Tell me a Lie 17.časť

Baby dnes som vám sľúbila dve časti tak tu je druhá. :)

Potom ešte k tomu Twitcamu že sa bude konať o 18:00 :)

A ak by ste sa ma chceli niečo spýtať tak môžte tu http://ask.fm/isabellme budem veľmi rada odpovedať a aj ma veľmi potešíte ;) ďakujem :))

Ráno ma zobudil Harry s raňajkami do postele. Hneď som cítila vajíčka na slanine pretože nim sa nevyrovná nič iné. Tá vôňa čerstvého pečiva spolu s vôňou slaniny je nenahraditeľná. Presne také aké mi nosievala do postele mama, a potom som jej ich nosievala ja. „Otvor ústa.“ povedal Harry. „Nie som ochrnutá, len nevidím. Do úst si viem trafiť sama.“ povedala som mu a snažila sa vyhrabnúť mu to z ruky. No nejako som sa moc pohla a  niečo rozliala. Počula som len padnutie pohára na zem ktorý sa rozbil, a potom Harryho výkrik. Po pár sekundách som zacítila vôňu pomarančového džúsu. „Harry prepáč.“ povedala som mu a postavila sa z postele. No Harryho ruka ma zhodila späť na posteľ. „Chloe ostaň ležať, rozbila si pohár a porezal som si celú nohu, dosť mi to krváca potrebujem si nájsť nejaký obväz a vybrať z rany sklo. Ak sa pohneš tak si ma neželaj. Tu lež.“ povedal a potom som počula ako buchli dvere. „Som nemožná krava.“ povedala som prázdnej miestnosti. Z postele som zliezla druhou stranou a nejako našla dvere. Potom som pomaly prišla do obývačky kde som počula zvuk nahlas pustenej televízie. „Harry si v pohode?“ spýtala som sa ho aj keď som nevedela či je vôbec v miestnosti. „Chloe! Povedal som ti že tam máš ostať, neporezala si sa?“ spýtal sa ma. „Nie, ale čo ty?“ „Sklo som si vybral ale bolí to ako šľak a tá rana je dosť veľká a hlboká. Potrebujem to zašiť. Ale najprv to vydezinfikujem.“ Pomaly som prišla k nemu a snažila sa nájsť pohovku. Keď som ju konečne našla a sadla si na ňu, zistila som že je Harry hneď vedľa mňa. Objala som ho a povedala „Prepáč Harry, ja som asi fakt sprostý slepec a myslím si že som úplne v pohode. Ja si to len nechcem priznať pretože to je hrozné a dúfam že to čoskoro skončí, ale za to že si sa porezal a tak veľmi len mojou vinou, sa nenávidím.“ pobozkal ma a povedal „To je v pohode, kvôli tebe by som aj zomrel tak porezanie je vlastne príjemná vec.“ Harry sa začal smiať ale mne to veľmi vtipné neprišlo pretože v tejto chvíli som sa nenávidela viac ako kedykoľvek predtým. „Ideme?“ spýtal sa ma „Kam?“ „Predsa na štichy. Veď sa čudujem že mi z tej nohy netrčí kosť.“ „Aha, jasné ideme.“ povedala som a postavila sa.

Kým Harryho zašívali vnútri v ordinácii snažila sa na mňa Čínska posadlíčka One Direction hovoriť po anglicky ale rozumela som jej jedine tak -Gifrend- tak som sa snažila len usmievať smerom odkiaľ som počula jej hlas. Po chvíli vyšiel von Harry, chytil ma za ruku a pošepkal mi. „Zoberú ťa na operáciu prednostne.“ zľakla som sa. „Harry nie! Ja sa bojím.“ pevne som ho objala a povedala mu. „Neboj, teraz pôjdeš na predoperačné testy a potom pôjdeš tam kde ťa vezmú. Ten doktor vie veľmi dobre po anglicky. Nemáš sa vôbec čoho báť. Ja budem celý čas vonku. A potom si tu pár dní poležíš a pôjdeme späť. Poriadne som ho naposledy pobozkala a objala a potom som sa nechala viesť nejakým chlapom. Nechali ma ľahnúť si a po chvíli som cítila ako mi niečo pichajú do ruky. Takže odber, predoperačné vyšetrenia. „Neboj sa, tieto operácie robíme bežne, je náročná ale pre nás je to hračka. Ber to ako odpočinúť si.“ povedal hrubý chlapský hlas „Ležala som v kóme dosť dlho, odpočinutá som na tri roky dopredu.“ zasmial sa a potom som len ležala a nemyslela na nič čo sa práve bude diať. Potom ma odviezli niekam preč, ešte medzi tým mi stihol dať Harry pusu a potom som len zacítila ako na mňa ide spánok. Najprv som počúvala hlasy ktoré sa rozprávali ale potom som zaspala.

„Je hore! Prebrala sa!“ zakričal hlas ktorý mi bol tak veľmi známy. Harry! „Tatadadá!“ zakričal hlas ktorý som poznala tiež. Bol to Zayn a potom sa pridali všetci chalani „Dobré ráno Chloe!“ Otvorila som oči no nevidela som nič. Oblial ma horúci pot a roztriasla som sa „Harry ja stále nič nevidím.“ potom som počula smiech ktorý by nedokázal napodobniť nikto, bol to Niall. „Ty trúba, veď máš cez oči látku!“ zakričal Louis a niekto mi ju dal preč. V tom som videla Harryho. Najprv veľmi rozmazane ale potom sa moje videnie vyjasnilo. Potom som sa otočila na Nialla ktorý sa ešte stále veľmi zabával. „Niall prestaň, nechápem ako si ma mohol prehovoriť nato aby som toto dovolil. Vieš ako sa roztriasla?“ povedal mu Harry. Pozrela som nechápavo na Nialla „Ty si mi dal šatku cez tvár aby som sa zľakla? Veď počkaj ako ti to všetko vrátim!“ povedala som mu a začala som sa smiať tiež. V rohu izby som videla známe dievča. A až teraz som si uvedomila že toto všetko sa udialo len kvôli náhode ktorá bola spojená s ňou!

Tell me a Lie 16.časť

Baby prepáčte že som nedala časť ešte včera ale nešlo mi prihlásiť sa na blog, neviem prečo to blblo. Tak preto máte teraz takú dlhšiu časť a ak stihnem tak dnes pridám ešte jednu. Ale až tak na večer. A nezabudnite že 4.1 je Twitcam a už sa teším a bude tu http://twitcam.livestream.com/d9upt :)) teda dúfam že som to dobre pochopila a toto je ten link :D 

„Mohla by si nás prosím nechať osamote?“ spýtal sa Harry dievčaťa ktoré pravdepodobne ešte stále bolo pri nás. „Ďakujem...“ povedal a stlačil mi dlaň ešte viac. Akoby sa bál aby som neutiekla. Ale toho sa báť nemusel, nemala som ani kam ani ako. Pravdepodobne by som utiekla možno tak dva metre a potom by som skončila na zemi. Posledné dni som bola nemotorná a zvyknúť som si ani nechcela, pretože som nebrala do úvahy možnosť žeby som už nikdy nevidela. Brala som to ako hru. Pár dní vydržím a potom bude svet krásny ako predtým. Ale moja budúcnosť veľmi jasná nebola, potom čo som sa dozvedela o Harryho priateľke. A potom sa Harry pustil do vysvetľovania, no predtým som mu ešte povedala „Neklam, jediné čo od teba chcem je úprimnosť, tak Harry povedz mi pravdu.“ „Samozrejme že ti poviem pravdu.“ povedal s trochu povýšeným tónom hlasu. „Nie je moja skutočná priateľka. Hráme to pred novinármi. Preto som to nemohol hneď povedať pred tým dievčaťom. Nič v tom nie je Chloe. Prisahám. Ide len čisto o publicitu. Najprv s ňou mal byť Niall ale to by bolo všetkým podivné lebo na vzťahy vôbec nie je. Tak tú otravu nacapili mne. A ona sa toho chytila ako kliešť a všade na verejnosti sa pretŕča s rovnakým príveskom aký mám ja a v mojej košeli. A nenápadne vychádza z hotela v ktorom som aj ja. Najprv nás chceli dať dokopy nenápadne ale keďže som mal veľa práce s koncertmi a s tým aby som sa ti mohol venovať tak som s ňou šiel rovno o Newyorského Central Parku. Ale pusy ktoré boli pred novinármi boli hrané a maximálne na líce. Viac som dovoliť nechcel. A preto sa nezľakni keď na prvých stranách novín uvidíš mňa nacapeného na vychudnutej blondíne. Všetci síce dúfali že to skončí ako s Justinom a Selenou a budeme to hrať do smrti, ale tí dvaja majú šťastie že si rozumejú a zamilovali sa do seba. Ja som sa už zamiloval do inej tak majú všetci smolu. A za pár dní to skončí, neboj sa. Ide len o to že vychádza nový hit a manažéri chcú aby sme s ním dobili svet. Ale nič iné v tom nie je Chloe. Prisahám ti.“ pobozkal ma na čelo a ja som mu naozaj uverila. Kto by neuveril takým slovám, síce možno som naivná ale verím mu. Láska je veľká naivita a ja som do nej spadla tak ako nikdy predtým. Harry zaplnil v mojom srdci tú prázdnotu po Robovi. „Ďakujem.“ povedal Harry ale nebolo to mne. A potom som pochopila že to pravdepodobne bolo letuške pretože som zacítila vôňu arašidov  ktorá mi stúpla do nosa. Načiahla som ruku aby som si nejaké podala ale nevedela som ich nikde pred sebou nájsť. Potom mi Harry pár vložil do úst. „Už nech je to za nami.“ povedala som mu a definitívne si ľahla do jeho lona a tam zaspala.

Čína ma príjemne prekvapila. Teda aspoň čo som dokázala nahmatať a ucítiť. Ale dúfam že ju o chvíľu aj uvidím. Harry si ale Peking neskutočne vychvaľoval. Povedal že tu už bol ale vrátil by sa sem vždy rád. Na recepcii objednal nejaké jedlo ktoré tu jedol a zamiloval sa doňho a potom sme sa pobrali do izby. „Máme izbu spolu.“ povedal keď ma posadil na gauč. Rukami som po ňom prešla a zistila som že je kožený. Nejako som si v hlave predstavila celú tu miestnosť. Veľké oblúkové okná a všade okolo sú kvety a čínske znaky. Najprv som si myslela že tu nie je ani telka. Ale keď som začula čínske bľabotanie pochopila som že Harry zapol televízor. Tak sa moje predstavy o tejto izbe vyparili. „Ako myslíš že máme izbu spolu? Veď čo chceš aby som bola na inom apartmáne a dolámala si nohy?“ zasmial sa. „Zle som sa vyjadril. Je tu len jedna posteľ.“ v bruchu ma niečo koplo. Akoby elektrina. Pochopila som že je to predstava o tom že ležím s Harrym v posteli. Pravdepodobne sú to tie motýliky alebo ako to všetci nazývajú. Nechcela som sa vyhovárať tým že budem spať na gauči pretože by mi to nedovolil a spal by na ňom sám, a to som nechcela. Nadchýnala ma predstava že budeme spolu ležať v jednej posteli. Ale len ležať, nič viac. Nemyslím si že náš vzťah je dosť vyvinutý na niečo... Viac. „Harry koľko je hodín?“ spýtala som sa ho aby som vedela či si môžem dať sprchu alebo ešte musím počkať kým sa navečeriame. „Osem hodín večer.“ potom som si ale uvedomila že do sprchy sa sama nedostanem, tak som sa mu nechcela priznať s mojím nápadom ísť sa osprchovať. Veď v nemocnici mi pomáhali sestričky, a tu by mi mohol pomôcť jedine Harry alebo nejaká Číňanka ktorej by som nerozumela ani pol slova. Ale keď som ucítila pach mojich vlasov nechcela som si predstaviť že takáto smradľavá si ľahnem s Harrym do postele. Tak som sa ho nejako spýtala. „Harry? smrdím.“ začal sa smiať „Po takom dlhom lete smrdí každý.“ nevedela som ako mu mám naznačiť to že chcem ísť do sprchy ale nakoniec som sa prekonala. „Potrebujem ísť do sprchy a asi mi budeš musieť pomôcť.“ chvíľu bol ticho, asi ho to zarazilo. A potom som si uvedomila čo vlastne idem spraviť. Predsa len žijeme v 21. storočí a po toľkých týždňoch musím vyzerať dole veľmi zvláštne. A pochybujem že ma v nemocnici holili. Zacítila som ako mi zredli líca a nahodila som pravdepodobne dosť trápny ksicht. „Vlastne nič, zabudni nato.“ chcela som to rýchlo zahovoriť. „Nie, to je v pohode. To zvládnem.“ ako keby mal sprchovať Yetiho. Bože môj teraz sa z toho už nevyvlečiem. A potom som v mysli začala rozmýšľať nad rôznymi možnosťami ako sa tomu vyhnúť. A potom som si uvedomila že som idiot a že ma to nenapadlo ako prvé. „Alebo mi len napusti vaňu a priprav mi mydlo a šampón a to už zvládnem.“ zasmial sa. „Čudoval som že si to nenavrhla ako prvé.“ bože môj Chloe, si idiot. Teraz si myslí že sa mu chceš dostať do nohavíc.
Nejako som to zvládla aj sama aj keď som sa stále bála že mi tam Harry vlezie alebo že tam je celý čas a smeje sa na mne že som Yeti. Keď som vyšla von s uterákom okolo tela Harry mi povedal že mi nachystal oblečenie. Doviedol ma do spálne a posadil na posteľ. Potom odišiel aby som sa mohla obliecť. Predstavila som si akoby sa o mňa v takejto chvíli staral Robo a uvedomila som si že asi nijak. Nesedel by pri mne v nemocnici, ani by mi nezaplatil drahú operáciu a len s uterákom na tele by ma asi zneužil. Vždy som si myslela že Robo je ten pravý a nikdy lepšieho nenájdem a nikdy nikoho iného milovať nebudem. Ale bol to veľký omyl. Pretože som pochopila že ten pravý môže byť jedine Harry.

