. Keď ma Tom uvidel zamrzol a potom sa otočil k Harrymu a zasa ho buchol. Harryho to trochu odhodilo ale hneď mu vrazil ďalšiu. Tom spadol na zem a Harry ho začal kopať. Všimla som si ako nejaká žena vedľa mňa kričí . „Haló! Polícia!“ ja som sa rozbehla smerom ku nim a snažila som sa ich od seba odohnať. „Prestaňte! Je to za nami! Harry prestaň!“ Au! Všimla som si ako mám na ruke krv keď som si chytila tvár a krv som cítila aj v ústach pretože ma Tom tresol rovno do tváre. Harry sa na mňa pozrel, odstrčil ma a Tomovi vrazil takú že skončil na zemi. Potom doňho Harry začal kopať. „Prestaň!“ stále som kričala a spamätala som sa až keď som cítila niečie ruky ktoré mi stlačili moje za chrbát. „Polícia.“
Na policajnej stanici zistili že som nevinná a chceli ma pustiť domov ale Harry mal iné problémy. Kauciu zaňho zaplatil jeho nový manažér ktorý okamžite priletel za nami. Tom sa priznal k tomu čo urobil a pravdepodobne sa to ešte celé ponesie na súd. 

THE END

„Prešli celé prázdniny. Tom je za mrežami a pravdepodobne si tam ešte dlho posedí. Síce sa s Harrym vidíme raz za dva týždne no nám to stačí. Vždy spolu s ním príde aj Zayn aby bol s Miou a zažijeme krásny víkend. Myslím že všetko je fajn, ale chýbaš mi....“ povedala som a položila sviečku na Miinkin hrob. Vždy sa s ňou rozprávam, ona je tu so mnou vždy. Navždy bude neoddeliteľnou súčasťou môjho života a stvorenie ktoré som milovala rovnako ako Harryho.

streda 2. mája 2012

I Should've Kissed You 25.časť


Kam ideme?“ spýtala som sa Harryho. „Najprv k Paulovi zistiť či nie je uňho“ odpovedal mi. „A prečo sa tak bojíte, veď je určite len uňho.“ povedala Mia ktorá držala Zayna za ruku. „Ona bola do Zayna zamilovaná. Preto sa bojíme že by si niečo mohla spraviť.“ povedal Liam a rýchlo otvoril dvere od budovy v ktorej mal kanceláriu Paul. Prišli sme zasa k tým dverám a Zayn ich pomaly otvoril. Ariana sedela na stoličke vedľa Paula a keď nás všetkých videla, zamračila sa. „Bože Zayn! Vieš ako si ma vyľakal? Strašne si fandíš.“ povedala Mia. Zayn zatvoril dvere, vydýchol si a vyšiel von. „Čo to malo znamenať?“ spýtala som sa po chvíli. „Len som sa zľakol či si niečo nespravila.“ odpovedal mi Zayn a venoval sa Mii. Nechápala som tejto situácii a ani som sa nesnažila ju pochopiť. Len som pobozkala Harryho a všetci ostatný nasadli do auta. „Kam chceš ísť?“ spýtal sa ma Harry. „Neviem, to je na tebe.“ odpovedala som. „Tak ideme k nám.“ povedal a nasadli sme do auta aj mi dvaja.
Keď sme prišli k ich domu Harry vybehol len niečo do svojej izby a ja som ho čakala dolu na chodbe. Potom sa vrátil a v ruke držal gitaru. Začala som sa smiať. „Čo s tým chceš robiť?“ spýtala som sa ho. „Hrať...“ odpovedal mi a pobozkal ma. Prišli sme na ich záhradu a sadli si na trávu. „No tak spusti.“ povedala som mu. Len na mňa dvihol pohľad a povedal „Hanbím sa.“ zasmiala som sa. „Tak ty spievaš pred miliónmi ľudí a hanbíš sa pred vlastnou frajerkou?“ usmial sa. „Čo sa smeješ?“ spýtala som sa ho. „Nič, len ako si sa nazvala... Mojou frajerkou. To sa pekne počúva.“ ešte raz ma pobozkal a potom začal hrať.
You're insecure
Don't know what for 
You're turning heads when you walk through the do-o-or
Don't need make up....

