Irresistible 15. časť

Ahojte baby. Dnes som prebrala po vašej milovanej autorke jej úlohu ja, keďže je veľmi zaneprázdnená a nechcela vás nechať čakať poprosila ma, aby som napísala jednu kapitolu. Nič akčné ani iné nečakajte, proste oddychová a trochu romantická kapitolka. Príjemné čítanie Laura.

    Po najkrajšej noci v mojom živote a nájdení svojej skutočnej matky sa zdalo, že život už nemôže byť krajší. Všetko bolo veľmi krásne a správne, až som sa bála, že sa to pokazí. Ale na to teraz čas nie je.
    Ráno po najdokonalejšej noci na svete ma čakali raňajky rovno do postele, veci už boli zbalené a všetko prichystané na náš návrat do Londýna. Chcela som sa ešte zastaviť pre môj koláč a za mamou, ale nestíhali sme. Museli sme si pohnúť, inak by sme zmeškali let. Aj keď ďalšia noc v tomto hoteli by mi vonkoncom nevadila.
    Na letisko sme sa odviezli taxíkom, ktorého taxikár nás ešte zdržal. Súrne chcel od Liama podpis pre svoje dve malé dcéry, ktoré majú doma dokonca jeho kartónovú maketu a preto ho aj tak veľmi rýchlo spoznal.
    Na letisku sme sa čo najrýchlejšie presunuli do nášho terminálu, aby sme sa vyhli ďalším fanúšikom. Bolo to také... adrenalínové a zábavné naraz. Neviem dokedy toto bude zábavné, ale zatiaľ to bolo ako splnený sen o tom ako sa zo mňa stane superstar. Teda priznávam, že ja nie som superstar, ale je to super!
    Sadol si na jednu z tých lavičiek, ktoré sú na letiskách a pil svoju kávu. Ja som stále pred sklenenou stenou a sledovala ako vzlietajú a pristávajú lietadlá. Bolo to tak krásne, že som sa zachvela od strachu, že sa môže niečo stať. Pocítila som jeho ruky na mojom bruchu a oprel sa o mňa.
    “Čo sa deje, krásna?” zašepkal mi do ucha. Perami objal môj ušný lalôčik a začal ho nežne bozkávať a hrýzť. Rukou mi zbehol do džínsov. Rýchlo som sa mu otočila v náručí aby som na neho videla.
    “Som tak šťastná, že sa bojím, že sa niečo pokazí,” šepla som a prisala som sa mu na pery. Potrebovala som ich cítiť, aby som vedela, že som v bezpečí. Že je všetko v poriadku, že všetko bude.
    Nechala som sa uniesť. To som zistila, až keď som sa ocitla pritisnutá na skle. Bozkávali sme sa čoraz vášnivejšie. Od seba sme sa smejúc odtrhli až keď sem začali prúdiť ľudia. Sadli sme si zamilovane vedľa seba a držali sa za ruky.
    Keď sme sedeli pohodlne v lietadle, skrsla mi v hlave myšlienka. Zasmiala som sa na svojich pochodoch.
    “Čo sa smeješ?” spýtal sa ma. Pošeptala som mu jednu z mojich ideí a začali sme sa smiať nahlas a obaja.
    Cestovanie v prvej triede bolo úžasné. Celý čas nám nosili šampanské, smiali sme sa a bozkávali, cítila som sa ako zamilovaná prváčka. Bláznili sme sa a boli sme šťastní.
    Keď sme vystúpili na letisku, zohnali svoje veci a pohodlne sa usadili do taxíka začali sa konečne prázdniny.
    Liam povedal taxikárovi, aby ho počkal a odniesol naše veci do bytu. Chcel mi ukázať Londýn tak, ako si toto úžasné mesto zaslúži. A samozrejme mi chcel ukázať, že je ešte krajší ako môj milovaný Paríž. To sa mu teda nepodarí!
    Poťahal ma po všetkých pamiatkach v celom okolí, ukazujúc mi klasickú krásu Londýna a ja som uznala, že mesto je skutočne krásne. Ale chcela som viac, chcela som toto miesto spoznať inak. A tak ma zobral do Hyde parku, sadli sme si spolu pod strom a spolu sledovali ľudí naokolo. Komentovali sme všeličo a všelikoho a boli tam až kým sa zotmelo. Vtedy som spoznala skutočnú krásu Londýna. Ležali sme bok po boku stále na tom istom mieste a pozerali sa do neba. Ruky sme mali prepletené a ležali pokojne vedľa nás, keď odniekiaľ vyletel ohňostroj. Vyletela som a sledovala to krásne divadlo. Liam ma zozadu objal a ja som sa o neho oprela. S úsmevom som hľadela do neba a užívala si každú sekundu tejto chvíle.