Tell me a Lie 15.časť

Baby je tu ďalšia časť, ak stihnem tak dnes pridám ešte jednu ale čo sa týka Twitcamu tak bude 4.1.2013 o šiestej večer, ak by vám to nevyhovovalo tak napíšte do komentára a zmením to :)

Pevne som mu stlačila dlaň a dvihla sa z postele aby som ho mohla objať. „Láska, všetko bude v poriadku, uvidíš...“ pošepkal mi a pobozkal ma na čelo. Stále sa mi prudko točila hlava a nič som si nepriznávala. Prilepila som sa Harrymu na krk a vnímala jeho silnú chlapskú vôňu. Snažila som sa rozoznať z čoho je aby som nemyslela na všetko čo sa okolo mňa deje. Ale môj mozog bol až natoľko ovplyvnený touto situáciou že som myslela len nato zlé. A hlavne keď mi po líci stiekla slza, ale nebola moja. Bola Harryho. Kotúľala sa mi po líci a ja som vnímala ako ma jemne šteklí. „Prečo plačeš?“ spýtala som sa ho. „Všetkého je na mňa priveľa...“ odpovedal mi. Pevne som ho objala, ako keby trpel on a to som tu bola ja s čiernym plátnom pred očami. -Aké to bude keď nič neuvidím?- spýtala som sa sama seba v mysli a v tom som počula ako sa prudko otvorili dvere a niekto vošiel. „Prebrala sa.“ povedal Harry „Ako je na tom?“ spýtal sa niekto hrubým mužským hlasom. „Nevidí...“ s trasúcim hlasom odpovedal Harry. Počula som hlasný výdych. „Počítali sme s tým, takto náročné operácie mozgu z veľkého percenta končia nejakým takýmto postihnutím. Ale buďte kľudný, operovať sa to dá.“ na chvíľu som zatajila dych a počúvala každé slovo ktoré tento človek vyslovil. „Dá sa to aj u nás ale nemáme nato dostatočné prístroje, najlepšie je preto ísť do Číny a samozrejme že tam je operácia veľmi finančne náročná.“ „Ale nato nemám!“ vykríkla som rýchlo „Samozrejme že urobím všetko preto aby videla. Ak mi dáte kontakty a všetko potrebné, peniaze nie sú problém.“ povedal Harry a položil mi hlavu zo svojho lona na poštár. „Odpočívaj zlato, hneď prídem.“

Mohla som ho presviedčať aj celé hodiny, ale presvedčiť sa nenechal. Silou mocou ma natlačil do toho lietadla a leteli sme do Číny. Keby New York, radujem sa ako malé dieťa, ale Čína? Nikdy mi ten štát nič nehovoril. Celú cestu v lietadle za Harrym chodili fanúšičky ale nevadilo mi to. Po tých dlhých týždňoch čo strávil so mnou medzi štyrmi stenami o ňom nemohli vedieť nič. A stačili mi len ich roztrasené hlasy a zvuky fotoaparátov. Asi po pol hodine fotenia sa a podpisovania si Harry opäť prisadol vedľa mňa, objal ma jednou rukou a ľahla som si naňho. Už som zaspávala keď som počula ďalší hlas nejakej fanúšičky „Harry? A čo je s Taylor? Ty máš dve dievčatá?“ ten pocit, ktorý som zažila dva krát. Keď som videla Roba v tom aute padajúcom z útesu, a keď mi otec oznámil že mama zomiera. Nedá sa to opísať, je to proste ako bolesť a ak by existovalo silnejšie slovo pre bolesť, možno utrpenie alebo smrť. To bolo to! Srdce sa vám rozbúši ako o preteky a vy sa neviete nadýchnuť. Cítila som ako mi Harry chytil ruku.

Oznam

Baby, nestíham písať lebo pracujem na Soč-ke a taktiež teraz stále píšeme písomky lebo učitelia chcú všetko dobehnúť. Tak vám pridám časť asi až niekedy budúci týždeň, naozaj sa ospravedlňujem ale fakt nemám čas. A tiež cez prázdniny urobím Twitcam. :) ale to vám dám ešte vedieť. Dúfam že mi odpustíte, o týždeň som späť ;)

Tell me a Lie 14.časť

Baby prepáčte že je taká krátka časť ale nestihla som viac. Len trénujem a trénujem na Sobotu. A dúfam že mi budete držať čo najviac palce! Myslite na mňa aby som nedostala obrovskú trému a neodpadla tam :)) a aby všetko dopadlo ako má :))


Mami? Čo tu robíš?“ snažila som sa jej dotknúť ale stále sa vzďaľovala. „Mami!!“ kričala som na ňu cez dlhú bielu chodbu a utekala za ňou. „Stoj! Mami počuješ? Stoj! Počkaj na mňa! Chcem byť tu, s tebou! Nechcem sa tam vrátiť.“ potom sa stratila úplne.

Z pohľadu Harryho:

„Poď sa najesť!“ drgol do mňa Niall a ja som ho odsotil preč. „Nechaj ma! Nie som hladný. Choď sa najesť sám.“ potom sa zdvihol zo stoličky a odišiel smerom do nemocničného bufetu. Už som tam sedel asi tri hodiny. Mlčky, bez vydania akéhokoľvek hlásku. Bál som sa, tak ako nikdy, bál som sa toho že ju stratím. Oproti mne sedela Danielle a stále plakala. Dávala si to všetko za vinu aj keď to jej vina vôbec nebola. Ležala v Liamovom náručí a on ju stále upokojoval. Perrie a Eleanor sa vrátili domov a ja som stále opakoval všetkým nech odídu ale vôbec ma nechceli počúvať. Louis sedel vedľa mňa a stále mi opakoval že to bude v poriadku a Zayn sedel mlčky vedľa neho. Po hodine odišiel Louis so Zaynom domov a Liam nasilu vzal Danielle tiež. Ostal som tam len ja a Niall. „Načo tu vlastne si?“ spýtal som sa ho. „Nikam sa neponáhľam, každý z chalanov je so svojím dievčaťom. Kde by som bol ja? Radšej tu budem s tebou a budem ťa podporovať.“ povedal a objal ma. „Niall svojim prežúvaním bagiet mi absolútne nepomáhaš. Radšej sa zdvihni a vypadni sa domov vyspať!“ povedal som mu . „Nie Harry, neostaneš ma odtiaľto. Tak sklapni.“ v tej chvíli vyšiel von lekár. Okamžite som sa postavil a bežal za ním „Ako je na tom?“ vzdychol si, vtedy sa mi zatočil celý svet a roztriasol som sa. Do očí sa mi naliali slzy a nevedel som sa nadýchnuť. Chytil ma za rameno a povedal „Sadnite si.“ to vždy hovoria keď je niečo zlé, nie keď je to zlé, keď je to najhoršie. Z očí mi padali slzy ako nič a ledva som predychával. „Prežila to, ale je na tom veľmi zle. Na pár minút sme ju stratili ale potom jej znova po resuscitácii naskočil tep. Teraz je jej stav stabilizovaný a je mimo ohrozenia života ale je v kóme. A nevieme ako dlho v nej ostane.“ upokojil som sa, ale nie veľmi. „Takže bude v poriadku?“ spýtal som sa ho „To dúfam ale môže mať poškodený mozog. To sme nezistili.“
Prešli týždne, len som sa s jej otcom striedal pri jej lôžku. Už uvažoval od opojenia od prístrojov. To som mu ale nikdy nedovolil. A dobre že som to neurobil. Po 9 týždňoch od operácie sa konečne prebrala.

Z pohľadu Chloe:

Počula som Harryho hlas „Láska? Ty si sa prebrala?“  mala som pocit že som sa prebrala, ale nič som nevidela. „Harry? Ja som hore?“ chytil ma za ruku a povedal „Ano zlato, si hore.“ okamžite sa mi roztriasla ruka a pevne som stlačila Harryho ruku. Ledva som sa nadýchla a potom to povedala „Ja nevidím...“

Tell me a Lie 13.časť

Potom sme prišli do domu chalanov. Hneď ako sme otvorili dvere počula som smiech. Ale nebol chlapský, vedela som že to budú priateľky chalanov. Poznala som Perrie ale ostatné nie. Trochu som sa predsa len bála, keď majú za frajera popovú hviezdu možno sú trochu namyslenejšie. Teda, možno aj ja časom budem namyslená, aj keď to by som nikdy nechcela. Dúfam že sa nezmením. Ale moje myšlienky nato že sú namyslené sa vyparili hneď keď som uvidela prvé z dievčat. Mala kučeravé vlasy, hnedé oči a krásny úsmev. Hneď sa mi zdala povedomá a nevedela som si spomenúť odkiaľ. S obrovským úsmevom na tvári ma objala a povedala „Ani si nevieš predstaviť ako rada ťa konečne spoznávam. Vždy keď som s Liamom volala hovoril mi že Harry má nádherné dievča, a mal obrovskú pravdu. Volám sa Danielle.“ poriadne ma stlačila v náručí až som pocítila jej silný parfum. Bol ale krásny, voňala presne tak krásne ako vyzerala. Spoza nej sa hneď ako ma doobjímala objavilo ďalšie dievča. Zasa krásna, trochu som sa medzi nimi cítila ako škaredé káčatko. „Ja som Eleanor.“ hneď mi došlo že to je Louisove dievča pretože Zaynove som poznala už predtým. „Ja som Chloe.“ povedala som jej a ona ma objala. „No tak, nerozpučte mi ju...“ povedal Harry. Potom prišla Perrie „My sa poznáme, ale ahoj zasa. Som Perrie.“ „Chloe.“ povedala som jej. „Tak, ideme?“ postavil sa z pohovky Liam a chytil Danielle za ruku. Usmiala som sa na nich a pozrela na Harryho ktorý pozeral na mňa. „Môžeme.“ povedal Louis  Rozdelili sme sa do dvoch áut. Jedno riadil Harry a druhé Liam. S nami bol v aute Niall a Zayn s Perrie, takže sme mali o zábavu postarané pretože Niall celú cestu rozprával vtipy. Aj keď mne vtipné vôbec neprišli smiala som sa na tom ako sa všetci smejú. Zabočili sme na parkovisko kde však nebolo ani jedno miesto voľné. „To nie je možné. Niall vystúp a povedz im že tu sme my, aby nás pustili na parkovisko pre vozíčkarov." povedal Harry. „Harry si normálny? Nestúpa ti to nejako do hlavy? Čo ak by si zaparkoval na ceste a ten kúsok sa prešiel?“ povedala mu Perrie. „Dobre, ja som len nechcel aby sme toľko chodili.“ vzdychol si Harry a odišiel z parkoviska. Zaparkoval na ceste a hneď za nami zaparkoval Liam. Vystúpili sme z auta a Harry sa ku mne nahol a pošepkal mi „Tú blondínu neznášam... Stále ma provokuje.“ usmiala som sa „Má pravdu Harry, nemáš byť lenivý.“ Pozrela som sa na Danielle ktorá práve vystúpila z Liamovho auta. Stretli sa nám pohľady a usmiali sme sa na seba. V tom jej z krku odfúklo šatku. Asi na stred cesty. Hneď sa za ňou rozbehla. Ale nevšimla si dodávku ktorá mierila priamo na ňu. „Danielle!!!“ zakričala som ale ona ma nevnímala. Rozbehla som sa za ňou. Ani neviem ako v poslednej chvíli stihla utiecť, ale ja som sa ocitla priamo pred ňou. Nebolelo to, teda neviem. Cítila som obrovský náraz a niekam ma odhodilo. Ale to som vnímala asi z polovice. Po lícach mi stekali slzy a čas plynul strašne pomaly. Cítila som ako nado mnou stoja všetci. Danielle ma držala za ruku a niečo cez slzy kričala.Vtedy som si spomenula kde som ju videla. Keď som bola s Adamom v clube a ona tam tancovala s Liamom, vtedy som jej závidela, závidela som jej to čo už teraz mám, toho pravého. Kričala, ale nepočula som ju. Počula som len neho. „Chloe, nezatváraj oči, neprestávaj dýchať, musíš to vydržať....... Milujem ťa.“ strašne plakal a pobozkal ma. Dvihla som ruku a pohladila ho na tvár. Vtedy som si všimla že mám celú ruku krvavú. „Aj ja ťa milujem...“ povedala som. Ale bola som slabá, príliš slabá, nechcelo sa mi vydržať, niečo mi hovorilo že to mám vzdať. Ale to silnejšie že mám ostať, pretože tu bol on. Pozerala som sa mu do jeho zelených očí, a myslela si že to je naposledy. Akoby ma všetko opúšťalo. Všetko ma bolelo, ale neuvedomovala som si to. Najviac ma bolelo to, že ho vidím naposledy. Potom som uvidela svetlá sanitiek. To je posledné čo si pamätám. Pozrela som sa do jeho očí a moje viečka zrazu oťaželi. Vtedy som sa videla z vrchu, neviem či to bolo poblúznenie. Videla som ako keby som stála priamo za sebou. Ležala som v kaluži krvi a Harry mi stále opakoval že to bude v poriadku. Bol to ten sen, ten čo sa mi sníval každú noc. Bol predpoveďou toho čo sa stalo. Vraj keď človek zomiera, prejde mu pred očami celý život. Ale mne neprešiel, prešli mi len chvíle kedy som bola s Harrym. Ako sme tancovali v divadle, ako sme sa prvý krát videli. Všetky chvíle s ním. Potom som videla mamu. Pozrela sa na mňa svojimi obrovskými hnedými očami a povedala „Ešte sem nepatríš. Vráť sa....“

