Zamkla som sa a ľahla si do postele. „Prosím otvor, Rea....otvor mi! Chcem sa len porozprávať.“ opakoval stále do kola no ja som ho nevnímala. Po chvíli som počula ako vo dverách škŕka kľúč. Takže Mia asi našla náhradný. Vošiel dovnútra a ja som ležala na posteli. Posunul mi nohy aby si mohol sadnúť vedľa mňa a chytil ma za ruku. Začal mi ju hladkať a ja som ju rýchlo dala preč a presunula sa k oknu. „Posielal som ti kvety.“ povedal. „Och, naozaj? Ja som si to vôbec nevšimla.“ a pozrela som na izbu ktorá bola celá zaprataná kyticami. „Prečo si na mňa nahnevaná?“ spýtal sa a ja som sa pozrela von oknom. Ako sa to vôbec môže spýtať? Najprv ma chce pripísať do zoznamu ďalších báb s ktorými sa chce vyspať a potom ma skoro znásilní v bare. Neodpovedala som mu a stále som pozerala von oknom. „Rea, no tak. Prečo sa so mnou nerozprávaš?“ chcela som aby odišiel a preto som mu to povedala. „Lebo som mala byť len ďalšia ktorú pretiahneš a lebo si bol násilný v bare.“ rýchlo prišiel ku mne a obidve ruky mi chytil do svojich a priložil si ich na hruď. „Aká ďalšia ktorú pretiahnem? Ten zoznam? Proste si pridávam fanúšičky ktoré sa mi páčia a niekedy si s nimi píšem. Ale žiadnu z nich som nepretiahol. Nespávam s fanúšičkami, viem že by im to zlomilo srdce....“ skočila som mu do reči. „Tak prečo tie kvety a to všetko ako ti to je ľúto?“ pustil mi ruky a sadol si na posteľ. Hlavu si položil do dlaní „Ja neviem...“ chvíľu bol ticho a potom zasa povedal: „Je mi to naozaj ľúto, viem že som bol opitý ale odvtedy som alkohol nedržal v rukách. A to som bol v clube skoro každý deň. Ja neviem čo si so mnou spravila, vôbec ťa nepoznám a myslím na teba každú sekundu a nechápem prečo.“ zasa prišiel ku mne a chcel ma objať. „Hej, hej ak si myslíš že ti toto zožeriem tak sa mýliš. Tam sú dvere.“ a ukázala som mu na ne. Len na mňa pozrel smutným pohľadom a odišiel. O chvíľu prišla do izby Mia. „Rea, ty si sa úplne pomiatla. To čo malo znamenať? Ty už fakt nemáš srdce?“ videla som ako za ňou stojí Zayn a nenávistným pohľadom na mňa pozerá. Vzala som si zo skrine rifle a tričko, obliekla sa a ponáhľala sa von. Tak mne ublíži a ja som tá zlá že mu neodpustím. Myslela som že Mia ma bude po tejto situácii aspoň trošku chápať. Cítila som sa špinavá, použitá handra ktorú niekto odhodil do kúta. Neviem prečo som si svoje panenstvo tak cenila, bolo to pre mňa cenné od mala a vôbec som nevedela prečo. Niektoré dievčatá to chcú mať čím skôr z krku pretože sa chcú cítiť dospelé, ale ja som si to nechávala pre toho pravého. Prechádzala som okolo kaviarne. Bola presklená a videla som dovnútra. Sedel tam Harry, pred sebou mal malý notes a niečo doňho písal. Videla som ako ma steká slza po líci, v prvej chvíli som chcela vojsť dovnútra a rozprávať sa s ním, no potom som si uvedomila že mohlo by to skončiť láskou. A to som nechcela. Nie teraz, nie po tom čo sa mi stalo. Tak som pokračovala v ceste ďalej. Sadla som si na lavičku v jednom parku. Už nie v tom kde som stretla Toma, sadla som si na lavičku a pozorovala ľudí. Pozerala som na deti ktoré sa učili bicyklovať a ich mami ktoré vedľa nich nadšene poskakovali a obdivovali svoje deťúrence. Pozrela som sa na postarší pár ktorý kŕmil labute. Držali sa za ruky a dali si pusu. Po líci mi stiekla obrovská slza keď som pomyslela na to že možno toho pravého nikdy nestretnem. Možno sa s ním budem báť byť kvôli tomu čo sa mi stalo. Chvíľu som ešte všetko naokolo sledovala a potom som sa vrátila späť, no Mia už doma nebola.
Mia
„Je mi tak ľúto čo sa stalo Rei. A možno to tak nevyzerá ale chápem ju. Viem presne aká je a viem že sa len bojí byť s Harrym pretože je celá zmätená z toho čo sa stalo.“ vysvetľovala som Zaynovi, zatiaľ čo on si odpil z kávy. Už som sa naňho ani nedokázala pozrieť. Sme spolu každý deň, neskutočne si rozumieme a on sa mi nedokáže ani pozrieť do očí. Pohľadom som klesla na zem a snažila sa udržať v sebe slzy. „Veď Harry to za chvíľu vzdá ako ho poznám. Nebude ho to baviť večne, môže mať akú chce na svete.“ zasa mu niekto zavolal. Stále mu niekto volal a vždy keď mu niekto zavolal bol ešte odpornejší a chcel ísť domov. Prvé dve dni čo sme boli spolu vonku sa mi zdalo akoby sme boli pre seba stvorený, a teraz sa čím ďalej tým viac a viac vzďaľujeme...
Rea
Navarila som si večeru a pozrela som si nejakú komédiu v telke. No vôbec to nebolo vtipné, skôr som na to pozerala ako na najtrápnejšiu vec na svete. Potom som si vyčistila zuby a šla spať.
Ráno ma ako vždy zobudila Mia tým že mi priniesla raňajky. Odkedy som si zlomila ruku nosí mi ich každý deň. „Dobré ráno zlatko.“ povedala mi a dala mi pusu na líce. „Dobré ráno, ale ja nemám zlomenú nohu takže si raňajky zvládnem spraviť aj sama.“ povedala som jej a už som do seba hodila lievanec. „A ako bolo včera so Zaynom?“ spýtala som sa. Mia si sadla na svoju posteľ a vzdychla si. „Vzdala som to Rea. Dnes mu to poviem...“ vypadol mi kus jedla z úst. „Mia, to nemyslíš vážne? A prečo?“ mykla plecami a povedala. „Pretože ma nechce, a nebudem naňho čakať večne...a niečo ti prišlo...ako obvykle.“ priniesla krásnu farebnú kyticu ruží a gerberí. Položila mi ju na nočný stolík a podala mi do ruky ďalší papier ktorý vytiahla z kvetov. -Ja sa nevzdám....Harry.- „Ty si sa usmiala!!“ zakričala po mne Mia. „Ty si sa naozaj usmiala...prečo sa smeješ?“ začala sa smiať a sadla si vedľa mňa. „Neusmiala som sa.“ chytila ma za ruku a povedala „No tak, daj mu šancu. Veď už aj ten chalan čo to každý deň nosí je z toho na nervy.“ „Nie Mia, nechcem mu dať šancu. Pokazil si to sám.“