Irresistible 14.časť

Keď už je skoro 22:00 tak si dáme takú trošku šteklivú časť ;) :) Dúfam že sa nezhrozíte :)) ale v žiadnej poviedke to ešte nebolo, tak bolo na čase :) A taktiež ďakujem mojej spoluautorke Laure Olexovej :) Bez ktorej by táto časť nebola taká ako je :) A bez teba by nebolo nič také ako je :* Ďakujem za všetko zlato :*

Po krásnom dni prežitom s dvomi najdôležitejšími ľuďmi môjho života nám Liam objednal hotelovú izbu pretože som nechcela dať rodičom vedieť že som v Paríži. Chceli by vedieť prečo a pádny dôvod som nato nemala. Iba keby som im povedala pravdu, a to by ma zabili. Na chvíľu mi klesla nálada potom ako mi na ranč volala Renata že môj otec už 6 krát volal a že ma chce k telefónu. Povedala som jej že som u Eleanor a že sa zajtra večer vrátim že je to vážne a nemôžem jej povedať prečo. Do kariet mi hrala jej mierna, optimistická povaha ktorá to všetko vzala ako adrenalín. S Liamom sme sa dohodli že zajtra na obed pôjdeme prvým letom späť do Londýna. Síce som chcela byť aj s mamou, ale aj s ním. Tak sme sa s ňou večer rozlúčili a potom sme si dali krásnu, pomalú, romantickú prechádzku až ku hotelu.
Otvoril dvere a podržal mi ich otvorené. Cítila som sa ako vo filmoch, muž otvorí dvere krásnej žene a popritom ju majetnícky sleduje. Poobzerala som sa po izbe, ale skôr ma upútal Liam, čo stál za mnou a sledoval ma. Akoby pre neho každý pohyb niečo znamenal, skenoval ma. Vyhodnocoval moje správanie.
    Usmiala som sa na neho a podišla bližšie. Postavila som sa tesne pred neho a iba sa usmievala. Rukami som nahmatala dvere za ním a zabuchla ich. Ustúpil až sa ocitol chrbtom na nich. Víťazný úsmev sa mi usadil na perách, keď som sledovala, ako sa začal na mňa pozerať, ako pootvoril pery, keď hltal každý môj kúsok tváre. To ako prehltol, keď som si provokačne oblizla pery. Videla som, ako ho týmto dostávam na hranicu.
    A tú preboril. Vrhol sa ku mne, otočiac ma chrbtom k dverám, ma prirazil k nim až som zavzdychala od náporu elektrizujúcej erotiky, ktorá sa šírila ako plameň medzi nami, keď nenásytne bozkával moje pery. Jeho rozvibrované ruky mi behali po tele, nechávajúc ma neskutočne... strácajúcou slová a dych. Strácala som sa v tom objatí, nohy sa mi podlamovali z dokonalosti chlapa predo mnou, ktorý ma bozkával silno a majetnícky.
    Ten nápor vášne medzi nami bol nezvládnuteľný. Spustili sme sa na zem, ale nepúšťali sa, naše pery sa neoddelili ani na sekundu. Vtesnal sa mi medzi nohy a ja som ho objala nimi okolo pásu, pritiahnuc si jeho telo k sebe. Od rozkoše, keď som ho cítila tvrdého a pripraveného iba pre mňa, som až zasyčala. Jeho ruka sa nežne maznala s mojimi prsiami, ktoré pod jeho dotykmi reagovali.