Tell me a Lie 12.časť

Ešte chvíľu sme tam s Harrym tancovali ale potom ma odviezol domov pretože  bolo už pol druhej v noci. V noci sa mi sníval opäť môj opakovaný sen. Posledné dni som ho už vôbec nevnímala. Ako keby sa mi ani nesníval. Stal sa nejakou mojou dennou rutinou bez ktorej som si už ani nemohla predstaviť stávanie. Už ma ani nedesil, ani neprekvapoval. Proste to tak bolo. Otec sa ráno zobudil s obrovským úsmevom na tvári a nielen kvôli mojim lievancom s javorovým sirupom. Hneď ma podpichol otázkou :„Ako frajer?“ len som sa uštipačne zasmiala a neodpovedala mu.  „Odpovedz Chloe..“ mykla som plecom. „Chloe...“ vzdychla som si a odišla do izby. Prišiel za mnou „Prečo mi nemieniš odpovedať?“ posadila som sa na posteľ a ukázala na voľné miesto vedľa mňa. „Je zvláštne rozprávať o chalanovi s tebou a nie s mamou. A ešte zvláštnejšie že tým chalanom nie je Robo.“ objal ma a povedal „Ty moja princeznička malá. Mne je tiež zvláštne že ťa má opäť iný chlapec a nie ja... Ale chcem o ňom vedieť čo najviac.“ usmiala som sa „Je popová hviezda. Spieva v skupine One Direction. Volá sa Harry Styles a každé dievča na svete by preňho vraždilo.“ zamyslel sa „Raz som chodil s majsterkou sveta v šachu...“ zasmiala som sa „Aj mama bola dobrá v šachu.“ usmial sa aj on. „Kto povedal že to nebola ona?“ prekvapivo som naňho pozrela „Takže ti ju všetci závideli?“ prikývol „Každý jeden chalan na našej škole chcel byť v mojej koži. Ale ona patrila len mne. Teda, bol tu ešte jeden chlapec. Volal sa Patric a strašne mu smrdelo z pusy. Ale mal doma farebnú telku a video, tak z neho bola tvoja mama paf... Až kým som nezačal pracovať od rána do večera preto aby som si tú telku kúpil tiež. Potom už bola zasa len moja.“ po líci mu stiekla slza, objal ma a pobozkal na čelo. „Miloval si ju oci, však?“ „Najviac na svete pokladík. V mojom srdci budú vždy len tri ženy. Tvoja mama, ty a tvoja stará mama. Nikdy by som si nevedel predstaviť život s inou ženou ako s tvojou mamou. A teraz, keď tu už s nami nie jej miesto ty. Tak nech si ten chlapec na mňa dáva pozor. Je mi jedno že za ním stoja dve gorily, ak ti ublíži dolámem mu všetky kosti v tele.“ žmurkol na mňa a odišiel do kuchyne dojesť svoje raňajky. Nedele boli vždy nudné, len som ich presedela pri knihe alebo sme s otcom hrali Scrabble. Ale táto bola iná. Hneď popoludní pre mňa prišiel Harry. Len tak sa zjavil vo dverách nášho bytu. Privítal ma samozrejme bozkom „Ahoj zlato.“ „Ahoj, poď dnu.“ povedala som mu. Hneď v kuchynských dverách stál otec „Ale, ahoj ty bandita ktorý mi ukradol dcéru.“ Harry sa na mňa pozrel s pohľadom plným strachu a potom sa pozrel zasa na otca „Dobrý deň.“ otec si utrel ruky utierkou ktorú držal v ruke a podal mu ruku „Žartujem.“ a pobúchal ho po pleci „...Nie nežartujem, ukradol si mi ju, teraz ju určite niekam vezmeš a mi si nedáme náš tradičný Srabble.“ dodal otec. „Aha, tak ja vás teda nechám, nevedel som.“ povedal Harry. „Nie, choďte kam chcete aj tak mám jedno stretnutie.“ povedal otec. Ja som naňho vyčítavo pozrela „Stretnutie?“ prikývol. „Idem von s jedným kamarátom...“ „Aha...“ prezliekla som sa, zatiaľ čo Harry sa mi prezeral v skrini. „Odkiaľ to všetko máš?“ spýtal sa ma. „Čo?“ ukázal na všetko oblečenie „To oblečenie. To nie sú obyčajné značky ako New Yorker alebo H&M.“ mykla som plecom. „To mi vždy nosí teta z dovoleniek a tak.“ vzdychol si „Ty dievča ani netušíš čo máš v tej skrini.“ objala som ho a pobozkala „A je mi to úplne jedno lebo sú to maličkosti.“ odhrnul mi z čela vlasy a povedal „Dokonalejšie dievča na svete ani nie je.“ „A kam ideme?“ spýtala som sa ho „V prvom rade do Nando´s kde som po ceste nechal Nialla a potom k nám. Potom vezmeme všetkých chalanov s dievčatami a potom... Potom je na rade prekvapenie.“ usmial sa, vzal ma do náručia a zdvihol. „Aké prekvapenie?“ spýtala som sa ho „Poviem ti jednu vec, ak by som ti chcel povedať aké, nepoužil by som slovo P-R-E-K-V-A-P-E-N-I-E!“ vyhláskoval každé písmeno a vydal sa na odchod. Z vešiaka si zobral svoje sako, pozdravili sme otca a odišli. Po ceste sme vyzdvihli Nialla ktorý ledva došiel do auta aký bol prejedený. „Ak mi hodíš šabľu na tie nové poťahy Niall, ideš domov pešo.“ povedal mu Harry keď Niall nastúpil „Neboj sa, dám si pozor.“ odpovedal mu Niall.

Tell me a Lie 11.časť

Pozrel sa niekam preč, potom ma vzal za ruku, nasadol do auta a niekam nás odviezol. Celú cestu neprehovoril ani slovka. Zastavili sme pred veľkou budovou ktorá vyzerala ako divadlo, a keď sme prišli dovnútra zistila som že to divadlo je. „Harry? Ty si herec?“ zasa nič nepovedal. Nechal ma v prázdnej divadelnej sále a niekam zmizol. Tak som sa posadila do strednej rady a čakala čo sa stane. Všade bolo ticho a tma, sedela som tam asi 5 minút až sa zrazu spustila nejaká melódia, bola som presvedčená že bude hrať nejakú scénku alebo že bude tancovať ani v sne by ma nenapadlo že Harry bude spievať. A keby spieval obyčajne, ale on spieval nádherne. Hneď ako začal spievať prvé tóny melódie naskočila mi husia koža:
Baby you light up my world like nobody else
The way that you flip your hair gets me overwhelmed
But when you smile at the ground it ain't hard to tell
You don't know, oh oh
You don't know you're beautiful
If only you saw what I can see
You'll understand why I want you so desperately
Right now I'm looking at you and I can't believe
You don't know oh oh
You don't know you're beautiful, Oh oh
That's what makes you beautiful.
Celý čas sa posúval bližšie ku mne a spieval, potom ma chytil za ruku a vyviedol ma na pódium. Neviem či som plakala kvôli textu, kvôli melódii, kvôli Harrymu hlasu alebo kvôli tomu že sme sami v obrovskom divadle. Ale myslím, že ma dojalo to aká som bola šťastná. Konečne šťastná, po tom všetkom som si to konečne zaslúžila. Toto všetko mi tento život dlžil. Slzy, ale slzy šťastia. V tej chvíli som zabudla na všetko trápenie, na všetku bolesť, na spomienky a city ktoré som cítila k Robovi. Pretože všetky moje city patrili Harrymu a žila som pre tento moment. Žiadna bolesť, žiadne trápenie, žiadny strach. A už nikdy som to nechcela zažiť. Chcela som byť takáto šťastná navždy. Neviem ako dlho sme sa v tom divadle bozkávali a tancovali na melódie. Nemyslela som na to čo mi týmto všetkým chce Harry povedať, myslela som na to že som šťastná. Ale potom Harry začal sám od seba: „Ty si to vedela však?“ svoju hlavu som zdvihla z jeho hrude na ktorej som bola doteraz opretá. „Ako vedela, čo som mala vedieť?“ zasmial sa „To že som spevák.“ usmiala som sa „To mi došlo, a spievaš úžasne.“ chytil mi ruku a zatočil mnou. „Ale vieš kde spievam?“ pozrela som sa okolo seba. „V divadle?“ začal sa strašne smiať. „Nie, tu si len nacvičujeme vystúpenia.“ a vtedy mi asi začalo niečo dochádzať. Len tak sme tam pokračovali v tancovaní a Harry sa na mňa jemne škeril. „Vy? Ty, Niall, Zayn, Louis a Liam?“ prikývol. „Takže vy nespievate tu?“ pokrútil hlavou. „A kde?“ vzdychol si „To sa nedá povedať kde, všade.“ naťahoval ma ale mne to asi stále celé nedošlo. Ale v tom som si spomenula na to čo mi povedal Adam v aute o Zaynovi. Ako to že som si na to nespomenula hneď keď mi začalo byť všetko podozrivé? „Vy ste kapela, teraz som si spomenula ako mi to jeden kamarát hovoril.“ „Ja som vedel že si to vedela.“ zasmiala som sa. „Vedela, ale nevnímala som to. Teoreticky som to zabudla.“ v tom si ma prisunul bližšie k sebe, pozrel sa mi do očí a povedal „Kde si bola celý môj život?“ usmiala som sa a pobozkala som ho. „Ale povedz mi to celé.“ povedala som mu. „Čo celé?“ spýtal sa. „Celý tvoj život, z čoho pozostáva, ako vyzerá, čo vlastne robíš, čo všetko si dosiahol, či si slávny a tak.“ usmial sa „Sme skupina One Direction, spojili nás v jednej šou, X factor, vieš čo to je?“ pokrútila som hlavou. „Ty si ako z minulého storočia, ale milujem to na tebe...“ zasmiala som sa a on pokračoval „...Sme slávny po celom svete. Máme milióny fanúšikov, teda skôr fanúšičiek.“ skočila som mu do reči. „To znamená že konkurencia ktorá ma bude nenávidieť?“ „Tebe sa nikto na svete nevyrovná, aj keď moje fanúšičky sú tie najúžasnejšie dievčatá na svete. A nebudú ťa nenávidieť, ty sa nedáš nenávidieť. Taká ako ty sa dá len milovať.“ usmiala som sa „Stále ti neverím.“ z čela som mu odhrnula jeho kučeravé vlasy a zasa ho pobozkala. „Koľko máte albumov?“ spýtala som sa ho. „Jeden, teraz pracujeme na druhom.“ povedal. „To aby som si ho kúpila.“ „Tebe ho dám aj zadarmo, aj s venovaním.“

Tell me a Lie 10.časť

Z pohľadu Harryho:

„Zayn zvoní ti mobil.“ povedal a podal mu ho Niall. „Ano?“ vyvalil oči a drgol do mňa. „To je Chloe.“ začal som mávať rukami „Nie som tu!“ nemohol som s ňou hovoriť keď sme boli uprostred nahrávania. „Ehm, nie Harry tu nie je, on je, v práci.“  zamrazilo ma. „Ty si idiot!“ zakričal som. Zayn začal panikáriť. „....Ano, on má , ehm, no nočný rozvoz v pizzerii.“ buchol som ho. „Ty si naozaj najväčší idiot na svete!“ zakričal som. „El-Don.“  chytil som za hlavu a už som nemal ani slova. „Majú veľa rozvozov, možno ti ju privezie niekto iný.“ „Čože?“ zakričal som. „...Nie Chloe! Nechoď tam... Ona to vypla.“ povedal Zayn. „Do riti! Zayn!“ zakričal som. „Spanikáril som! Čo som jej mal povedať?“ Niall a Liam sa v kúte strašne smiali? „Čo vám je vtipné?“ spýtal som sa ich. „Čo budeš robiť?“ spýtali sa ma. „Ja neviem.“ a potom mi hlave skrsla myšlienka. „Zayn, daj mi to číslo.“ nadiktoval mi ho. Zdvihla mi ho Chloe. „Ahoj zlato. Tak ty chceš pizzu? Hneď tam bude, akú by si si dala?“ „Ahoj, dobre že voláš nezdvíhajú mi v  pizzerii. Dala by som si hawaii.“ vydýchol som si. „Dobre hneď tam bude.“ vypol som mobil a Liam sa smial ešte viac. „A čo teraz urobíš? Pôjdeš do pizzerie a zahráš sa že si na jeden večer že tam pracuješ?“ „To by prijali, mali by dobrú reklamu.“ povedal Louis. Okamžite som sadol do auta a odišiel do tej pizzerie. V dverách som stretol pár fotiacich si ma fanúšikov a pribehol som k čašníčke. „Potrebujem pomoc...“ „Ty si Harry Styles, môžem...“ skočil som jej do reči. „Odfotím sa s tebou, podpíšem ti čo chceš, dám ti peniaze, lístky na koncert len mi nejako vybav aby som si na pol hodinu mohol požičať auto ktoré rozváža pizzu a jednu zaniesť mojej kamarátke.“ na chvíľu sa zamyslela. „Jasné, ale nie je to bláznivé?“ prikývol som. „To je, ale súrne to potrebujem. A ešte hawaii pizzu.“ niekomu zavolala a ja som si zatiaľ sadol a odfotil sa s pár fanúšikmi ktorí si ma stihli všimnúť.

Z pohľadu Chloe:

Všetko bolo nejako priveľmi podozrivé. Neviem či som to chcela riešiť, či som to mala riešiť. Ale pripadalo mi že mi niečo taja. Nielen Harry ale všetci piati. Tie ich pohľady, ten dom, teraz toto.  O chvíľu prišiel Harry v aute donáškovej služby. „Tu je pizza pre to najkrajšie, najúžasnejšie a najdokonalejšie dievča na svete.“ usmiala som sa. „Ak tá pizza chutí ako ty klameš, bude najlepšia na svete.“ povedala som mu a pobozkala ho. Oprel sa o kapotu auta a pritiahol ma k sebe. „Klamal som tým predtým, tebe nie...“ povedal, odhrnul mi vlasy z tváre a pobozkal ma. „Prečo mi nikdy nič také nepovieš ty Chloe?“ spýtal sa ma. „Ja by som rada, ale bojím sa.“  „Čoho?“ „Že to dopadne ako predtým.“ pozrel sa do zeme a potom ma objal. „Odišiel kvôli inej?“ „Nie.“ „Bol s druhou?“ „Nie.“ „Robil si srandičky pred kamarátmi a ponižoval ťa?“ „Nie.“ „Prestal ťa milovať?“ „Nie.“ zkrčil obočím. „Tak v čom bol problém?“ zhlboka som sa nadýchla a z očí mi vyšli slzy. „Zomrel.“ objavil sa mu na tvári kamenný výraz. „Prepáč, to som nevedel, nechcel som...“ zasa ma objal a pobozkal na líce. „Odvtedy som nemala chlapca, trvalo dlho, veľmi dlho kým som sa z toho vyliečila.“ jemne sa usmial a povedal „Takže sa bojíš zamilovať pretože všetko to tvoje trápenie ťa voči láske obrnilo?“ pousmiala som sa. „Presne tak.“ „Ďakujem že si mi to povedala, že si voči mne úprimná.“ pobozkala som ho. „A myslím že prišiel čas na mňa.“ povedal. Vedela som že má tajomstvo. „Nerozvážaš pizzu, však?“ spýtala som sa ho. „Nie.“ odpovedal.

Tell me a Lie 9.časť

„Pretože sa mi nechce pozerať telka.” povedal. Ale chvíľu váhal, ako keby mi chcel niečo povedať. „Harry?“ nič mi neodpovedal, len ma chytil za ruku, pritiahol k sebe a pobozkal ma. Potom sme sa dotkli čelami a boli k sebe tak, tak blízko. Nebolo to len fyzicky, bolo to celkovo. Zamilovala som sa do jamiek v jeho lícach, do jeho neodolateľného úsmevu, do toho ako sa na mňa pozeral. Do všetkého. „Čo si mi to porobila, ja sa z teba cítim tak mimo.“ povedal mi a moju tvár si vzal do dlaní. Usmiala som sa, nevedela som čo odpovedať, nikdy mi nikto nič také nepovedal. „To čo tu robíte?“ počula som Zaynov hlas, ktorý sa ozval z Harryho dverí. Harry sa naňho usmial ale Zaynovi nebolo príliš do smiechu. „Môžem sa s tebou porozprávať Harry?“ spýtal sa ho Zayn a Harry šiel za ním, zatvorili dvere a ja som sa začala cítiť divne.

