More than this 15.časť

„Harry, okamžite musím ísť za ním." povedala som a hodila som mobil na zem. „Ale veď nemôžeš, tu často lietadlá nelietajú a my máme let až na zajtra." rýchlo som utekala do izby a začala sa baliť. „To ma nezaujíma, zavolaj pilotovy že odlietame už dnes.Nech pre mňa príde." „To nieje také lahké ako si myslíš.Možno ho viem zohnať na ráno ale určite nie hneď." povedal a sadol si späť. „A čo ti vlastne Zayn hovoril?" spýtal sa. „Pýtal sa kde som, a keď som povedala že s tebou tak ma vypol. Bože môj len ja môžem byť taká krava.Prečo som sem s tebou vlastne išla?" rýchlo som si lahla na postel a začala plakať. Nespala som celú noc. Harry bol chvílu vonku a potom šiel spať. Ráno sme sa len pobalili a šli na letisko. „Ani som ti neukázal vodopády." povedal Harry cestou k lietadlu. „Tak to je tá posledná vec ktorá ma v tejto chvíli zaujíma, myslíš že si mohol niečo spraviť?Vôbec mi nedvíha telefón." „Zas tak priveľmi si nefandi. A myslím že ani ja by som ti nedvíhal keby mi niečo také spravíš." povedal. „Hej, zasa som najhoršia ja. Ale to že ty si ma sem ťahal ťa vôbec nenapadlo, všetko je to tvoja vina." „Jasné, moja vina. Lebo kto mi hovoril že si s tebou môžem dve minúty robiť čo chcem? Ty si fakt neni normálna. Beriem ťa sem ako kamarát a to Zayn aj uvidí, udobríte sa a bude všetko fajn." „Ty máš teda fakt pozitívne myslenie, a vybav mi letenku do LA.Musím ísť za ním." povedala som keď sme už boli v lietadle. „Hej, zasa všetko musím ja. Vybavím ti ju keď pristaneme v Londýne." Celú cestu sme sa nebavili.Harry spal a ja som nad všetkým premýšlala. Bolo mi Zayna tak lúto, chvílku sa mi zdalo akoby ma to tak strašne trápilo pretože som ho nechcela stratiť. Ale keď som sa pozrela na Harryho všetko bolo ako predtým. Najhoršie bolo že som vedela ako to všetko skončí. Keď sme prišli do Londýna Harry volal Liamovi kôli vybaveniu mojej letenky. „Liam, zavolaj tomu ujkovi čo nám vždy zoženie letenky. Michell chce ísť za Zaynom."zastavil a pozrel na mňa. „Harry poď a nestoj tu jak magor." „Zayn je v Londýne, zrušil nahrávanie." povedal a počúval Liama. „Čože?Nie Liam to nehovor...Ja za to nemôžem...Tak mu to vyhovor preboha...Hneď som tam." Rýchlo chytil taxíka a ponáhlal sa. „Harry čo sa deje?" ani sa na mňa neotočil. „Harry, rozprávam sa s tebou!" Sadli sme si do auta a on pozeral von oknom. Potom začal plakať. „Harry, čo sa deje?" pozrel sa pred seba a povedal „Zayn odchádza zo skupiny." zmrazilo ma. Keď som si uvedomila čo všetko som spôsobila. Po svete ma budú nanávidieť milióny dievčat len preto že to je všetko kôli mne. Tak strašne som to chcela vrátiť. Možno by bolo všetko lepšie ak by som ich nikdy nespoznala. Keď sme zastavili pred ich domom, Harry zaplatil a ponáhlal sa. Vošiel prvý a utekal hore po schodoch do Zaynovej izby. V obývačke všetci sedeli. Niall, vedla neho Louis s frajerkou a Danielle s Liamom oproti. Keď ma Danielle uvidela, rýchlo za mnou utekala. Ja som bola samozrejme celá rozmazaná a musela som vyzerať naozaj hrozne. Danielle ma objala a povedala „Nič si z toho nerob. Zayn sa určite nechá nejako presvedčiť a možno si to vyjasníte, dúfam že medzi tebou a Harrym nič nieje." „Nie." povedala som a silno ju objala „Zayn všetko berie príliš vážne ale určite to s ním nejako vyriešime." povedal Louis . Liam sedel na pohovke a hlavu mal položonú v dlaniach. Toho to asi vzalo najviac. Niall to nejako celé ignoroval a sledoval telku.