Nikdy ma nikto svojimi dotykmi tak nevzrušoval ako Liam. So ženami to vedel, ale práve v tejto chvíli som sa cítila ako jediná na tejto planéte, ktorú miluje a chce jej poskytnúť taký úžasný pocit. Dotýkal sa ma tak nežne a pritom úžasne. Jeho ruka sa pohybovala po mojich stehnách, zatiaľ čo som mu ja prechádzala po chrbte. Vytiahol mi jednoduché šaty, aby sa dostal k mojej pokožke, zanechával na nej horúce stopy, ktoré nevysvetliteľne vyvolávali triašku.
    A vtedy som ho zacítila. To ako sa rýchlo prešmykol pod moje nohavičky a dotkol sa ma. V tom momente sa zastavilo všetko. Odlepil sa odo mňa a sledoval moju reakciu, keď sa mu ruka začala trieť o moje najintímnejšie miesto. Zahryzla som si do pery a oči sa mi museli trblietať od blaha. Videl to, posmelilo ho to. Zasunul pomaly do mňa prsty, sledujúc ma, ale ja som sa už nedokázala sústrediť. Všetko prestalo existovať, pretože som sa ocitla na mieste, na ktorom som ešte nebola. Zatiaľ čo jeho prsty zo mňa robili najšťastnejšiu, jeho pery sa ku mne nežne sklonili, obtierali sa a pohlcovali moje vzdychy. Presúvali sa mi po tvári, šepkal mi, aká som nádherná. Ale ja som už nevládala. Svet sa roztočil v tých najkrajších farbách a ja som vykríkla od sily orgazmu, ktorý moje telo prevalcoval ako tank. Rukami som zovrela na chrbte jeho tričko a pritlačila sa k nemu.
    Počkal kým sa spamätám a chcel pokračovať, ale zastavila som ho. Potiahla som ho, aby sme sa postavili. S neochvejnou istotou, aj keď som v tejto izbe ešte nebola, som ho zatiahla do spálne z ktorej balkóna bol výhľad na Eiffelovku. Chvíľu ma ten krásny výhľad zhypnotizoval ale potom som sa venovala len nemu. Zatlačila som ho k posteli, chcela som, aby som mu dala to, čo mi dal teraz on. Rozopla som mu nohavice a vošla pod boxerky a dotkla som ho. Jeho slastný, akoby opitý
pohľad, mi bol už teraz veľkým zadosťučinením.
    Vyzliekla som ho a vyzliekla som aj seba. Moje prsia ho šteklili na stehnách, keď som si ho nežne vzala do úst. Prechádzala som mu jazykom po celej dlžke, maznala sa s ním, jemne ho sala. Ruky mi zvieral v železnom objatí hlavu mal zaklonenú keď mi panvou vychádzal oproti. Odrazu sa celý napol, čakala som, že dosiahne vrchol ako ja, ale neurobil to. Pritiahol si ma k sebe a nežne ma pobozkal.
    „Prečo si...“ Nenechal ma dokončiť a znova ma pobozkal.
    „Netráp ma kráska, chem byť v tebe, tak veľmi ťa potrebujem. Si tak krásna, Caroline.“ šepkal mi, keď do mňa vnikal. Nevyplnil ma len on, ale aj nádherný hrejivý pocit, že takto to má byť. Dotkli sme sa tak hlboko v sebe, nie len telesne, ale hlavne dušou, podstatou. Dovolil mi ostať hore, sledoval ma a jeho ruky ma držali za boky, keď som sa na ňom jemne kĺzali. Milovali sme sa pomaly, hlboko a veľmi nežne, ale o to krajšie to bolo. Každá sekunda bola krásna a doviedla nás k najkrajšiemu vrcholu, spolu sme zažili ten dokonalý pocit ukojenia.
    Schúlila som sa na ňom, unavená, ale šťastná a jeho sladké slová a bozky do vlasov ma unášali do snov. Keď som už skoro spala, natiahla som sa po bozk a zašeptala:
    „Milujem ťa, Liam.“