Z pohladu Harryho:

„Toto nie je sranda Harry. Vieš čím všetkým si to dievča prešlo? Nie je to tvoja hračka na hranie, tých ožratých nadržaných dievčat máš v cluboch veľa, ale ona nie je ako oni!“ povedal mi Zayn a ja som sa začal smiať. „Zayn, ja nemám v pláne sa s ňou zahrať. Vážne ju chcem.“ „Chceš ju ako hračku Harry!“ začal ma štvať. „Nie Zayn nechcem! Zaľúbil som sa!“ ironicky sa usmial a buchol mi päsťou do brucha „To jej chceš klamať? Povedať jej že robíš rozvoz v pizzerii a žiješ obyčajný život?“ „Ty si s týmto klamstvom voči nej začal, ja som sa len chytil.“ „Takže vzťah založený na klamstve. Aké, romantické.“ mal pravdu, nemohol som jej klamať, ale ja som jej klamal predtým, čo jej poviem teraz? Chcel som vedieť či ma máš rada ako mňa a nie ako popovú hviezdu?  „Ja neviem čo mám robiť Zayn...“ „Povedať pravdu! Pretože klamstvo ťa skôr či neskôr dobehne, a v tomto prípade je to čo najskôr. Pretože ísť do kina alebo na večeru v pokoji, bez jačiacich báb je v tvojom prípade nemožné.“ povedal, otočil sa a zmizol vo dverách svojej izby. Vrátil som sa za Chloe ktorá stále sedela na mojej posteli. „Ja už asi pôjdem, otec nebude rád keď sa vráti domov a nebudem tam.“ povedala a prezliekla sa späť do svojich šiat. Odviezol som ju domov, odniesol rebrík tam kde som ho ukradol a vrátil sa späť k nám. Všetci chalani sedeli v obývačke a sledovali nejaká akčný film. Louis hneď prišiel za mnou keď ma uvidel a vzal ma porozprávať sa do jeho izby. „Vieš Harry si najlepší kamoš, ale poviem ti to. Si idiot.“ nechápavým výrazom som naňho pozrel a povedal „Prosím?“ „Ty jej chceš klamať o tom kto si?“ hlavou som buchol do steny. „Nechcem Lou, nechcem ale neviem čo mám robiť.“ „Povedať jej P-R-A-V-D-U!“ zakričal na mňa. „To sa ti povie, poviem jej že som ju klamal a vykašle sa na mňa.“ „Nemal si to začať...“

Z pohľadu Chloe:

Vliezla som do izby a zaliezla do postele aby ma otec nevidel. Asi o desať minút prišiel otec. Otvoril mi dvere od izby, zasvietil a povedal „Nie je možné že si nezdrhla, a ja som dúfal že mi utečieš, aspoň raz si to mohla spraviť aby som sa cítil ako pravý otec ktorý vie aj kričať a zakazovať vreckové a podobné somariny. Sklamala si ma!“ začala som sa pod perinou smiať. „..Tak tomu chalanovi zavolaj a choďte sa prejsť.“ povedal. Ja som sa odkryla a postavila z postele. Keď videl že som oblečená skoro ho prekotilo. „Ty si tá najhoršia dcéra na svete! Nerešpektuješ moje tresty! Toto je nehorázne, sklamala si ma Chloe, tvoja mama by na teba nebola pyšná. Stratil som v teba celú svoju dôveru!“ začal po mne kričať. Do riti, načo som z tej postele vyliezla. Potom ale otec zdvihol hlavu a povedal „Je to tak super pocit, bála si sa ma?“ prikývla som a začala sa zasa neskutočne smiať. „Tak za ním bež, stačilo trestov pre dnes. Aj keď si zdrhla.“ objala som ho a vyhrabala jeho mobil, pretože ja som žiadny nemala. Vytočila som Zaynove číslo, pretože to jediné som mala. „Ano?“ zdvihol to. „Ahoj Zayn, tu je Chloe, je tam Harry?“ chvíľu bol ticho. „Ehm, nie Harry tu nie je, on je, v práci.“ „Teraz?“ spýtala som sa. „....Ano, on má , ehm, no nočný rozvoz v pizzerii.“ povedal. „V ktorej pizzerii?“ spýtala som sa ho. „El-Don.“ povedal. „Aha, ďakujem, tak si nejakú objednám, nech mi ju privezie.“ už som išla položiť keď zakričal. „Majú veľa rozvozov, možno ti ju privezie niekto iný.“ „Nevadí, poviem nech ju pošlú po ňom...“ vypla som a šla pohľadať na otcov notebook číslo na pizzeriu.

!!

Neuveritelné, viem. Rozhodla som sa zasa písať :) Nie len kvôli tomu že som zasa obrovský blázon do One Direction ale aj kvôli tomu čo sa mi za posledné mesiace stalo :) ja som chcela tak veľmi písať, ale tak veľmi som nemala čas.... :( Ale teraz vám to vynahradím a už žiadne výhovorky, žiadne klamstvá, proste začínam písať a snažiť sa pravidelne pridávať príbehy aby ste ich tak milovali ako predtým. :) Chcem len vedieť či mám pokračovať v starom príbehu alebo začať písať nový :) Napíšte komentáre :) tak, I´m back :) Lubim vas babeny :* a dufam že mi dáte druhú šancu :) lebo teraz ste pre mňa prioritou číslo 1.! :)

Sorry...

Baby prepáčte ale nestíham vôbec, škola, chalan, kamošky, a všetkého sa mi nakopilo. Keďže mám teraz pred sebou 3. ročník budem mať toho naozaj veľa a preto neviem ako často budem pridávať. Nestihla som vám ani oznámiť túto správu lebo nejako mi ten čas rýcho plynie. Pridajte si do priateľov tento FB: https://www.facebook.com/stypayhorlikson.story ak začnem zasa písať (to môže byť fakt mesiac alebo aj týždeň) napíšem vám to do hromadnej správy :) ešte raz sa ospravedlňujem ale prosím prepáčte.

Tell me a Lie 8.časť

Zliezla som opatrne dole a na privítanie Harryho objala. „Kam ideme?“ spýtala som sa ho. „Kam by sme šli? K nám ideme.“ povedal a vybral sa smerom k svojmu autu. „Tak načo som si obliekla tie šaty?“ potmehúdsky sa usmial. „Vieš, ten pohľad zdola ako si liezla z rebríka bol na nezaplatenie.“ začal sa smiať a ja som naňho naštvane skríkla „Ty úchylák jeden! Harry ako si mi to mohol urobiť.“ treskla som ho po chrbte a nastúpila do auta. Nasadol na miesto šoféra a povedal „Chceš vidieť zbesilú jazdu?“ okamžite som sa pripútala. „Nerob to Harry.“ usmial sa a vyrazil plnou rýchlosťou po našej ceste. Nebola to náročná cesta takže v pohode siahol až na 120... „Harry, si v meste... Nemôžeš ísť tak rýchlo.“ ale on neprestával. Až kým nezbadal policajtov, potom spomalil... Ale neskoro pretože nás pekne dobehli a priblížili sa k okienku vodiča. „Harry, si blázon...“ povedala som mu a so strachom v očiach sledovala policajta ktorý prišiel k Harryho okienku. Keď však Harry otvoril okienko policajtovi sa na tvári objavil blažený výraz. „Tak to je niečo iné... Kludne pokračujte v jazde.“ Harry zatvoril okienko a pokračoval ďalej. Nechápavo som naňho pozrela. „To-to-to čo bolo?“ kúsol si do pery a povedal. „Jeden známy.“ a usmial sa. „Ty máš teda šťastie.“ zastavili sme pred jeho domom a Harry mi otvoril dvere. „Si na mňa naštvaná?“ spýtal sa ma. „Nie, len máš z pekla šťastie.“ usmial sa „Ešte nie.“ vošli sme do domu po ktorom všetci ostatní chalani behali. „Čo robíte?“ spýtala som sa ich. „Hráme Nerf...“ pozrela som na všetkých, mali na sebe oblečené niečo ako brnenie a v rukách pištoľky. „Došla som do domu 18 ročných chalanov alebo do škôlky?“ „Vy ste na mňa nepočkali?“ zakričal Harry a utekal niekam preč. Potom sa vrátil a v rukách držal dve tie brnenia... „Na! Ideme brániť našu zem.“ „Hrabe ti Harry?“ povedala som mu. „Obleč si to ak chceš aby na teba bola celá tvoja zem hrdá.“ „A aká zem? Psychiatria?“ priblížil sa ku mne na milimeter a povedal „Obleč si to!“ tak som na seba natiahla brnenie a hrala sa na to že mám tri roky. Pravdupovediac, bola to sranda ale mala som šaty a nemohla som sa hýbať. S Harrym sme sa schovali za gauč a povedal mi. „Vojačka Chloe, máte zlú uniformu, treba vás prezliecť. Nasledujte ma opatrne do nášho vojenského tábora kde vám dám potrebnú uniformu. Ale pozor na zlých mužov.“ opatrne, keď ma Harry kryl som vyutekala hore po schodoch a potom ma dobehol on. Zavrel nás do nejakej izby, pravdepodobne jeho a vytiahol zo skrine svoje tepláky a tričko. „Asi ti to bude mierne väčšie ale nevadí...“ vzala som si veci do ruky a povedala „Dobre vojak úchylák ale otočte sa.“ rýchlo som sa prezliekla. „Dobre teda, teraz zídeme opatrne dole a všetkých zabijeme.“ otvoril dvere spoza ktorých vyskočil Louis. „Hááá.“ zakričal a trafil to Harrymu rovno do čela. Harry rýchlo zavrel dvere a prudko sa otočil, tým ma však zhodil a spadol rovno na mňa. A vtedy prišla tá chvíľa, na ktorú som čakala od Robovej smrti. Chvíľa keď som si uvedomila že som zasa schopná milovať. Že zasa budem šťastná, že znova v mojom živote bude niekto kto mu dá význam. Bála som sa, ale predsa som to spravila. Pobozkala som ho. Neviem či sme sa bozkávali dlho ale bolo to niečo krásne. Opäť som cítila niečie pery, opäť som cítila ako chutí bozk. „No fuj... Máte bojovať a namiesto toho sa tu ocuckávate.“ prišiel do izby Louis. „Louis, máš 3 sekundy, ak odtiaľto nevypadneš nacpem ti tú pištoľ do zadku!“ povedal Harry a v tom Louis odišiel z izby. Ja som sa postavila a napravila si Harryho tepláky ktoré mi neskutočne padali. „Harry, už sa mi nechce hrať na vojakov. Nemôžeme si v pohode pozrieť telku?“ spýtala som sa ho. „Jasné že môžeme.“ povedal, sadol si na svoju posteľ a zapol ju. Sadla som si vedľa neho a sledovala televízor. Zrovna šla reklama „.... A teraz niečo pre mladé dámy, chlapčenská skupina One Direction!!!“ spustila sa nejaká znelka a v tom Harry telku vypol. Pozrela som naňho „Prečo si to vypol?“

Tell me a Lie 7.časť

„Cŕrrn...“ zazvonil budík ktorý som reflexne vypla a rýchlo vstala z postele aby som mala čas zobudiť Harryho a poslať ho domov kým sa otec zobudí. V polospánku som sa dotackala do obývačky a kľakla si k pohovke. Bol taký zlatý keď spal. Jemne som sa pousmiala popod nos a zobudila ho. „Harry? Vstávaj... Je ráno.“ rýchlo rozlepil oči. „Čože??“ vyskočil z pohovky a ponáhľal sa na chodbu. Siahol do vrecka saka ktoré viselo na vešiaku a vybral si z neho mobil. „Do riti, do riti, do riti! 23 neprijatých hovorov. Nie nestihneme nahrávanie.....“ nerozumela som. „Aké nahrávanie?“ zasekol sa a vystrašene na mňa pozrel. Chvíľku bol ticho a potom koktavo povedal. „Nahrávanie... Jedna skupina nahráva v štúdiu Zaynovho kamaráta a ja som sa na nich strašne tešil... A teraz to asi nestihnem.“ rýchlo si obul topánky a obliekol sako. Zastavil sa vo dverách, usmial sa a povedal. „Nechápem ako môžeš byť čerstvo zobudená taká krásna.... Ešte žiadne dievča som takto ráno nevidel. A to som ich videl veľa.“ znova sa vo mne niečo pohlo a cítila som že sa červenám. „Si dobrý klamár Harry, skoro som ti to uverila.“ zasa sa usmial. „Neklamal som. Okolo siedmej pre teba prídem, šla by si niekam von?“ spýtal sa ma. Okamžite som prikývla, pretože som vedel že ho budem chcieť opäť vidieť. Potom sa zatvorili dvere a on zmizol. „Ehm, ehm...“ otec! Vyvalila som oči, zamrzla a prudko sa otočila k dverám jeho spálne. „Oci...“ so strachom v hlase som povedala. „Tak, buď u nás v noci spal chalan alebo ti tvoja kamarátka povedala že si krásna a pozvala ťa na rande. Vzhľadom na to že obidve možnosti sú hrozné možnosti.... Pretože podľa jednej si si zo mňa urobila magora a nechala tu spať chalana a podľa druhej si lezba pretože si to pozvanie prijala. Asi nie som dobrý otec ale prosím povedz mi že to bola prvá možnosť pretože ja chcem vnúčatá a dve dievčatá.... To nejako spolu nejde.“ začala som sa smiať. „Bol to chalan.“ vydýchol si „Chvalabohu.“ s úsmevom na tvári som sa vybrala do svojej izby. „Ale spal u nás.... To znamená že máš na večer domáce väzenie a to rande môžeš kľukne zrušiť.“ povedal. „To nie oci! To mi nemôžeš urobiť!“ povedala som. On sa ale len usmial a povedal „Ale môžem, pamätaj že stále som tvoj otec a pokiaľ bývaš pod mojou strechou budeš dodržiavať moje pravidlá! To znamená že v tomto byte nebude spať žiadny chlap okrem mňa.“ povedal a odišiel do kuchyne. „Oco! Neznášam ťa!“ zakričala som. „Som rád že si nadšená po takom treste. Kludne ti ho môžem dávať každý deň!“ tresla som dverami. Nerada to robievam pretože to znamená že vyhral ale nemala som chuť sa s ním hádať. Čo teraz poviem Harrymu? Sorry ale nemôžem ísť von pretože môj otec je retardovaný a stále mi dáva tresty ako 12 ročnej. Zo skrinky som si vzala Hamleta a toho čítala asi celý deň. V bruchu mi škvŕkalo ako nikdy ale samozrejme som nemohla dôjsť do kuchyne a radšej trucovala v izbe. Na večer však prišiel do mojej izby otec. „Musím ísť do práce, ak utečieš neželaj si ma.“ neodpovedala som mu a prevrátila stránku knihy. Po chvíli sa vrátil do izby. „Kľúče!“ pozrela som naňho nechápavo. „Kľúče mladá dáma, ja viem že by si mi utiekla.“ vytiahla som ich z nočného stolíka a hodila ich po ňom. „Chceš ma tu zamknúť, aké drsné. Ak bude horieť skončím v plameňoch!“ usmial sa. „Také šťastie nemáš. A ak hej, máš dovolenie vziať starú sochu po babke a vylomiť s ňou dvere.“ povedal a zmizol. Pri dverách som počúvala či zamkne, zamkol.... Bože môj. Okolo pol ôsmej som spozorovala ako mi niekto do okna hádže kamene. Samozrejme že to bol Harry. Otvorila som okno „Kde si?“ spýtal sa ma. „Otec ma tu zamkol.“ zakričala som mu. „To prečo?“ spýtal sa. „Lebo si zaspal na jeho pohovke ty hlava múdra!“ „Počkaj chvíľku...“ povedal a niekam odišiel. Asi o desať minút sa vrátil aj s rebríkom v ruke. „Čo to máš? Odkiaľ si to vzal?“ začala som sa smiať. „Neviem, bolo to opreté o nejaký dom.... Poď dole, budem ti ho držať.“ povedal. „Nie Harry, to nemôžem.“ „Ale môžeš. Každý to niekedy urobil.“ začala som sa smiať ešte viac. Rozmýšľala som či to spraviť alebo nie, ale nakoniec som sa rozhodla že to spravím. Keďže som bola v pyžame musela som sa prezliecť, ale nevedela som do čoho. „Harry? Kam ideme, aby som vedela ako sa obliecť.“ „Nejako spoločensky.“ otvorila som skriňu a hľadala nejaké šaty. Vybrala som si biele s ramienkami, krémové topánky na platforme s otvorenou špičkou, krémovú kabelku a doladila to s ladiacimi doplnkami. Vlasy som si začesala do copu a jemne sa namaľovala. Potom som otvorila okno a z neho hodila Harrymu topánky. „Vám babám to tak dlho trvá....“ povedal. Vyplazila som mu jazyk a postavila sa na rebrík. Boli to síce len tri poschodia ale aj tak som sa neskutočne bála.

