Baby prepáčte že je taká krátka časť ale nestihla som viac. Len trénujem a trénujem na Sobotu. A dúfam že mi budete držať čo najviac palce! Myslite na mňa aby som nedostala obrovskú trému a neodpadla tam :)) a aby všetko dopadlo ako má :))
Mami? Čo tu robíš?“ snažila som sa jej dotknúť ale stále sa vzďaľovala. „Mami!!“ kričala som na ňu cez dlhú bielu chodbu a utekala za ňou. „Stoj! Mami počuješ? Stoj! Počkaj na mňa! Chcem byť tu, s tebou! Nechcem sa tam vrátiť.“ potom sa stratila úplne.
Z pohľadu Harryho:
„Poď sa najesť!“ drgol do mňa Niall a ja som ho odsotil preč. „Nechaj ma! Nie som hladný. Choď sa najesť sám.“ potom sa zdvihol zo stoličky a odišiel smerom do nemocničného bufetu. Už som tam sedel asi tri hodiny. Mlčky, bez vydania akéhokoľvek hlásku. Bál som sa, tak ako nikdy, bál som sa toho že ju stratím. Oproti mne sedela Danielle a stále plakala. Dávala si to všetko za vinu aj keď to jej vina vôbec nebola. Ležala v Liamovom náručí a on ju stále upokojoval. Perrie a Eleanor sa vrátili domov a ja som stále opakoval všetkým nech odídu ale vôbec ma nechceli počúvať. Louis sedel vedľa mňa a stále mi opakoval že to bude v poriadku a Zayn sedel mlčky vedľa neho. Po hodine odišiel Louis so Zaynom domov a Liam nasilu vzal Danielle tiež. Ostal som tam len ja a Niall. „Načo tu vlastne si?“ spýtal som sa ho. „Nikam sa neponáhľam, každý z chalanov je so svojím dievčaťom. Kde by som bol ja? Radšej tu budem s tebou a budem ťa podporovať.“ povedal a objal ma. „Niall svojim prežúvaním bagiet mi absolútne nepomáhaš. Radšej sa zdvihni a vypadni sa domov vyspať!“ povedal som mu . „Nie Harry, neostaneš ma odtiaľto. Tak sklapni.“ v tej chvíli vyšiel von lekár. Okamžite som sa postavil a bežal za ním „Ako je na tom?“ vzdychol si, vtedy sa mi zatočil celý svet a roztriasol som sa. Do očí sa mi naliali slzy a nevedel som sa nadýchnuť. Chytil ma za rameno a povedal „Sadnite si.“ to vždy hovoria keď je niečo zlé, nie keď je to zlé, keď je to najhoršie. Z očí mi padali slzy ako nič a ledva som predychával. „Prežila to, ale je na tom veľmi zle. Na pár minút sme ju stratili ale potom jej znova po resuscitácii naskočil tep. Teraz je jej stav stabilizovaný a je mimo ohrozenia života ale je v kóme. A nevieme ako dlho v nej ostane.“ upokojil som sa, ale nie veľmi. „Takže bude v poriadku?“ spýtal som sa ho „To dúfam ale môže mať poškodený mozog. To sme nezistili.“
Prešli týždne, len som sa s jej otcom striedal pri jej lôžku. Už uvažoval od opojenia od prístrojov. To som mu ale nikdy nedovolil. A dobre že som to neurobil. Po 9 týždňoch od operácie sa konečne prebrala.
Z pohľadu Chloe:
Počula som Harryho hlas „Láska? Ty si sa prebrala?“ mala som pocit že som sa prebrala, ale nič som nevidela. „Harry? Ja som hore?“ chytil ma za ruku a povedal „Ano zlato, si hore.“ okamžite sa mi roztriasla ruka a pevne som stlačila Harryho ruku. Ledva som sa nadýchla a potom to povedala „Ja nevidím...“