Irresistible 13.časť

Keď zastavil taxík na rohu ulice, Liam taxikárovi zaplatil a ja som sa rýchlo ponáhľala za mamou. V hlave som si presne hovorila čo jej chcem povedať, opakovala som si to stále dokola. Moje ruky sa triasli a potila som sa. Prečo sa vôbec bojím? Keď som prišla k tomu stromu o ktorom mi mama hovorila že sa tu spoznala s otcom cítila som sa zvláštne. Ako keby som mala od strachu chuť otočiť sa a utiecť. Ale nespravila som to. Nie keď som videla dokonalú tvár hľadiacu na mňa spoza stromu. Jemne sa usmiala a všetko mi tým len potvrdila. Je to pravda, vedela som to len čo na mňa sklopila svoje krásne oči a ja som sa v nej videla. Ako to zrkadlo ktoré predo mnou stálo v Eleanorinom dome. „Ahoj Caroline.“ povedala a v tej chvíli sa zo mňa všetka hanba otriasla. Rýchlym krokom som prišla do tej najbližšej vzdialenosti a objala ju tak, ako sa mama objať má. Tak najkrajšie ako som niekoho objať vedela. „Ahoj mami.“ vykĺzlo mi pomaly a potichu z úst. Počula som jej prudký nádych a potom silné objatie, ktoré mi vrátila. „Ako si nato prišla?“ spýtala sa ma a stále si ma držala v náručí. „Podľa toho znamienka, proste podľa všetkého. Všetko mi to prišlo a tak som z Londýna hneď letela sem.“ keď som sa asi po piatich minútach odtrhla z jej náručia, videla som ako plače. „Prečo plačeš?“ spýtala som sa jej. „Pretože som na túto chvíľu čakala celý život. Ja som ti to povedať nemohla ale ty si nato mohla prísť sama. A dúfala som v to. A teraz si tu a vieš to.“ opäť ma objala a rozplakala som sa aj ja. „A ako sa má Patrick?“ spýtala sa ma a ja som si v tej chvíli uvedomila že ona je aj jeho mamou. Neviem prečo mi to neprišlo skôr. Chcela som mu to hneď zavolať ale nemyslela som si že s tým bude súhlasiť. „Výborne.“ povedala som. „Ach, tak mi chýbate. Každý deň na vás myslím. Stále si pozerám všetky fotky a smejem sa, plačem.“ povedala a zahľadela sa na panorámu Paríža. „Môžem tie fotky vidieť?“ spýtala som sa jej a v tom sa spoza môjho chrbta vynoril Liam. „To je tvoj priateľ?“ spýtala sa ma a pohľadom si ho premerala. „Hej.“ povedala som a chytila ho za ruku. „Liam, to je moja mama.“ povedala som a ona mu podala ruku „Maria.“ „Liam.“ predstavili sa a my sme sa potom všetci asi dve hodiny rozprávali. Nakoniec prišla mama s nápadom žeby sme sa mohli prejsť na neďalekú farmu na ktorú chodí veľmi často a kde to strašne miluje. Vraj jazdí na koňoch a je to pre ňu v ťažkých dňoch najlepšie a jediné potešenie. Ranč vlastní jej kamarátka s ktorou býva a aj u nej pracuje. Najviac mi bolo ľúto toho že žije v dome s vdovou a jej tromi deťmi, sama v jednej malej izbe. Nevedela som prečo ju otec nechal, či to bolo kvôli mojej nevlastnej mame alebo či sa medzi nimi stalo,  ale nechcela som to rozoberať, pretože ako náhle som tú tému spomenula mama zostala smutná. Tak sme sa radšej bavili o Liamovej kariére a mojej maturite ktorá príde čo nevidieť. Ako sme tak kráčali starou, vyšľapanou, bahnovou cestou k malému ranču a ja som držala krok späť od mami ktorá sa bavila s Liamom na niečo som prišla. Ako sa celý život dokáže zmeniť. Ako som doteraz mohla spokojne žiť bez dvoch osôb ktoré teraz pre mňa znamenajú všetko. Ako sa život zmení jednou láskou, jednou myšlienkou, jedným dotykom. Len tak, sama pre seba som sa usmievala zatiaľ čo mama preberala s Liamom život slávnej celebrity.
Potom sme prišli pred starú šedú polorozpadnutú budovu z ktorej sa ozývali zvuky koní. Mama si pridala do kroku aby otvorili stajne a Liam sa na mňa otočil. V tej chvíli, keď som sa mu pozrela do nekonečne krásnych hnedých očí, uvedomila som si ako ho ľúbim. Ale nemala som dostatok síl mu to povedať aj keď som tak strašne chcela. Len som sa naňho usmiala a pobozkala ho. „Už si to zasa ty.“ povedal a usmial sa tiež. Chytil ma za ruku a pobozkal mi ju. Potom si ma pritiahol k sebe a opäť ma pobozkal. „Teraz som šťastná ako nikdy predtým.“ povedala som mu. „Je to vidieť, myslel som si že tvoje oči už nemôžu byť krajšie, ale keď takto žiaria tak sú viac ako neodolateľné.“ opäť ma pobozkal a v tom na nás mama zakričala. „No poďte!“. Prišli sme do stajne v ktorej bolo asi osem koní. Mama hneď jedného vzala, osedlala a odcválala na ňom na lúku ktorá bola hneď vedľa. Bola neskutočná, ako profík. Len tak si ladne nasadla a bola ako vo svojom živle. Ja som na koni nikdy nesedela a ani som to nechcela pretože som sa koní vždy bála. Len tak ich hladkať a kŕmiť, to som zvládla ale viac nie. Liam jedného vzal tiež. Vybral si presne toho ktorý sa aj mne zo všetkých páčil najviac. Hnedého, krásneho koňa ktorý sa k nemu neskutočne hodil. „Ty si už niekedy sedel na koni?“ spýtala som sa ho. „Samozrejme, moja mama miluje tiež kone, jazdili sme pravidelne.“ povedal a osedlal ho tiež. Ja som zatiaľ sedela na malom stolíka a pozorovala dokonalého chlapa ktorý patril len mne.

                      