                                    

Tell Me a Lie 6.časť

„Ehm, pekná sukňa.“ povedal Harry a ukázal prstom na ňu. „Vďaka..“ povedala som a usmiala sa. „Tak... asi ideme za nimi že?“ prikývla som a odhrnula si prameň vlasov z čela. Prišli sme von kde sa všetci smiali a blondiak niečo opekal na veľkom americkom grile. Pozrel na mňa, usmial sa a povedal „Bože... ja som sa ti ešte nepredstavil. Som Niall.“ usmiala som sa „Ja som Chloe.“ usmial sa na mňa ešte viac a potom si všimol že mu na grile niečo prihára. „Do riti!“ zakričal a prevrátil mäso na druhú stranu. „Niall, chceme steaky, nie uhoľ.“ povedal Louis a  všetci sa začali smiať ale ja som len letmo dvihla kútikmi líc. „Idem za Perrie.“ zdvihol sa Zayn a odkráčal smerom von. „Zayn? Nemáš náhodou návštevu?“ len sa otočil, pozrel na mňa a povedal. „Veď tu bude s Harrym.“ pozrela som nechápavo na Harryho ktorý sa začervenal a bolo to dosť divné. Nechápala som prečo si z neho všetci robia takú srandu. A nechápem prečo nás všetci spájajú dokopy. Veď ho ani nepoznám. „Nie, ja už idem tiež domov.“ povedala som všetkým a nasledovala Zayna. „Ahojte.“ zastavila som sa v balkónových dverách, na všetkých sa usmiala a odišla preč. Zayn ma odprevadil domov a potom odišiel za svojou priateľkou. Ja som doma ešte niečo uložila, najedla sa, odlíčila, prezliekla sa do pyžama a pozerala v telke na Toma a Jerryho. V tom niekto zaklopal na dvere. Otvorila som, a vôbec si neuvedomila že som v pyžame. Zmrazilo ma však, keď som si všimla kto tam stojí. „Ahoj.“ povedal a usmial sa na mňa Harry. „Čo tu robíš?“ spýtala som sa ho. „Ja som ťa prišiel len pozrieť.“ „Boli sme spolu pred hodinou Harry.“ povedala som mu a začala sa smiať. Po dlhej dobe som sa z chuti zasmiala a to ma hrialo neskutočne pri srdci. „No, ja viem ale... aj tak som ťa potreboval vidieť. Môžem dnu?“ spýtal sa. Ja som odskočila od dverí a rukou mu naznačila aby vkročil dovnútra. „Nie je to tu ako vo vašej vile, ale je to môj domov.“ usmial sa a vyzul si topánky. Zatvorila som za ním dvere a pozvala ho do obývačky. „Prepáč, keby som vedela že prídeš vypla by som tú somarinu z telky a trochu to tu upratala. Ale nevedela som..“ začal sa smiať a povedal. „A tiež by si sa prezliekla z toho pyžama však?“ prikývla som. „Ale to je fajn, mne sa to páči. Je to také milé. Aj ja by som sa obliekol do toho v čom spím ale to by si na mňa zavolala psychiatriu alebo policajtov. A tú telku nevypínaj rád si toho Toma a Jerryho pozriem s tebou.“ usmial sa a sadol si na gauč. Sadla som si vedľa neho a pozrela sa naňho. V tej chvíli sa vo mne niečo pohlo a ja som naňho minútu len tak civela. Nie, nie, nie. Ja len dúfam že to nie je pocit zamilovanosti. Preboha! Chloe čo to robíš? Harry sa mi po chvíli prihovoril „A ty tu žiješ sama?“ „Nie, ešte s otcom a už mal byť dávno doma ale neviem kde je. Pravdepodobne má toho v práci priveľa a musel tam ostať.“ odpovedala som mu. „Aha tak...“ povedal a rozvalil sa na gauč. Mne tam ostalo na sedenie asi 40 cm ale nejako som sa s tým musela uspokojiť. Chvíľu som pozerala na Toma a Jerryho a potom som si šla do kuchyne urobiť popcorn. Keď som sa prišla do obývačky spýtať Harryho či chce tiež, neodpovedal mi, pretože spal. Tak som mu vyzliekla mikinu, vypla telku a prikryla ho. Nerada budím ľudí zo spánku pretože sa potom cítim ako budík, a ten ja neznášam. Dojedla som v kuchyni popcorn a šla spať do svojej izby. Veď ráno ho zobudím a pošlem domov.

„Chloe, Chloe... Prečo si tvoju kamarátku nechala spať v obývačke? Veď máš veľkú posteľ.“ prišiel otec do izby a rozsvietil mi svetlo. V prvej chvíli mi napadlo akú kamarátku, potom som si ale spomenula na to že v tej obývačke spí Harry a zozadu vyzerá ako dievča pretože má kučeravé vlasy a prikryté dekou vyzerajú akoby mu ešte pokračovali ďalej. Nemohla som však otcovi povedať že tam je chalan pretože by pravdepodobne chytil infarkt. Takže som mu povedala že je všetko v pohode a nech si ide ľahnúť. Rýchlo som si natiahla budík na šiestu aby som stihla Harryho zobudiť skôr ako sa zobudí otec a spala ďalej.

                        

Tell Me a Lie 5.časť

„Ahoj.“ pozdravila som Zayna ktorý bol otočený chrbtom pretože sledoval vodu. Otočil sa a usmial sa, ani nevnímal ako som sa vyfintila len sa letmo usmial a pozdravil ma „Ahoj Chloe.“  usmiala som sa a oprela sa na múrik vedľa neho. „Chceš ísť niekam alebo môžeme byť tu?“ spýtal sa ma. „Môžeme byť tu, mne je to jedno.“ povedala som. Usmial sa „Tak fajn... Odkiaľ si?“ „Dalgety Bay.“ skrčil perou „Aha... Takže si z malého mesta.“ „Hej.“ povedala som a prikývla. „Prečo si taká zadumaná?“ „Neviem, vlastne viem ale je to na dlho.“ pozrel sa na hodinky „Ja mám času dosť.“ „Pred dvoma rokmi mi zomrel frajer.“ „Bola si pri tom....“ dokončil moju vetu. „Čo sa mu stalo?“ spýtal sa ma. „S kamarátom sa hrali na to kto je väčší frajer a spadol autom z útesu.“ odpovedala som „Niečo ako v klipe Rush Rush od Pauli Abdul?“ spýtal sa. „Hej, presne tak.“ „Ale to nie je všetko čo ťa trápi však?“ otočila som hlavou zo strany na stranu. „Pred pol rokom mi zomrela mama.... na rakovinu.“ vzdychol si. „Už chápem prečo si taká... iná.“  „Nie som iná.“ prikývol „Si, a viem to na betón.“ zvyšok večera sme sa rozprávali o detstve, rodine, záujmoch. Zistila som že rada kreslí a spieva. A na vysokú nechodí pretože nemá veľa voľného času. Neviem prečo, to som sa ho nespýtala. Rozprávali sme sa možno dve hodiny a potom už musel ísť. Odprevadil ma ale pred dom „Chloe, bolo to dnes super. Ale bol by som rád ak by som ti mohol zajtra predstaviť mojich najlepších kamarátov s ktorými bývam.“ povedal a objal ma. „Ty bývaš s chlapmi?“ spýtala som sa ho. „Hej, ale sme len kamaráti a máme spoločný dom.... pretože sa máme radi.“ usmiala som sa. „Ako kamaráti sa máte radi... však?“ zasmial sa a prikývol. „Nie, nie som gay. Nemusíš sa báť. Chodím predsa s Perrie.“ usmiala som sa, pozdravila ho a odišla domov. V obývačke som našla otca s ovládačom v ruke a zapnutou telkou, ale spal. Tak som ju vypla, prikryla ho dekou a sama sa uložila do postele. Ráno som si zasa uvedomila že sa mi sníval stále sa opakujúci sen a už som z neho ani nemala strach, pretože som každý deň vedela že sa mi bude snívať zas. Potom ma čakal klasický deň v práci. Na moje prekvapenie už som nešla zaniesť balík pre Perrie alebo Zayna. Keď som prišla domov, šla som sa rýchlo nachystať pretože Zayn povedal že pre mňa príde o piatej a už bolo pol. Tak som otvorila skriňu a zasa vzala niečo z toho čo mi priniesla teta. Rozhodla som sa pre čierny top s kvetinovou potlačou, bielu sukňu a slabo hnedý blejzer. Dnes som sa ale nenamaľovala tak veľa ako včera, len púder a špirála. Ale pre mňa bolo aj to veľa pretože ja som sa nezvykla maľovať vôbec. Keď som pozrela von oknom videla som už Zayna ako stál pred autom a tak som rýchlo vzala kabelku a ponáhľala sa von. Otec nebol doma, tak som všetko pozamykala a odišla. Pred domom ma Zayn objal a zaviedol ma k okienku auta „Toto je Liam.“ povedal a ukázal na chalana za volantom. „Ahoj Liam..... Ja som Chloe.“ povedala som a podala chalanovi ruku. Nastúpila som na zadné sedadlo a auto sa rozbehlo smerom na centrum Londýna. „Bývate v centre?“ spýtala som sa ich. „Hej.“ odpovedal mi Liam. „Sú tam vcelku drahé byty, najprv sme s otcom chceli bývať tam, ale tá cena nás zmrazila.“ neodpovedali mi. Ale mňa zmrazil pohľad na ich dom. Nebol to byt! Bol to dom! Obrovský dom v centre Londýna. „Teda..“ povedala som Zaynovi. „..Asi slušne zarábate.“ usmial sa a nič nepovedal. Otvoril dvere a ja som vstúpila dnu. Bol to krásny dom, a na to že v ňom bývali samí chalani aj docela uprataný. „Sme tu!!“ zakričal Zayn na celý dom a v tom sa spoza rohu vyrútil blondiak ktorý mi bol strašne známy. Hneď ako prišiel bližšie som vedela že to je ten ktorý prišiel s tým kučeravým do práčovne. To znamená že tu bude aj on? Pozrel sa na mňa a prvý pohľad ho v celku zamrazil. Hneď sa otočil a utekal naspäť preč. 

Z pohľadu Harryho:

Všetci robili humbug po celom dome kvôli tej babe. Zo stien sa schovali všetky ocenenia, všetky albumy, aby nevedela kto sme. Nejako priveľmi na tom Zaynovi záležalo a nechápal som prečo. Ani neplánujem ísť sa tej babe predstaviť, nech sú z nej všetci namäkko, mňa nezaujíma. Niall sa na ňu tiež veľmi tešil a Louis už skúšal nejaké vtipy ako ju ohúriť. Len mne to bolo nejako jedno. V tom do mojej izby celý zadychčaný pribehol Niall. „Ha-ha-harry.... Vie-vieš kto to je?“ „Hej nejaká trafená baba ktorá buď nevie kto sme pretože je z inej planéty alebo sa chce dostať Zaynovi do postele.“ pomykal hlavou. „Nie.. to je tá baba z práčovne, tá čo si povedal že si ju videl na tej diskotéke. Tá čo si z nej bol hotový a povedal si že nechápeš ako môže byť niekto tak dokonalý.“ rýchlo som sa postavil zo stoličky, obliekol na seba nohavice a biele tričko, upravil si vlasy a utekal dole za nimi.

Z pohľadu Chloe:

Bolo to zvláštne ako sa na mňa všetci pozerali. Ako keby mi nerozumeli. Stále sa ma pýtali odkiaľ som, dokonca či máme doma televízor a rádio. Či som na Facebooku a na Twitteri. Tam som samozrejme nebola ale poznala som to. „Už tu chýba len Harry.“ povedal Louis „Kde vlastne je?“ spýtal sa Zayn. V tom do obývačky prišli dvaja chalani. Ten ktorý ma prišiel privítať a potom odišiel preč, a ten ktorého som poznala veľmi dobre. Bol to on, ten ktorého som videla v clube a predstavovala som si pri ňom všetky tie šialené veci. Zamával mi a usmial sa, presne tým istým úsmevom ako v Piatok. Potom prišiel bližšie ku mne, podal mi ruku a povedal. „Ja som Harry.“ pozrela som sa mu do očí a zistila že sú modro-zelené. „Ja som Chloe.“ usmial sa znovu ešte viac. „Veľmi ma teší..“ vedela som že sa červenám a chcela som to zakryť, tak som sa pozrela na Louisa. „Hrabe mu? Veď ju nechcel spoznať...“ povedal a na tvári sa mu objavil kyslí výraz. Keď som však pozrela na Zayna ten sa usmieval. Tak som naňho hodila nechápavý pohľad. „Podľa mňa si poďme sadnúť na terasu pretože to tu vyzerá veľmi zaujímavo už.“ povedal blondiak ktorého som stále nepoznala menom a všetci sa vybrali za ním. Až na mňa a Harryho. A ja som sa ocitla v pre mňa dosť trápnej situácii.