Začala som sa smiať. „Ty mi spievaš What makes you beautiful? Jééj“ povedala som a Harry sa usmial. Keď dohral venoval mi jeden obrovský bozk. Potom sme sa chvíľku rozprávali a išli sme spať. Dala som si rýchlu sprchu zatiaľ čo Harry pozeral Family Guy s Louisom. Potom som si ľahla do postele a zaspala. Zobudili mi až Harryho pery na mojom uchu. „Čo robíš?“ spýtala som sa ho a pobozkala ho na pery. Chytila som ho okolo krku a pritlačila viac na seba. On ma chytil za zadok a ja som sa začala strašne smiať. V prvej chvíli mi to bolo všetko čudné a trápne ale potom som sa tomu oddala. Ani som sa neuvedomila a mala som dole tričko. Nebola som panna ale cítila som sa tak. Pretože z prvého sexu som si nepamätala vôbec nič. Pomaly som dala tričko dole aj jemu a keď som cítila že mi ide rozopnúť podprsenku zachvela som sa a zľakla som sa. Predsa len, nemám miery modelky a ani obrovské prsia. On určite spal s toľkými dievčatami a keď uvidí mňa tak sa jedine vysmeje. Bála som sa jeho reakcie ale nebola negatívna. A potom to prišlo. Neviem ako sa to dá opísať pretože pokým to nezažijete myslíte si že je to trápne a hanbíte sa čo i len o tom rozprávať ale je to proste iné. Je to okamih ktorý si človek pamätá celý život. Nechcem tu priveľmi zachádzať do detailov ale bolo to fajn. A myslím si že čím ďalej to bude lepšie a lepšie. Nakoniec ma Harry pobozkal na krk a obidvaja sme zaspali. Zaspala som krásne na jeho hrudi.
Ráno ma zobudil Harry raňajkami do postele. Pobozkal ma na čelo a povedal. „Dobré ráno.“  objala som ho a pustila sa do opekanej slaniny. „Mňam“ povedala som po chvíli a Harry sa usmial. „Som dobrý kuchár však?“ prikývla som a zjedla zvyšok raňajok. „Ďakujem.“ povedala som a šla som si umyť ruky. Keď som si ich umývala, Harry ma zozadu objal a pobozkal ma na krk. Otočila som sa a spýtala som sa ho otvorene. „Včera to bolo divné však?“ „Nie! Preboha, bolo to super. Ale myslel som si že sa budeš hanbiť. Ale nemáš za čo.“ Potom som mu vlepila na pusu jeden obrovský bozk a Harry povedal. „Obed varí Louis. Takže radšej nenápadne zdrhnime do mesta aby sme to nemuseli jesť.“ zasmiala som sa a súhlasila s ním. „Tak fajn.“ z kufra ktorý včera večer ešte priniesol Zayn z hotela som si vybrala minišaty a koženú bundu. Vlasy som si zopla do drdola a namaľovala som sa. „Uhm, vyzeráš úžasne.“ povedal Harry a pobozkal ma. 
Dole v kuchyni som sa vyobjímala s Miou a všetkých pozdravila. Potom Harry vytiahol z garáže svojho Land Rovera a odviezol nás až k hlavnému námestiu. „A čo chceš vlastne robiť?“ spýtala som sa ho. „Neviem, len tak sa prejsť.“ odpovedal a vystúpil z auta. Prešli sme pešou zónou a ocitli sa na Oxford street. „Sem poďme...“ povedal Harry a ťahal ma do nejakého obchodu. Ja som zbadala Starbucks a chcela som ísť tam. „Nie Harry poď...“ Nie! To nemôže byť on. Len tak si sedieť pri okne v kaviarni? Bez pocitu viny? 


                           