Irresistible 12.časť

Všetko mi to teraz zapadalo ako puzzle. Tá žena, ktorá sa mi prihovorila sa mi na niekoho podobala, a teraz som už vedela na koho. Sledovala som v zrkadle svoje lícne kosti, svoj nos, oči, vlasy, postavu, ako som si to vôbec mohla nevšimnúť? Vedľa mňa stál človek ktorý mi dal život a ja som to nezistila? V tomto okamihu sa mi zmenil celý život. Zrazu som vedela prečo nemám ani jednu fotku s mamou z detstva, prečo mi bolo to krásne Parížske miesto pri strome tak známe, prečo som sa pri tej osobe chcela zdržiavať tak dlho a chcela ju vidieť. Bola to moja mama. Nevedela som prečo som nato tak rýchlo prišla, mohla to byť teta, sesternica alebo akýkoľvek pokrvný príbuzný so znamienkom za uchom. Ale teraz som to vedela ako dcéra, celým svojim srdcom som vedela že vedľa mňa bol človek ktorého milujem najviac celý život. Prišla som nato prečo som si tak veľmi nerozumela s osobou ktorá sa hrala na moju mamu celé tie roky, ale nebola ňou. Pol hodinu som sledovala svoj odraz v zrkadle a všetko si to snažila vysvetliť. Liam na mňa hovoril ale nevnímala som ho, bola som ako v tranze. Ale potom som sa naňho s úsmevom na tvári pozrela „Nejdem k tebe Liam.“ na tvári sa mu objavil prekvapivý výraz a chytil ma za ruky „Prečo?“ spýtal sa „Pretože sa musím vrátiť do Paríža.“ „Prečo by si sa vracala do Paríža?“ hovoril a prekvapivý výraz mu stále nemizol z tváre. „Pretože tam je moja mama.“ pustila som jeho ruky a hodila posledné veci ktoré ostali pohodené na posteli do kufra. Zapla som ho a rýchlo sa ponáhľala preč. „Ako to myslíš? Caroline!“ počula som za mnou Liamov hlas. Zastavil ma až medzi vchodovými dverami. Chytil ma za ramená a priblížil sa ku mne. Snažila som sa vytrhnúť sa z jeho náručia ale bol silnejší ako ja. „Načo pôjdeš teraz za mamou? Veď si s ňou celý život a ja som s tebou nebol teraz ani deň.“ pobozkala som ho a jeho ruky si striasla z ramien. „To nie je pravá mama....“ „Ako to myslíš?“ „Cestou na letisko ti to poviem.“ povedala som a zabuchla dvere od Eleanorinho bytu. „Myslíš že zoženiem letenku na poslednú chvíľu?“ spýtala som sa ho utekajúc po schodoch. „To neviem, ale ak by nebola tak ti poskytnem súkromné.“ uvedomila som si aké to musí byť nákladné, takže som to hneď odmietla. „Nie, keď tak pôjdem trajektom. Taxíkom.“ „Do Paríža? Veď to ťa súkromný let vyjde lacnejšie.“ povedal a odomkol svoje auto v garáži. Než dal kľúčik do zapaľovania, pozrel sa na mňa a povedal „Pôjdem s tebou...“ „Nie, ostaneš tu. Ja niekedy zasa prídem.“ ironicky sa usmial a povedal: „Tak to nie, nevrátiš sa. Nechápem tejto situácií ale teraz nebudem bez teba ani sekundu Caroline.“
Na moje "šťastie" skutočne nebol žiaden let do Paríža voľný, ale keďže šiel so mnou aj Liam, nemusela som tak veľmi protestovať proti súkromnému letu. A o dve hodiny sme už boli v Paríži. Vzala som kufor a nevnímala že za mnou ani Liam nie je. Hlavu som mala plnú niečoho iného. Možno by ma zato mohol niekto začať odsudzovať ale nikto by sa nevedel vžiť do mojej kože. Chcela som plakať pretože som bola celý život klamaná, chcela som sa smiať pretože som zistila že tá osoba ktorú som ani veľmi nemala rada mojou mamou nebola, chcela som skákať od radosti že mám mamu po akej som vždy túžila a potom som chcela bozkávať Liama. Po tých dlhých týždňoch. Ale nato všetko príde čas, keď budú všetky veci na správnom mieste. Potom budem šťastná, s ním. Keď som v návale potu a zrýchleného dychu ucítila niekoho ruku pri mojou bežaní k taxíkom zaparkovaných veľa letiska, uvedomila som si že to je Liam. „Už mi vysvetlíš čo sa tu vlastne deje?“ spýtal sa ma. Nereagovala som, pretože som si všimla jeden taxík voľný a začala som naňho z tridsiatich metrov mávať ako keby ma mal možnosť vidieť. „Aha, ty sa so mnou vlastne nebavíš. Už tri hodiny na teba hovorím a ty si ako vo svojom vlastnom svete. Vo svojej bubline ktorú môžem praskať ako chcem, už nech ju vidíš a si to zasa ty. Takto si ako šialená Caroline.“ vnímala som jeho slová, ale nemala som chuť mu odpovedať a zbytočne naťahovať čas. Chcela som byť s ňou. Keď som konečne nastúpila do taxíka a hodila svoju batožinu do kufra bola som spokojná. Ako keby som všetko stihla a to som ani nebola obmedzená časom. Ale stihla som to čo najskôr, a ten pocit ma upokojoval najviac na celom svete. Rýchlo som nadiktovala taxikárovi adresu kam má ísť a v tej chvíli som sa roztriasla. Čo jej poviem? Ako sa mám správať? Mám ju objať? Pobozkať? Alebo sa tváriť len tak?

                               

Irresistible 11.časť

Baby prepáčte že dlho nebola časť ale musela som opravovať známky :) 
Inak, ak chcete follownite ma na Twitteri : @isabell_me alebo na instagrame: @isabellmichalovich :)) follownem vás späť ;) a ďakujem že čítate :* 