                                    

Tell Me a Lie 4.časť

Nevadí veď aj tak som nemala koho stretnúť. Tak som zobrala košík prádla z predsiene a odišla von. Keď som prišla do práčovne, bola prázdna. Len v rohu sedel chlapík so slúchadlami v ušiach a čítal noviny. Ani si nevšimol že som prišla. Tak som hodila mincu do stroja a dala doňho všetko prádlo. Počkala som zatiaľ čo sa prádlo vrtelo v práčke. Zamyslene som ho sledovala pretože nič iné mi robiť neostávalo. V tom sa však dovnútra niekto vrútil. „Niall to nie je vôbec vtipné že si mi moje obľúbené sako zašpinil od omáčky, som zvedavý či to pôjde dole.“ to bude určite nejaký namyslený spratok. Nepozrela som sa na nich pretože by si ma hneď všimli ale pozorovala som ich v odraze pračiek. Videla som tam blondiaka ktorý sa na niečom strašne smial a druhého s hnedými strapatými vlasmi. Hneď som si spomenula na chalana ktorého som videla v Piatok v clube. Ale bála som sa naňho otočiť. Tak som len sledovala odrazy týchto dvoch chalanov v práčke. Po chvíli sa ale do odrazu pozrel aj chalan s kučeravými vlasmi. Na chvíľu sa nám stretli pohľady v odraze, potom mi však pípla práčka. Vybrala som z nej prádlo, dala ho do košíka a odišla. Vedela som že jeho pohľad patrí mne ale hanbila som sa naňho pozrieť. Prišla som domov, dala prádlo do sušičky, obliekla sa a odišla do práce. Nasadli sme s Adamom do auta a odišli na klasickú roznášku. Ako posledné sme zasa šli k tej blondíne. „Už ma to štve, čo stále potrebuje?“ spýtala som sa sama seba ale Adam mi odpovedal „Môžeš byť rada, máš z toho peniaze.“ povedal a ja som vystúpila z auta. Prišla som ku dverám, zazvonila a pozrela sa na krabicu na ktorej bolo ale napísané iné meno -Zayn Malik- otvoril mi dvere zasa ten chalan. „Ahoj.“ povedal „Ahoj.“ odpovedala som a podala mu do ruky balík „20 libier.“ povedala som mu. Potom som si ale uvedomila že to znamená že si kúpil lak pretože 20 libier v našom obchode stojí len lak. Podal mi ich do ruky a povedal. „Dnes večer, poď sa aspoň niekam prejsť.“ vyvalila som naňho oči. „Objednal si si lak?“ prikývol. „Ako inak by som ťa zasa mohol vidieť?“ mykla som plecom „Ja neviem, zájsť do firmy a zistiť moje číslo ale nie toto... A veď máš priateľku!“ povedala som mu. „Veď mám a milujem ju.“ „Tak prečo ma voláš na rande?“ v jeho tvári sa objavil nechápavý výraz. „Lebo mi prídeš iná a chcem ťa viac spoznať.“ „Ty si fakt čudný.“ „Aj ty a preto ťa chcem viac spoznať.“ na päte som sa otočila „Čau.“ povedala som mu a odchádzala k autu. Pribehol ku mne a chytil ma za rameno. „Budem si objednávať laky každý deň dokiaľ nebudeš súhlasiť. Proste len chcem poznať tvoju osobnosť, charakter, čo sa za tými tajuplnými očami skrýva. Pripadá mi akoby si veľa trpela a hľadala únik. Proste sa chcem s tebou len porozprávať!“ videl mi do duše. Videl všetko čo vo mne bolo. Čo je to za chalana? Desil ma, ale na druhej strane som chcela vedieť čo by mi povedal. „Dnes o ôsmej pri Temži kde si do mňa narazil.“ povedala som a zabuchla dvere. Ale keď som nastúpila do auta na tvári sa mi objavil potmehúdsky úsmev. Pozrela som sa na Adama a tomu sa v tvári objavil prekvapeno hnusný výraz „Pozval ťa na rande?“ neodpovedala som mu. „Ale so mnou by si nešla.“ zasa som mu neodpovedala a tak už radšej nič nehovoril. 

Otvorila som svoju skriňu v ktorej som sa zvyčajne neprehrabovala a vzala si to prvé čo ma napadlo. Ale mala som tam plno vecí ešte s cenovkami ktoré mi priniesla z rôznych výletov sestra mojej mami. Vždy som ich len hodila do skrine a ani som im nevenovala žiadnu pozornosť, ale dnes som sa k nim dostala. Prezerala som tričko za tričkom, legíny za legínami a pozrela každý pár topánok ktorý mi priniesla a musím povedať aj keď nie som žiadny znalec módy že by mi tieto kúsky závidela nejedna pubertiačka. Nakoniec som si ale obliekla úzke, pohodlné trochu roztrhané džínsy, biele tielko a naňho voľné tričko. Obula som si vyššie topánky na opätkoch a cez plece prehodila kabelku. Pri pohľade do zrkadla som sama seba nespoznávala a vedela som že niečo budem musieť urobiť so svojimi vlasmi a make-upom. Na môj vkus som sa namaľovala príliš ale páčilo sa mi to. Myslím že moje modré oči vynikli so silno hnedým očným tieňom naozaj super. A nakoniec prišli na rad moje vlasy. Tie som si nakulmovala a tak boli celé kučeravé. To bolo asi prvý krát v živote kedy som sa pozrela do zrkadla a povedala si „Chloe, vyzeráš fakt super.“ veď za tých 18 rokov si to raz môžem povedať. Vyšla som z izby a práve som stretla na chodbe otca ktorý vychádzal zrovna z kuchyne s plnou táckou jedla. Keď ma uvidel zastal a hodnú chvíľku na mňa pozeral „Oci?“ spýtala som sa ho. „Kam ideš?“ s nechápavým výrazom na mňa pozrel. „Len sa prejsť.“ „Tak sa ťa opýtam inak, s kým ideš?“ mierne som sa usmiala „S jedným chalanom čo som doňho minulý týždeň narazila pri Temži na prechádzke.“ usmial sa a odišiel do obývačky. Ja som otvorila dvere a už ich zatvárala keď sa z obývačky ozvalo „Vyzeráš naozaj super!“ usmiala som sa, zabuchla dvere a odišla von celá napätá ako dnešok bude vyzerať.

                              

Tell Me a Lie 3.časť

Hodnú chvíľu som ich tam sledovala. Ako krásne sa okolo seba vrteli a raz za čas si venovali bozk. Potom chalan dievča zdvihol a posunuli sa o kúsok ďalej. A v tej chvíli som zbadala chalana. Stretli sme sa okamžite pohľadom. Jeho oči padli na mňa a tie moje zasa na jeho. Vyzeralo to, akoby som bola v zrkadle, rovnaká póza, rovnaký výraz tváre. Akoby nám obom niečo chýbalo. Nevedela som ho pochopiť, nikdy som podobní typ chalana nestretla. Mal kučeravé rozstrapatené vlasy a dokonalý tvar tváre. Nevidela som akej farby má oči ale boli pekné. Celým dojmom na mňa ale pôsobil inak ako ostatný chalani. Sledovali sme sa, jeden po druhom sme zazerali ale neprekážalo nám to. Po chvíli sa na mňa usmial, a to ma zmrazilo. Bol to ten úsmev ktorý som hľadala? Je to môj princ? Príde za chvíľu za mnou a povie mi že na mňa čakal celý život? Kúpime si spolu malý domček niekde v lese a budeme počúvať zvuky tečúcej rieky? V tej chvíli keď som mu úsmev šla opätovať prišiel Adam. Celou silou mi pichol svoj jazyk do úst a chytil ma za zadok. „Poď niekam preč.“ povedal mi a zdrapil moju ruku. Rýchlo som sa pozrela smerom kde stál chalan ktorého som predtým tak pozorovala, ale už tam nikto nebol. „Čo už...“ povedala som si v mysli a nasledovala Adama. Sadol si do auta a ja som si sadla tiež. Naštartoval a chytil ma za stehno. „Ideme ku mne?“ spýtal sa ma. „Nie, chcem ísť domov.“ odpovedala som mu a jeho ruku dala preč. „Ale no tak Chloe..“ povedal a tentoraz sa snažil dať ruku trochu vyššie. „Adam okamžite ma odvez domov!“ zakričala som. Ruku dal preč a odviezol ma až pred dom. Buchla som s dverami jeho Fordu a odišla domov. Tam som si okamžite ľahla do postele a zaspala, oblečená, namaľovaná. Ráno som sa zobudila do upršaného Sobotňajšieho počasia, hneď moja myseľ začala ale myslieť na jedno. Na sen, ktorý sa mi sníval už druhú noc po sebe. Nevedela som čo to znamená, ale bála som sa toho sna ako keby to bola nočná mora. Celú Sobotu som presedela pri Shakespearovom Hamletovi... Byť či nebyť? To je otázka. V Nedeľu sa mi sníval zasa ten sen, tentoraz som sa ale zobudila naňho už v strede noci. Celá spotená a roztrasená. Bála som sa dokonca aj zaspať ale keďže som bola unavená zaspala som hneď. Ráno som šla s otcom na trh kde pokúpil rôzne potraviny a potom som z nich navarila obed. Po obede sme si zahrali karty a večer som šla zasa na prechádzku k Temži. Tento víkend bol dosť nudný ale aspoň že som si ho celý vynahradila tou krásnou prechádzkou pri Temži. V Pondelok som sa ako inak zobudila s mysľou na hnusný sen ktorý sa mi už opakoval každú noc. Ale to nebol môj jediný strach. Ako sa teraz pozriem Adamovi do očí? Čo mu mám vôbec povedať? Obliekla som sa, upravila a so stiahnutým žalúdkom prišla do práce. Tam stál Adam akoby sa nič nestalo. S vyrovnaným klasickým pohľadom mi zakýval, prebral balíky, spisy adries a nastúpil do auta. Nasadla som tiež a ani mu nepovedala ahoj, len som zapla rádio a pozerala von z okna. „Aký si mala víkend?“ opýtal sa ma po chvíli. „V pohode..“ v skratke som mu odpovedala a sústredila sa na hrajúcu pesničku v rádiu ktorá mi nič nehovorila pretože ja som hudbu počúvala len s Adamom v aute. Inak mi bola táto vec úplne ľahostajná. Prišli sme pred dom v ktorom sme boli aj v Piatok, pred ten kde bývala tá premaľovaná blondína. Asi si rada mení nechty každý týždeň. Zaklopala som, no otvoril mi chalan. Bol mi strašne známy ale nevedela som si za nič na svete spomenúť odkiaľ. „Ahoj..“ povedal mi a usmial sa. „Dobrý deň.“ odpovedala som mu a stále sa snažila rozpoznať kto to je. „Som Zayn...“ povedal. „A-a-a .... Perrie Edwards, mám tu pre ňu zásielku.“ zakoktala som sa. „Ona je v sprche ale ja jej to vezmem.“ povedal a usmial sa ešte viac. „A ako sa voláš ty?“ spýtal sa ma. Pozrela som sa mu hlbšie do očí a v tej chvíli som si spomenula kde som ho videla. To je ten chalan do ktorého som narazila na prechádzke pri Temži. „Haló!“ povedal a zamával mi rukou pred očami. „Hm?“ spýtala som sa ho ako keby som mu nerozumela. „Ako sa voláš?“ „Chloe.“ rýchlo som mu odpovedala. „Aha Chloe, prepáč mi že som do teba vtedy narazil ale ponáhľal som sa pred.... ehm... preč.“ prikývla som akože som ho pochopila. „Ale ja som teraz v práci a nemôžem vykecávať a potrebujem odovzdať tento balík a musíte ho zaplatiť.“ povedala som mu a on si v tom vybral z vrecka peňaženku. „Koľko to je?“ spýtal sa ma a pozrel na balík na ktorom bola napísaná suma 65 libier. Dal mi do ruky 100 a povedal „To je dobre... A keďže si v práci a nemôžeš vykecávať nepôjdeš niekedy niekam...“ v tom sa spoza jeho chrbta vyrútila blondína s uterákom na hlave. „S kým sa tu rozprávaš Zayn?“ spýtala sa ho a objala ho zozadu. Pochopila som že je to jeho priateľka a on ma pozýva von? „Nie..“ povedala som mu, nežne sa usmiala a odišla preč. Skúšal na mňa ešte pár krát zakričať ale ja som len nastúpila do auta a povedala Adamovi aby pokračoval v roznáške. Skončili sme až na večer a ja som celá ubolená a dolámaná spadla do postele. 
Ráno ma zobudil otec veľmi zavčasu. „Chloe, Chloe..“ zatriasol so mnou a ja som sa zobudila zasa do toho rána v ktorom som myslela na stále sa opakujúci sen. „Áno ocko?“ spýtala som sa ho. „Ja už musím ísť do práce a nestíham zaniesť prádlo do práčovne, urobila by si to za mňa prosím?“ posadila som sa na posteľ, pretrela si oči, zívla si a šla som sa obliecť. Pri pohľade do zrkadla som sa radšej rýchlo odvrátila pretože som nevyzerala príliš k svetu.