„Ja som Eleanor." povedala Louisova frajerka a podala mi ruku. „Ja som Michell." nemala som najmenšiu chuť na zoznamovanie a najradšej by som skočila dole z balkóna. V tom som začula z hora krik. Rýchlo som vybehla po schodoch a utekala do Zaynovej izby. Keď som otvroila dvere videla som na zemi zbalené kufre, Zayna sediaceho na posteli a oproti nemu Harryho.Bolo mi čudné takto sa na nich pozerať. Boli to dvaja chalani ktorý vstúpili do môjho života a od základov ho zmenili. „Harry?Môžeš nás nechať samých?" spýtala som sa ho. On sa zobral a šiel preč. Sadla som si vedla Zayna ktorý pozeral do prázdna.„Zayn je to moja chyba. Harry za to vôbec nemôže. Ja som tam chcela ísť. Slubujem ti že dnes je naposledy čo ma vidíš, vraciam sa späť domov. Slúb mi však jednu vec. Tu nejde o teba, o mňa ani o Harryho ale o tie dievčatá ktoré ťa milujú.Chcem aby si vedel že ťa mám rada a že si ťa vážim ale Harryho milujem. Nikdy som ťa s ním nepodviedla, dokonca som mu ani nedala pusu. Len som sa náhlila do vzťahu s tebou aby som niekoho mala a pritom som nekôr zistila že mi je lepšie s niekým iným. S Harrym nebudem pretože viem že by som ti ublížila. Stavím sa že si nájdeš úžastné dievča ktoré si ťa zaslúži viac ako ja. Slubujem že dnes ma vidíš naposledy a ty mi slúb že neodídeš zo skupiny." pozrel sa na mňa a povedal „Prečo si mi to nepovedala?Prečo si ma namotávala ďalej a ďalej a nechala to zájsť až tak ďaleko?" „Neviem a strašne to teraz lutujem."objala som ho a odišla. Pri dverách som všetkým zamávala a keď ku mne prišiel Harry tak som mu povedala „Zbohom." nič viac. Nechala som odísť zo svojho života človeka ktorý bol môj život. To znamená že som už ani žiaden nemala. Najprv bol mojím zmyslom života Miško, potom Harry, a teraz? Teraz je mojím zmyslom života prázdno. Utrela som si slzy ktoré mi stekali prúdom po tvári. Ale presne toto som si zaslúžila. Trpieť. V hotely som si zbalila všetky ostatné veci, klúče som dala na recepciu, na letisku som tri hodiny čakala na let a odchádzam. Odchádzam dožiť svoj život, pretože totálne stratil zmysel.
Keď som konečne prišla domov, na to naše sídlisko kde som sa ako malá hrávala a za mnou škrkali kolesá z kufra uvedomila som si že toto nieje to kde chcem žiť. Pozrela som sa na postriekané garážové dvere, na rozpadnutý chodník a odpadky všade okolo.Pichlo ma pri srdci keď som si uvedomila že už nikdy neuvidím Harryho úsmev a tu budem žiť. Tak strašne mi začalo chýbať Anglicko. Chýbala mi Temža a Big Ben, môj hotel a všetci ludia okolo. Možno sa zo mňa stala snobka alebo fiflena ale prečo má človek žiť v niečom takomto ak mal na dlani dokonalý život. Jediná vec na ktorú som sa tešila bola moja mama.Bol to jediný človek ktorý mi teraz mohol pomôcť, objať ma a polutovať.Zaklopala som na naše staré rozbité dvere a čakala kým mi otvorí. No nebola to mama kto mi otvoril. Ostala som stáť na prahu s vypleštenými očami. Zastavil sa mi dych, tep a myslenie. Pozerala som sa naňho a začala som sa triasť.„Čo tu robíš?"