Bol to najdlhší bozk môjho života a podľa mňa by tak čoskoro neskončil ak by okolo nás neprešiel Niall a nepobúchal Liama po pleci „Gratulujem kamarát, vidíte ako ste to pekne vyriešili.“ Liam sa naňho usmial a poslal ho preč. Potom ma poriadne objal a potom sme sa vrátili za chalanmi, samozrejme už ruka v ruke. Keď sme vstúpili do miestnosti všetci začali tlieskať „Dočkal sa!!“ zakričal Louis a Liam sa v tom na mňa zahanbene pozrel. Eleanor sa len jemne usmiala, vedela som že chce pomôcť aj Danielle ale mne v tom brániť nemôže. Keď sa skončila autogramiáda a chalani boli so všetkým hotoví, odviezlo nás auto k Eleanor a Louisovi domov. Šiel s nami aj Liam, pretože mali celú hosťovskú izbu s dvoj posteľou voľnú. Bolo mi čudné že s ním budem ležať v jednej posteli a to s ním chodím asi hodinu ale sme dospelí ľudia a vieme kde sú hranice a ako má čo pokračovať. Najprv som si dala sprchu, potom sa navečerala a zvalila sa na gauč v našej izbe. Liam vtedy vyšiel z dverí s uterákom okolo pása. Ja som pozerala diel Priateľov ktorý som videla asi 6 krát a myslím žeby som ho mohla aj dabovať. Aj po francúzsky, aj po anglicky. No keď som zbadala Liama, vyrazilo mi to dych, už som sa na tú telku nechcela viac pozrieť. Sledovala som jeho dokonalé vyšportované telo a krátke mokré vlasy. Ak by som bola ako ostatné baby v mojom veku asi by som mu ten uterák strhla a zvalila sa s ním do postele. Keď sa však na mňa otočil rýchlo som odvrátila zrak. Po chvíli sa vrátil iba v spodnom diele pyžama. Čiže mi to priveľmi neuľahčil pretože som stále slintala na jeho svaloch. Pomaly a s obrovským úsmevom na tvári sa ku mne priblížil a sadol si hneď vedľa mňa, najprv pozrel čo vysielajú v televízií a potom sa na mňa pomaly otočil a moju tvár si pritisol tesne k svojej. Chvíľu sa na mňa len tak, s tými krásnym, dokonalými očami pozeral a potom ma začal vášnivo bozkávať. Nevedela som čo mám v tej chvíli začať robiť. Tak veľmi som chcela jeho bozky, jeho telo, jeho pery a všetko, že som sa tejto chvíli úplne poddala. Liam si ma vzal na ruky a položil na posteľ.  Potom sa to prehĺbilo ešte do vášnivejších bozkov, dotykov, rýchlych dychov. Ale nestalo sa nič viac, v túto noc by som to ani nemohla dovoliť, už sme aj tak zašli priďaleko.
Ráno ma zobudila Eleanor, a to ma sklamalo pretože som sa chcela prebudiť vedľa neho. Povedala mi že skoro ráno šli chalani do rannej šou tak ma Liam nechcel budiť. Keď sme prišli do kuchyne a ja som v chladničke hľadala niečo pod zub Eleanor bola opretá o kuchynskú linku a pozerala na mňa s úsmevom. Prvý krát som sa na ňu pozrela a pokrčila obočím pretože som nechápala čo chce, keď som však v chladničke našla niečo čo sa dalo jesť a pozrela na ňu, nezmenila postoj. „Čo je?“ spýtala som sa jej. Sadla som si za stôl, otvorila nízkotučný jogurt a ona ku mne zasa prišla. Pozrela som ako je krásne kučeravé vlasy spadli na stôl keď sa oň rukou oprela. „Čo sa dialo v noci?“ len som na ňu kútikom oka pozrela a potom pokračovala v jedení. „Nič...“ odpovedala som a v kope časopisov ktoré ležali vedľa stola som našla Vogue. Otvorila som ho v strede a začala ho čítať aj keď len na oko pretože hlavu som mala plnú Liama. Snažila som sa nevnímať Eleanor pretože som presne vedela čo chce zo mňa vytĺcť. „Určite?“ spýtala sa ma. „Áno Eleanor, hneď sme šli spať. Začo ma máš?“ „Dobre, ja som len chcela vedieť pretože keď Liam vyšiel ráno z izby hodil na Louisa obrovský úsmev. Myslela som že sa niečo medzi vami stalo.“ „Nie nestalo.“ „Verím ti, ale ak sa dozviem že to tak nie je nahnevám sa.“ povedala, vzala mi lyžičku a nabrala si z môjho jogurtu. Pokrútila som nad ňou hlavou a čítala ďalej.
Po raňajkách sme si s Eleanor pustili Love actually a popíjali popritom čaj. O chvíľu sme však počuli kľúče vo dverách. A potom začuli dva hlasy, pre obe bol jeden z nich ten najdokonalejší na svete. Louis sa šiel prezliecť a za mnou prišiel Liam. „Tak, a ideme ku mne.“ povedal a posadil sa vedľa mňa „Ako k tebe?“ spýtala som sa „No do môjho bytu, nebudeme im tu zavadzať.“ na jednej strane som sa potešila lebo by som sa vyhla zvedavej Eleanor ale na druhej strane som sa bála aké to bude keď budeme spolu sami. Bez rečí som sa vybrala do izby a do kufra hodila veci ktoré som stihla od včera vytiahnuť von. Potom som vzala kozmetickú taštičku, sadla si pred zrkadlo a šla sa namaľovať. Keď som si nanášala maskaru za mojím chrbtom sa objavil Liam, zozadu sa mi pritisol na krk a začal mi ho bozkávať. Zasmiala som sa, pretože to zašteklilo. Potom sa pozrel na mňa v zrkadle a povedal „Páči sa mi tvoje znamienko.“ povedal a usmial sa „Aké?“ „To za uchom, také malé.“ povedal a opäť ma pobozkal na krk. „Ja nemám za uchom znamienko.“ povedala som. „Ale máš.“ povedal a vzal z poličky druhé zrkadlo v ktorom mi ho ukázal. A presne som vedela kde som také isté videla. Na jednej strane to bola hlúposť ale na druhej mi to všetko dávalo neskutočný zmysel.