Tell Me a Lie 2.časť

Takže dúfam že ste začali všetky čítať nový príbeh a že som niektoré čitateľky nestratila pretože to by ma veľmi mrzelo. :)



Doma ma čakal otec, ktorý mal ako vždy náladu pod psa. Tak som ho odignorovala a zavrela so do izby. Umyla som si zuby, prezliekla sa do nočnej košele a po pol hodinovom prevaľovaní v posteli som zaspala.
Ráno som sa zobudila skôr ako stihol zazvoniť budík. Tak som si hlavu ponorila do vankúša a rozmýšľala nad tým, čo sa mi snívalo. Pamätala som si len niečo. Ako som ležala v kaluži krvi a starý známy hlas mi povedal že bude všetko v poriadku. A pritom, ten hlas som vôbec nepoznala. Zvláštny sen. Ale, mne sa snívali často čudné sny takže tento som len zahodila za hlavu a šla som sa naraňajkovať. Nasypala som si do misky cereálie a zaliala ich mliekom. Hneď ako som sa vrátila do izby už mi zvonil budík, tak som sa obliekla a odišla do centra Londýna kde sídlila firma, v ktorej som pracovala. Robila som niečo ako kuriérku. Spolu s Adamom, ktorý mal 29 rokov sme rozvážali po Londýne pomôcky na nechtový dizajn. Takže, teoreticky navštevujeme každú nafrndenú paničku ktorá chce dokonalé nechty pretože ja by som za jeden lak 20 libier určite nedala. Adam si odpil z hroznového džúsu a opýtal sa niečo, čo sa podľa mňa chcel opýtať už dlho. „Chloe? Je mi to strašne trápne sa ťa pýtať, ale nezašla by si niekedy niekam na drink?....Po práci.“ nevedela som čo odpovedať. Pravdupovediac, bol to kus chlapa za ktorým sa otočí každé dievča, ale nevedela som či by to bol chalan pre mňa. Na Roba, som nikdy nezabudla, a viem že nikdy nezabudnem. Ale ak som si predstavila partnera, musel by byť romantický, nežný a jeho úsmev by musel byť neodolateľný. Nepotrebovala som Adama, ktorý fajčil a hádal sa s každým koho stretol. Ale vedela som, že sa potrebujem odreagovať a spoznať nových ľudí. Preto som pozvánku na rande prijala „Pôjdem rada.“ povedala som a na Adamovej tvári sa aspoň nachvíľu objavil úsmev. Možno to bola len mimika, ale možno sa usmial naozaj. Zastavili sme pred domom v najbohatšej štvrti Londýna. Zaklopala som na dvere, ktoré mi otvorila premaľovaná blondína, ale musela som sa usmiať. Bola to súčasť mojej práce. Prečítala som nemotorne meno zo škatule „Perrie Edwards?“ prikývla a usmiala sa na mňa. Podala mi do ruky 100 libier a ja som jej odovzdala jej balík. Podpísala papiere, ešte pár krát na mňa hodila úsmev a zatvorila dvere. Nastúpila som do dodávky a Adam na mňa zvýskol. „Vieš kto to bol?“ nadšene sa ma opýtal. „Nie.“ odpovedala som s nezáujmom. „Perrie Edwards.“ „Viem, bolo to na balíku.“ „Ona chodí so Zaynom Malikom.“ prikrčila som obočím. „Nechápem o čom tu hovoríš.“ „Dievča, mám 29 rokov a poznám ich. Kde žiješ? Chlapčenská skupina One Direction ti nič nehovorí?“ „Nie.“ povedala som, zapla som si pás a pridala zvuk na rádiu. „Ty si fakt čudná, ale svojim zmyslom, ešte viac ma priťahuješ.“ usmiala som sa. „Brzdi Adam, to že som povedala že s tebou pôjdem na rande, neznamená že s tebou budem chodiť.“ trochu pribrzdil, otočil hlavu od volantu a pozrel na mňa. „Ale šancu mám, nie?“ nevedela som čo mu odpovedať. Tak som sa otočila smerom k oknu a sledovala počasie letného Londýna. Aj keď, toto sa letom nazvať nedalo. Rozniesli sme potom ešte pár krabíc a Adam ma odviezol domov. „Môžem dnes s tebou počítať?“ spýtal sa ma. „To ešte neviem.“ odpovedala som mu. „Takže o hodinu pred tvojím domom?..... Platí, vezmi si na seba niečo pekné. Aj keď, ty vieš čo robiť.“  usmiala som sa a prikývla. Dostával ma. Vedela som že čoskoro mu podľahnem. Nie tou zamilovanosťou akú som vždy chcela. Možno to bude len túžba. A predsa len, láska na prvý pohľad, nikdy ťa neopustím a si moja jediná sú len klamstvá. Na tomto svete by sa nenašla dokonalá polovička. Ani Robo ňou nebol ale bol jediný ktorého som milovala. Obliekla som si klasické džínsy a tričko, jemne sa namaľovala a potom šla čakať Adama pred dom. Prišiel v svojom aute. Nebolo to nič ukážkové ani luxusné ale zasa nebola to ani kopa šrotu. Bolo na ňom vidieť že je to chlap s priemerných platom ktorý hľadá kde sa usadiť. Veď mu už siaha na 30. Ale pochybujem že by chcel zvyšok života stráviť so mnou. Veď som ešte dieťa. Venoval mi letmý bozk a povedal. „Chceš sa opiť alebo ťa môžem pozvať k sebe domov?“ Viem o čo by šlo keby idem k nemu, tak som radšej súhlasila s tým barom. „Ale, nemohli by sme ísť niekam na diskotéku?“ spýtala som sa ho. „Jasné, prečo nie.“ v jeho tvári bolo vidieť sklamanie, ale aj presvedčenie že ma dostane. No ja som si to ešte celé potrebovala nechať prejsť hlavou. Hneď ako sme prišli do clubu, zaviedol ma k baru a nalial do mňa dve vodky. Potom sa so mnou vrhol na parket. „Tým že ma opiješ si moje srdce nezískaš.“ pošepkala som mu. „Nepotrebujem tvoje srdce, stačíš mi ty.“ nechcel lásku, chcel niečo iné. Ale ja som bola dosť zlomená na to aby som mu niečo také dovolila. Rozprávali sme sa, bozkávali, a ani neviem prečo som mu to dovolila. Potom uvidel nejakú ženu a odbehol za ňou. A ja som tam zostala stáť v strede parketu. Moje oči padli na tancujúci pár. Dievča s kučeravými vlasmi, chudá a vyzerala šťastne, tak ako som chcela vyzerať aj ja. Tancoval s ňou nejaký chalan ktorý mal vlasy začesané dohora a pôsobil na mňa milo. Pozeral sa na ňu tak nežne, zamilovane. Tak, ako som to vždy chcela od niekoho ja.

                                             Adam

                       

Tell Me a Lie 1.časť

Takže je tu prvá časť nášho príbehu :) Najpr vám ale poviem ako dopadlo Moments. :) Pre Mellanie prišiel do Afganistanu Niall, všetko jej vysvetlil a spolu si v Mulligare prenajali byt a Niall sa snažil byť čo najviac času s ňou. :) Ja len dúfam že sa vám tento nový príbeh bude páčiť tak ako tie predtým alebo možno aj viac pretože sama mám k nemu strašné puto :) Tak... je tu prvá časť.


„Štart!!“ nepočula som ju, ale videla som jej to slovo na perách. Samozrejme že som sa bála. Bol tam môj chalan. Ten ktorého som milovala. Bola to len frajerina, nič viac. Obidvaja sa chceli ukázať a každý jeden človek okolo mňa z toho mal radosť a tešil sa ale ja som sa bála. Predsa len, rozbehnúť sa s autom do útesu nie je najrozumnejší druh športu. Ak som povedala že s tým nesúhlasím odpovedali mi že auto je poistené, ale tu nešlo o auto. Šlo tu o neho. On sa chce plnou rýchlosťou rozbehnúť do útesu a ja som ho už nemohla zastaviť. V hlave sa mi množili otázky o tom, že sa mu neotvoria dvere alebo vyskočí príliš neskoro. Bála som sa, neskutočne som sa bála. Ale autá sa už rozbehli a Denisa s radosťou zvýskla. Je normálna? Má tam chlapca! To sa oňho vôbec nebojí? Pozerala som sa zreteľne na auto môjho Roba, každá sekunda trvala hodinu. Ako sa pomaly približovalo auto k útesu. Už bolo skoro na konci. Videla som ako z auta vyskočil Denisin frajer ale Robove dvere sa stále neotvorili. Prednou časťou bolo auto už v útese, a padlo....... No Roba nebolo nikde. Do mozgu sa mi naliala všetka krv, ruky sa mi roztriasli a pozrela som na ľudí okolo mňa. Všetci sa rýchlo rozbehli k útesu ale ja som nedokázala pohnúť ani jediným svalom môjho tela. Pozerala som nemo na všetkých ktorý utekali niekam preč ale ja, ja som to nedokázala. Zvalila som sa na zem a viac, viac si už nepamätám.

Odvtedy ubehli dva roky ale ja mám pocit že to bolo včera. Nebola som to už ja, tá stará Chloe. Rodičia chodili okolo mňa ako okolo jemného porcelánu. Báli sa ma dotknúť. Báli sa že ma to rozruší. Chodila som s Robom tri roky. Chodila som s ním od mojich dvanástich. Vedela som že on bol ten pravý a nikoho iného takého v živote nenájdem. Miloval ma preto, aká som bola. Aj keď to bol pijan a fajčil jednu cigaretu za druhou, moji rodičia ho nenávideli a bol o desať rokov starší odo mňa. Aj keď ma niekedy udrel, nevedela som si predstaviť život bez neho. Stále som si myslela že sa otvoria dvere od mojej izby a v nich bude stáť on. Ako vyzerali tieto posledné dva roky? Nijako. Ráno som šla do školy, tam sa s nikým nebavila. Došla domov zo školy, urobila si úlohy a ležala som na posteli alebo pozerala z okna. Každý mi povedal že sa to časom utrasie ale ja som vedela že to tak nebude. A zvykla som si takto žiť. Vlastne keď som aj žila. Ale potom prišla ďalšia rana. Zhubný nádor mojej matky. Možno vtedy som sa trochu prebrala. Celý deň som ju obskakovala a spievala jej do ucha. Takto to trvalo dva mesiace kým ju rakovina úplne zničila. Vtedy sa môj spôsob života zmenil zasa. Tentoraz som spávala v maminej skrini a nasávala vôňu jej silných parfumov. Až kým otec zmenil celý môj život. Nechcel viac žiť v Dalgety Bay, pretože mu tu všetko pripomínalo mamu. Tak sme jedného dňa pobalili všetky naše veci a odsťahovali sa do Londýna.

Nechcelo sa mi ísť na vysokú školu. Otec ma stále prehováral ale ja som si nedala povedať ani za svet. Tak som si našla prácu v donáškovej službe a zarábala si na živobytie sama. Každý večer som sa prechádzala popri Temži a sledovala šťastných ľudí naokolo. Neviem či som bola šťastná alebo smutná aj ja. Moje pocity boli neutrálne. Ani úsmev, a už ani plač. Ale oprieť sa o múrik a sledovať tečúcu rieku podvečer bolo pre mňa to najlepšie. Upokojovalo ma to tak, ako nič iné. Ľudia okolo mňa sa niekam stále ponáhľali a ja som si v pokoji pozerala na vodu. Vždy som tam strávila aj dve hodiny. Odišla som keď mi už bola zima. Preto som si nikdy nebrala so sebou mikinu, chlad bol to jediné čo ma odtiaľ dokázalo odohnať. 
A takýto bol každý večer, až na ten jeden. Na päte som sa otočila na odchod domov a v tom do mňa vrazil nejaký chalan. „Pozor!“ zakričal ale to už bolo neskoro.... Totiž, zrazili sme sa hlavami. „Au..“ povedala som a chytila som si čelo. „Prepáč, to bola moja vina.“ povedal chalan ktorý vyzeral asi na dvadsať. Čierne vlasy, hnedé oči, husté riasy a plné pery. Vyzeral ako vystrihnutý z časopisu. Ale ja som sa s ním nechcela baviť. Tak som sa len zobrala a rýchlym krokom odišla domov.

                                                         Chloe :)

Oznam!!!

Krásky moje, od Soboty zasa začínam písať. :) Neviem ani prečo som prestala ale strašne ma to mrzí. Dúfam že mi odpustíte a zasa to tolké budete čítať :) Dakujem jednej z vás ktorá mi dnes ráno napísala na Facebook! :) Vďaka tebe som si to uvedomila a začínam písať nový príbeh, pretože si myslím že tento starý si ani veľmi nepamätáte :) Tak dúfam že v Sobotu si môj blog otvoríte a začnete čítať príbeh ktorý bude iný ako všetky predtým. :) ;) Lúbim vás babeny moje :*

Moments 15.časť

Ženy moje, prepáčte že som nepridala časť ale mala som toho aj veľa do školy a veď viete. Čo sa toho týka, nejako to zatiaľ prežívam a vaše komentáre mi neskutočne pomohli. :) Som rada že vás mám :) 


Bolo šialené čo som šla spraviť ale brala som to ako jedinú možnosť. Na Googli som si našla kontakty na dobrovoľníctvo v Afganistane. Pomáhať poraneným anglickým a európskym vojakom alebo doslova ísť do boja. Vedela som že musím ísť čo najďalej odtiaľto. Musím to dostať zo seba von Opísala som si všetky telefónne čísla na ľudí ktorý v tomto smere pracujú. Zobrala všetky moje úspory, základné veci zabalila do tašky a potom prišla tá najhoršia vec. Ostrihať moje dlhé blond vlasy o ktoré som sa celé tie roky starala. Musela som to urobiť rýchlo. Možno by som  si ich mohla nechať ale pôsobila by som príliš jemno. Padli na dlážku v mojej izbe a do očí sa mi nahromadilo ešte väčšie množstvo sĺz ako doteraz. Všetko mi to prišlo ľúto. Zahodila som ich do koša, napísala list mame na rozlúčku a nech sa o mňa nebojí, že o chvíľu sa vrátim a odišla. Šla som do motela na okraji Mullingaru pretože som vedela že tu ma mama hľadať nebude. V noci som obvolala  všetkých ale nikto nebol ochotný pre mňa vybavovať všetky formality. Až na jedného pána. Opísala som mu moju situáciu a pochopil ma. Povedal že o dva dni sa stretneme v Dubline a potom spolu pôjdeme do Londýna a odtiaľ rovno do Afganistanu. Možno ma to ťahalo zrovna tam preto, pretože tam bol otec. Možno zo všetkých jeho rozprávaní alebo ma to tam ťahalo pretože som po ňom. Kúpila som si lístky na vlak rovno do Dublinu a odišla zo svojho mesta. Z mesta ktoré som neopustila nikdy na viac ako na dva týždne. Ale teraz to bude iné. Odídem na dlhšie, a možno navždy. V Dubline ma čakal postarší pán, dala som mu pas, občiansky a odleteli sme spolu do Londýna. Veľmi sme sa spolu nebavili, len mi povedal čo robiť a ja som ho poslúchla. Neletel so mnou, možno idem do jamy levovej alebo do obchodu s bielym mäsom ale bolo mi to jedno. Pretože som vedela že ak to vyjde, budem šťastná a zbavím sa všetkej bolesti a trápenia. V Londýne som bola možno dve hodiny a to som spala v letiskovej hale, ale potom som odletela. Bola som v turistickej triede a tlačila som sa tam s inými ľuďmi ale bolo mi to jedno. Vedela som že v tejto chvíli sa o mňa bojí mama, David. Že už sú obvolaný všetci policajti v meste a celá naša rodina. Vedela som že jej spôsobujem veľa sĺz ale vedela som, že ma nenájde. Lietadlo po dlhých hodinách pristálo a ja som nevedela čo ďalej. Nikto ma tam nečakal, nehľadal. Všetci sa rozpŕchli na všetky strany a zistila som, že som ostala sama. Keď bolo všade prázdno, snažila som sa niekam dostať. Nasledovala som nejakého chlapíka v obleku ale ten po chvíli zmizol, sadla som si a obrubník a sledovala svet ktorý sa ani len nepohol. Neviem či som tam sedela hodinu alebo dve ale potom ma z môjho ničnerobenia vyrušili šuchoty. Pred sebou som videla nejakú obrovskú debnu a za ňou čierne vlasy. Prišla som bližšie a bolo tam dievča „Ahoj..“ prihovorila som sa jej po anglicky. Bola celá špinavá a zľakla sa ma, ale neodpovedala mi. „Rozumieš mi?“ spýtala som sa jej no stále neodpovedala. Sadla som si vedľa nej aby som sa necítila sama a dúfala som že mi niečo povie. „Ahoj..“ povedala po chvíli. „Rozumieš mi?“ spýtala som sa jej a letmo kývla hlavou. „Mohla by si ma niekam zaviesť? Kde by som si mohla len tak ľahnúť alebo sa aspoň napiť?“ chvíľu bola ticho, akoby nad niečím premýšľala a povedala „Dobrovoľníčka?“ „Áno.“ hneď som jej povedala a ona sa postavila a niekam odišla. Potom sa otočila a naznačila mi, že ju mám nasledovať. Tak som si cez plece prehodila moju tašku a šla za tým dievčaťom. Priviedla ma niekam na okraj mesta, okolo bola púšť a v strede stál malý domček. Neviem či sa dal nazvať domom alebo len nejakou chatkou. Prišla som do vnútra a uvidela staršiu ženu, ktorá sedela za stolom. „Dobrý deň.“ povedala som a žena sa na mňa pozrela. „Ty si Mellanie?“ spýtala sa ma.