utorok 1. mája 2012

I Should've Kissed You 24.časť

Nevedela som ako mám reagovať. Mám sa usmievať alebo byť smutná? V každom prípade by som sa mu najradšej hodila okolo krku ale to som nemohla. „Rýchlo pretože si to ešte rozmyslíme.“ povedal Zayn a chytil Miu za ruku. Usmiala som sa pretože som bola šťastná s ňou. Ona si ho zaslúži viac ako ktokoľvek iný, pretože ona si zaslúži byť šťastná. Všetci vyšli von a ja som tam ostala stáť sama oproti Harrymu. Venoval mi jeden smutný pohľad a potom vyšiel von aj on. Mia, ja, Zayn a Niall sme šli v jednom aute a ostatný v druhom. Vyšli sme pred nejakou budovou. „Ale naozaj Zayn, čo ideme robiť?“ spýtala sa Mia. „To čo som mal urobiť už dávno.“ povedal a pobozkal ju. „Wohoo!“ zakričali sme naraz s Niallom a usmiali sme sa na seba. Mia sa potom usmiala a hryzla si do pery. To robila vždy keď ju niečo potešilo. Chalani už boli dávno pred nami a tak sme prišli posledný. Oni už stáli pred dverami a Liam začal odpočítavať. „ 1,2,3....“ a otvorili dvere. Prvý vošiel Zayn s nejakým papierom v ruke a treskol ho nejakému chlapíkovi o stôl. Potom hneď za sebou to urobili aj ostatný chalani. „Chápeš to?“ spýtala sa ma Mia. Ariana stála sama v kúte a všetko naokolo ignorovala ale v očiach mala strach. „Čo robíte?“ zhúkol na nich ten muž. „Scooter Braun. Island Records, L.A. Reed. Hovorí  ti to niečo?“ pokýval  hlavou a v očiach mal strach. „Tak to je oddnes náš nový manažér a vydavateľstvo. Tešilo nás!“ povedal Louis a všetci sa otočili na odchod. Hneď ako boli chrbtami k tomu chlapovi všetci sa potmehúdsky usmiali. Buchli dverami a začali skákať od radosti. „Scooter Braun? Veď to je manažér Justina Biebera.“ povedala Mia. „Veď to! Nie je to úžasné? Už dávno sa nás pýtali aby sme prestúpili k nim ale nikdy sme to neprijali. Ale vieš čo je na tom najlepšie? Že nám nebude riadiť život ako Paul!“ zvýskol Zayn a zasa pobozkal Miu. Prečo ich to nenapadlo skôr? Prečo ich to nenapadlo predtým než som opustila Harryho? Prečo nezareagovali skôr? Mali nato kopu času a oni sa ozvú teraz? Keď je neskoro? To mám za ním len tak prísť... Á sorry Harry! Ja som si to rozmyslela a chcem byť zasa s tebou? „Toto sa oslávi v Nando´s!“ zakričal Niall a všetci sa rozbehli von. Harry ako prvý ale ten do Nando´s nešiel. Postavil sa na prostriedok chodníka pred Nando´s a tam ostal stáť. Vedela som čo je to za miesto. Tu sme sa prvý krát videli. Vedela som že má okuliare ale vedela som že plače. Louis k nemu prišiel a snažil sa ho vtiahnuť dovnútra ale on tam stál ako prikovaný. Ja som sa zastavila tesne pred dverami a chcela prísť za ním, ale keď videl že prichádzam k nemu, otočil sa a utekal preč. „Harry!“ zakričala som a on utekal ďalej. Tak som sa rozutekala ja aj keď v behu som hrozná. Potom zabočil do slepej uličky a ja som stála v strede, takže keby chcel vyjsť musel by prejsť okolo mňa. „Čo chceš Rea? Zasa ma namotať a potom ma odkopnúť?“ povedal a dal si dole okuliare pod ktorými mu svietili uplakané zelené oči, ale stále bol nádherný. „Harry vieš ako to je!“ povedal som a už som začínala plakať aj ja. „Hej, viem. Včera si mi to jasne povedala.“ povedal a snažil sa prejsť okolo mňa no ja som mu zachytila ruku. „Vieš že som klamala!“ „Rea ako ti mám veriť po toľkých Milujem ťa koľko si mi povedala a potom si si pohodovo povedala že ma nenávidíš? Buď si mi klamala vtedy alebo vtedy. Ale ja nie som detektív a nejdem to zisťovať.“ odtrhol sa a snažil sa rýchlym krokom ísť preč. „Takže ti na mne nezáleží?“ spýtala som sa ho. „Záleží Rea, až priveľmi. A preto chcem aby si bola šťastná s tým ktorý žije na Slovensku.“ otočil sa a povedal. Ja som prišla blízko k nemu a zastavila som asi centimeter pred ním. Stáli sme tam tesne pri sebe a pozrela som mu do očí „Ty vieš že môžem byť šťastná jedine s tebou.“ nikdy v živote som nemala na to aby som niečo takéto povedala chlapcovi. Nikdy som nikoho tak nemilovala a nesnažila sa byť s ním. Akoby to ani nehovoril môj mozog. Akoby to všetko hovorilo srdce. Od mala mi vraveli že si raz nájdem chlapca ktorý bude mojím princom a vždy tu bude stáť pri mne. Že bude pre mňa ochotný zomrieť a ja budem ochotná zomrieť preňho. Vždy som videla lásku len vo filmoch. Rose ktorá prežila chvíľkovú lásku na lodi s Jakom a nikdy ho neprestala milovať. Alebo ako sa Allie a Noah neprestali milovať a spolu aj zomreli. Vždy som nad tým mávla rukou. Vravela som si že to je len vo filmoch ale keď som prežila chvíle s Harrym bolo to realitou. Vedela som že ak by sme boli hlavnými hrdinami tých filmov zachovali by sme sa rovnako. Že by sme nikdy nechceli žiť jeden bez druhého. Je vôbec možné to čo sa stalo za tento rok? Stratila som to najcennejšie čo som mala. Mala som malé dievčatko ktoré mi zomrelo a svoje srdce som nechala niekde v Anglicku. Ešte chvíľu sme sa na seba nemo pozerali a potom sme sa pobozkali. Bol to asi náš tisíci bozk ale ja som si myslela že je prvý. Pretože mi chýbal, pretože som ho milovala. „Milujem ťa Rea.“ povedal po chvíli a ja som zapakovala to isté. „Milujem ťa Harry.“ potom sme prišli za všetkými do Nando´s. Ruka v ruke sme otvorili dvere a Louis vykríkol „Dneska sa kúpi šampanské!“ a všetci začali tlieskať. Pozrela som sa na Harryho a on vyhŕkol „Ja nepijem! Od vtedy nepijem!“ začala som sa smiať. „To ešte stále?“ prikývol a prisadli sme si ku všetkým. Zayn držal Miu za ruku a niečo si potichu rozprávali. Usmieval sa a potom sa prudko otočil k Lousovi ktorý sedel vedľa neho a spýtal sa „Kde je Ariana?“ všetci na seba pozreli a vyvalili oči. „No do riti!“ zakričal Harry a všetci sa rozbehli od stola preč