Irresistible 10.časť

A nestál tam ani ten ktorého som medzi tými dverami chcela vidieť najviac. Stál v nich Niall. Blonďavé vlasy a na tvári obrovský úsmev, poznala som ho krátko ale tieto veci mi na ňom imponovali najviac. Posadil sa mlčky vedľa mňa a trvalo mu hodnú chvíľu kým zo seba vydal aspoň hlásku „Je tu zima, prečo nie si vo vnútri?“ spýtal sa ma. „Pretože som potrebovala ísť na vzduch.“ „Niečo sa stalo?“ pozrela som sa do zeme a smutným pohľadom som len pokrútila hlavou. „Jasné, a preto tu sedíš so zaslzenými očami len tak keď je vo vnútri Liam.“ to meno vo mne opäť prebudilo všetky tie pocity a znovu som si zmyslela na Danielle. „Chceš mi to povedať?“ spýtal sa ma a ja som okamžite opäť pokrútila hlavou. „Mohli by sme sa aspoň prejsť?“ spýtal sa ma. Tak som sa postavila a hneď sa postavil aj on. Prehodil si cez hlavu kapucňu z bundy ktorú mal na sebe oblečenú, pravdepodobne aby ho nespoznali ešte nejaké fanúšičky. Viedol ma niekam preč. Nebolo to ďaleko, obrovský park rovno za halou kde bol koncert. Ale bolo tam prázdno, čudovala som pretože to síce vyzeralo ako z hororu ale bolo to príjemné. Všade zeleň pohltená závojom noci. Len svetlá ktoré svietili na chodník pod nami. Bola riadna kosa že som sa začala skoro triasť od zimy. Niall si sadol na najbližšiu lavičku a ja som sa posadila vedľa neho. „V tejto hale koncertujeme často, a na tejto lavičke som sedel asi s dvanástimi dievčatami.“ zasmial sa. „Takže som výnimočná?“ povedala som ironicky a zasmiala som sa. „Aspoň mi neklameš že toto miesto miluješ a žiadnu babu si sem predtým nevzal.“ dodala som. „To by som povedal ak by som ťa chcel zbaliť, ale Liam ma predbehol.“ chvíľu som mala pocit ako keby mu to bolo ľúto. Ale možno sa mi to iba zdalo. „Prečo si ma sem zavolal?“ spýtala som sa ho. „Neviem, chcel som sa s tebou porozprávať.“ „A o čom?“ „Neviem, to je jedno. Proste som sa s tebou chcel rozprávať.“ zasmiala som sa „Zaujímavé.“ dodala som. „Liam ťa asi čaká a možno ma má chuť zabiť.“ povedal a usmial sa od ucha k uchu „To si nemyslím.“ „Prečo?“ chvíľu som váhala či mu to povedať ale myslím že mu môžem veriť „Vráti sa k Danielle.“ vypleštil na mňa oči „Tak to určite nie.“ „Ako vieš?“ „To ti povedať nemôžem pretože je to najlepší kamarát ale určite sa k nej nechce vrátiť.“ upokojil ma a ani si nevedel predstaviť ako. Začala som sa už naozaj triasť od zimy a Niall to spozoroval tak ma poriadne objal aby ma zahrial. A potom prišiel niekto kto si nemohol vybrať nevhodnejšiu situáciu. „Takže ty si neprišla za mnou?“ začula som známy krásny hlas rovno za mojím chrbtom. Otočila som sa a naozaj to bol on. Rukou ukazoval na Nialla a v tvári mal prekvapený výraz. „Nie, len sme sa rozprávali.“ povedala som sa a rozbehla sa smerom k nemu. Neotočil sa na mňa a len sa ponáhľal dovnútra „Liam, čakaj! Len mi bola zima! Prisahám.“ kričala som a utekala za ním. Potom však zmizol vo dverách a ja som sa snažila čo najrýchlejšie ho dobehnúť. Potom som sa rozutekala ešte viac a dobehla som ho v strede tej dlhej chodby.  Chytila som ho za rameno a otočila ho. Sama som sa čudovala ako som vynaložila tak veľkú silu aby som ho mohla otočiť. Asi to bol strach a slzy ktoré sa mi hromadili do očí. Chvíľu sa na mňa len tak pozeral a ja som si uvedomila keď som sa pozerala do tých hnedých očí že som zamilovaná každou chvíľou viac a viac. Potom ma objal, a toto objatie sa mi už konečne zdalo tak strašne dlhé, ale pre mňa aj tak krátke. „Prepáč.“ povedal. Bolo to divné pretože prepáč som mala povedať ja „Začo?“ spýtala som sa „Že som sa tak nahneval.“ Potom sa odo mňa odtiahol, chytil mi tvár do dlaní a chvíľu sa mi len tak hral s vlasmi. Ja som stále hlboko padala do jeho očí, ako keby ma hypnotizovali. Zdalo sa to tak nemožné že niekto môže byť tak dokonalý, tak blízko, a pritom ďaleko pretože som nevedela ako to celé dopadne. „Len som sa bál.“ potom mi palcom prešiel na líce a začal ma ním hladkať. Potom ma posunul a oprel o stenu. Ľavú ruku si na ňu položil a mne sa roztriasol hlas. „Čo-ho?“ „Žeby som ťa mohol stratiť. Caroline, myslel som na teba každú sekundu všetkých týchto dlhých dní, a čakal som len na toto! Kedy ťa uvidím, Harry sa mi celé dni smeje pretože nechápe ako sa to mohlo stať tak rýchlo.“ „Čo sa stalo?“ spýtala som sa „Že som sa zamiloval Caroline.“ mala som chuť mu vykričať že ja som to tak cítila od prvej chvíle čo som ho uvidela ale už som nemala kedy, pretože jeho pery sa pritisli na moje a ja som konečne pocítila to šťastie na ktoré som čakala tak dlho.