Moments 14.časť

Baby prepáčte že som dlho nepísala ale zlomené srdce robí svoje. Ani neviem že existujem a či vôbec žijem a dýcham ale snáď to prežijem. Všetky svoje pocity chcem dať do tejto časti.Teoreticky je to celé o mne a o tom čo sa mi stalo. Chcem aby ste si ju prečítali a chápali ma. A ak by som vás mohla poprosiť, potrebujem podporiť do komentárov pretože kvôli nim žijem a vy ma posúvate ďalej a ďalej. Ak aj vám niekto niekedy zlomil srdce a boli ste až po uši zamilovaná a zistili ste že on o vás proste nestojí budte silné. Ja to v tejto chvíli nedokážem ale  budem sa pokúšať zo všetkých síl. :) Lúbim vás baby a ďakujem že ste mi stále verné. :*


Tieto dni, boli iné. Iné ako ktorékoľvek dni predtým. Oči plné sĺz, strachu, beznádeje. Ten pocit, keď sedíš v autobuse a vedľa teba je voľné sedadlo a chceš aby tam sedel, keď vidíš dvoch zamilovaných stáť na chodníku a objímať sa, chceš tam byť s ním. Keď sa bojíš a ideš tmavou uličkou, chceš aby tam bol a chránil ťa. V noci zaspávaš s objímajúcim vankúšom, pretože predieraš že to je on. Naučil ma plakať, smiať sa, byť smutnou, šťastnou. Naučil ma čo je to láska, nemohla som sa ani pozrieť na iných chalanov, hnusili sa mi. Bol tu len on. Nechcela som si pri sebe predstaviť niekoho iného. Ja a on, v objatí v smiechu, v radosti a láske. Neprežili sme toho v poslednej dobe veľa, ale stačilo mi to na to aby som pochopila ako šialene ho milujem. Jasné, možno som trafená pubertiačka a každý mi povie že takých ešte bude, ale viem odpoveď vo svojej mysli. A viem že to nie je klam. Je to pravda, vo vlastnej hlave sa to ťažko počúva ale milujem ho. Jeho úsmev ktorý sa rozžiari keď poviem niečo vtipné, jeho pohľady keď sa na mňa pozerá a hypnotizuje ma pohľadom. Jeho žiariace oči do ktorých by som sa dokázala pozerať zvyšok svojho života. Objatia s ním, v ktorých by som dokázala stáť stovky hodín. Ten pocit, keď viem že tu bol, že sa ma dotýkal a že sme spolu strávili čas. Ten pocit, že mu možno vŕtam v hlave, aj keď viem že tam je iná. Možno sa mi to zdá, ale stále vo mne žije kvapka nádeje že raz sa vráti a povie že sa mýlil. Že celý čas som tu bola len ja. Snívať, je ľahké, ale fakty sú ťažšie. Tieto slzy nie sú herecký výkon, sú to čisté city, ktoré zo mňa po kúskoch opadávajú a menia sa v nenávisť k nemu. Tak ho chcem nenávidieť, už nikdy ho nechcem vidieť. Ale viem, že ak ho uvidím roztrasú sa mi kolená, v bruchu mi začnú lietať motýliky a v mysli búchať ohňostroj. Že budem tou najšťastnejšou keď ho uvidím. Je mi jedno že tu bude iná, som šťastná s ním. Nemôžem si vynútiť city od niekoho kto mi ich dať nechce. Ten pocit, keď som na Facebooku a každú sekundu pozerám či tu nie je. Aj keď viem že by som mu nedokázala napísať a on by si ani nevšimol že som tam. Z tučnej Mellanie sa stala Mellanie ktorá nemá chuť žiť. Nechcem sa nadýchnuť, nechcem jesť, nechcem sa už nikdy usmiať a nikdy sa pozrieť na Tea. Už nikdy nechcem vidieť romantickú komédiu s Ashtonom Kutcherom pri ktorej si budem predstavovať že je vedľa mňa Niall. Už nikdy sa nechcem pozrieť von z okna a myslieť na to kde je. Už nikdy nechcem aby mojou mysľou prebehlo jeho meno. Už nikdy nechcem nikoho milovať tak ako milujem jeho. Milujem ho, ale chcem ho nenávidieť. Načo Boh vymyslel plač a bolesť? Nemohol by sa každý človek narodiť s tým s ktorým má byť celý život a neexistoval by preňho nikto iný? Načo sú iné dievčatá? Prečo sa medzi dvoch vždy dotrepe niekto tretí? Prečo naňho myslím každú sekundu svojho života a vidím ho všade? Prečo si stále prehrávam v hlave okamžiky prežité s ním? Prečo sa snažím pochopiť čo má ona a ja nie? Prečo chcem byť ňou? Prečo chcem aby ma ta šialene miloval ako ja jeho? Stačila by mi hodina s ním. Len ja a on, a hodinu sa ľúbime. Potom nech aj zomriem. Pretože teraz aj tak nežijem. Hýbe sa len telo, duša nie je. Myseľ je omámená ním, oči omámení jeho krásou, uši jeho hlasom, ústa jeho dokonalosťou a nos jeho vôňou. Moje telo nevie čo má robiť. Nevie či má ísť doľava alebo doprava. Neviem kedy má čo povedať. Neviem, pretože tu nie je. A nikdy nebude môj. Nikdy si nebudem môcť povedať, to je môj Niall, tak ako si môže Becky povedať že má Liama. Nikdy za mnou nepríde ako Liam za Becky a nebudeme sa prechádzať po parku a ležať spolu na mojej posteli a bozkávať sa. Nikdy nebudem šťastná, pretože tu nebude on. Ale v tejto chvíli, v mojej mysli zomrel, aspoň sa tak moja myseľ bude tváriť. Bude sa tváriť že ho nikdy nestretla, nikdy ho nepoznala a nikdy naňho nemyslela. Ak sa ma niekto spýta kto je Niall Horan, odpoviem že neviem o kom hovorí. Zatváram dvere od starého života a trápenia kvôli nemu Pozerám sa pred seba a vidím samotu, ale budem silná. Silná akú nikto nečakal. Nikdy nechcem vidieť žiadneho chalana a do nikoho sa už nikdy nezamilujem. Nemá to cenu, keď to nikdy nevyšlo. Ale teraz uvidíte že aj Mellanie, ktorá bola vždy dobrou a poslušnou vie byť sviňa. Teraz všetci uvidia ako ma zmenil on. Ako som sa zmenila ja sama. Ako som komukoľvek prestala dôverovať a kohokoľvek prestala mať rada. V tejto chvíli som nová, iná a nečakaná. Silná a odhodlaná a presne viem čo mám robiť.

Moments 13.časť

Zrovna pustili slaďák a tak ma objal a začali sme tancovať. Jemne som nasávala jeho vôňu ktorá bola dokonalá a predstavovala si že to je Niall. Je to šialené ale pred pár rokmi som takto tancovala s Niallom a predstavovala si že je to Teo. A teraz je to naopak. Ale je to tak ako sa vraví, človek pochopí čo mal, až keď to stratí. A potom pustili poriadnu pecku a nechala som sa unášať rytmom tanca ako sa len dalo. Skákala som a bláznila s Teom ako sa len dalo. Smiala som sa na plné obrátky a dala si pár drinkov. A keď sa to tam celé skončilo, Teo ma odprevadil domov. Zastavili sme pred mojím domom a ja som pozrela hore do spálne či je mama hore, ale bolo zhasnuté. Vedela som čo bude nasledovať a dosť som sa tohto okamžiku bála ale prišiel. Naklonil sa ku mne a začali sme sa bozkávať. Bolo to spontánne, rýchle a pekné ale nebolo to ono. Ale spoliehala som sa na to že to časom príde. Ešte som sa naňho usmiala a vošla dovnútra. Pozrela som oknom ako odchádza a sama pre seba sa usmiala. Pomaly som vyšla hore aby som nezobudila mamu a ľahla si do postele. Akurát som zavrela oči a prišla mi SMS. Od Nialla: -Rýchlo si ma vymenila.- super, ja som ho vymenila ale to že on má frajerku, najprv mi dá pusu a potom mi rozpráva aká som pekná. Ale, možno to myslel kamarátsky a všetko som si to zle vysvetlila. -Ty si ten ktorý tu má priateľku.- odpísala som mu a nedočkavo čakala kým odpíše. Keď mi správa prišla, okamžite som ju otvorila. -Je to snáď zakázané? Veď my dvaja sme len kamaráti, nie?- -Myslela som že je to medzi nami iné.- -Asi si sa mýlila.- prečo je taký zlý? Čo som mu spravila? Všetko som si to prehrala v hlave a vlastne, nikdy mi nenaznačoval že ma chce, skôr bol stále len kamarát. -A gratulujem k Teovi, veď ešte uvidíš aký je.- a teraz sa mi to snaží pokaziť. -Niall, ty si ma pobozkal.- odpísala som mu aby sa aj on cítil vinne. -Bol som opitý.- na všetko ma pádne vysvetlenie a ja z toho vyjdem ako najhoršia. Neodpísala som mu. Hodila som mobil na zem a vypla zvonenie aby som nepočula ďalšie pípnutie SMS-ky  ktorá by mi len ešte viac pokazila náladu. Po chvíli som ale zaspala. Ráno ma zobudil Niall :„Mellanie, vstávaj.“ rýchlo som sa zobudila, narovnala a povedala „Čo tu chceš?“ „Prišiel som sa rozlúčiť.“ postavila som sa z postele a odišla do kúpeľne. „Tak čau.“ prišiel hneď za mnou a ja som si začala čistiť zuby. „Asi sa hneváš že?“ „Nie, nehnevám.“ povedala som s plnými ústami zubnej pasty aj keď som odpoveď nemyslela vážne a on to vedel. „Uvidíš že s Teom budeš šťastná.“ povedal. Ale ja s ním šťastná byť nechcem, chcem byť šťastná s Niallom. Prečo človek vždy túži po niečom čo nemôže mať? „Hm..“ odpovedala som. „A ak nie, raz príde ten pravý.“ Neznášam tieto reči, toto sú slová mojej mamy. Človeku sa ľahko povie že raz príde ten pravý, ale ak chcem aby tým pravým bol Niall? Ak to tak cítim a nikoho iného si vedľa seba neviem predstaviť? Jasné, možno chodím s Teom, alebo on to tak berie ale nechcem ho. „Hm..“ odpovedala som zasa. „Tak ahoj..“ prišiel ku mne, objal ma a odišiel. Nepovedala som mu ani pol slova, zatvoril dvere od mojej izby, nastalo ticho. Čo ak ho vidím naposledy? Čo ak sa už nikdy nevráti? Čo ak sa vráti a ja už tu nebudem? Hlava plná otázok, oči plné strachu a sĺz, srdce s obrovskou dierou. To je to čo som teraz cítila a jediné vnímala. Čo ak naozaj nie je on ten pravý? Čo ak mi naozaj nie je v živote súdené nič pekné pretože som v minulom živote bola nájomný vrah? Pozrela som z okna mojej izby a videla dve osoby. Jednu ktorú som milovala nadovšetko a práve mi odišla zo života, a druhú ktorú som ledva videla pretože bola tenká ako slíž s obrovskými šteklami a dlhými hnedými vlasmi. Tá, čo mi ho vzala. Niall nastúpil do Jeepa, ktorý mal mimochodom na streche obrovskú červenú mašľu. Pravdepodobne darček od brunetky. Pri pohľade na môj prívesok na nočnom stolíku, ktorý bol mojím darčekom pre Nialla som sa musela pousmiať. Všetko je to zvláštne, doteraz som žila bez neho, možno bol len v spomienkach z detstva a vo fotoalbumoch, ale za tieto dni som pochopila jedno, čo je to láska. Roky som sa s ním stretávala a nikdy som sa doňho nezamilovala, ale teraz hej. Prečo každému záleží na výzore? Nezáleží na tom aký je človek vo vnútri? Sadla som si na posteľ a po lícach sa mi liali tisíce sĺz. Obrovský Jeep odišiel z našej príjazdovej cesty a ja som pochopila že som ostala sama. Človek denne prechádza okolo tisícok ľudí, možno si povie že ten a ten je pekný ale ďalej ho nerieši. Ale potom príde jedna osoba a celý váš život sa zmení. Chytila som prívesok ktorý ležal tesne vedľa mňa a vyhodila ho von z okna. Pravdepodobne padol niekde do snehu. Hlavu som si zaborila do dlaní a plakala, neviem ako dlho, neviem ako intenzívne ale plakala som. A hlavou mi blúdili tisícky myšlienok.

                                                   Hnusná, odporná brunetka :D