                               

Irresistible 9.časť

Keď taxík konečne dorazil k hale a moje vysoké podpätky z neho ladne vykĺzli, bála som sa že sa na nich zabijem. Neznášala som chodenie v opätkoch pretože som v nich chodiť nevedela. Ale predstavila som si scénu ako z hollywoodskeho filmu. Keď zastaví limuzína a ako prvé sa ukážu nohy v opätkoch a až potom celá žena. V ušiach mi zaznela melódia ktorá mi bola veľmi dobré známa. Bola to pieseň ktorá mi hrala v posledných týždňoch stále. Tá, ktorá sa mi páčili z ich repertoáru najviac. -It makes your lips so kissable and your kiss unmissable, your fingertips so touchable and you eyes irresistible.- Rýchlo som chytila Eleanorinu ruku a snažila sa ju rýchlo dostať dovnútra, čo však nebolo dobre pretože ona to tu poznala a ja nie. Preto som ju pôvodne zatiahla úplne opačným smerom ako sála je. Keď sme prekĺzli konečne dovnútra cez obrovských chlapov dostali sme sa dlhými úzkymi uličkami až do miestnosti kde mali pravdepodobne chalani veci. Boli tam samé saká, nohavice, topánky a všade samý neporiadok. Potom si dala Eleanor ukazovák pred pery aby som bola ticho. A potom som ho konečne uvidela. Stál rovno pod reflektorom a spieval Midnight doesn't last forever, dark turns to light, heartache flips my world around
I'm falling down, down, down that's why.... Stál pod tým reflektorom ako keby znázorňoval môj život, videli ho tam všetky tie dievčatá ako hviezdu a svoju platonickú lásku a tak isto aj ja. Keď chalani dospievali a v Londýnskej hale zaznel krik jačiacich dievčat Louis strhol pohľad na Eleanor, chvíľu na ňu pozeral a potom jej poslal vzdušnú pusu. Ona sa naňho obrovsky usmiala a pusu mu poslala tiež. Pozerala som na ňu ako tam od radosti skáče a prišlo mi ako je strašne šťastná, zavesila sa mi na rameno a povedala „Ja ho tak milujem....“ v tej chvíli sa mi vrátila spomienka keď sme boli ešte malé a hrávali sa s bábikami. Hovorili sme si aké obrovské budeme mať svadby a že budeme mať desať detí, po čase sa to samozrejme zúžilo len na dve. Ani som si pri tom všetkom nestihla uvedomiť ako sme vyrástli a že sa tieto čase už blížia, vedela som že Eleanor a Louis sa raz vezmú, bola to láska ako vystrihnutá z rozprávky, aj keď si všetci mysleli že je to mediálny ošiaľ, nebolo to tak. Snažila som sa nájsť Liama potom ako som sa venovala Eleanor ale nikde som ho nevidela, uvidela som ho až keď zazneli tóny ďalšej pesničky. Bola to pomalá balada... Can‘t believe you packing your bags..... Potom mi Eleanor povedala že tá pieseň sa volá Summer love. Dalo by sa povedať že aj ja s Liamom som si prežila letnú lásku? Asi áno, ale vráti sa to. A verila som tomu viac ako kedykoľvek predtým, nechcela som len dúfať. A v tom sa na mňa Liam pozrel, len tak chodil po javisku a spieval Don't say the word that's on your lips. Don't lo..... A v tom tam len tak stál v strede javiska a pozeral na mňa, hudba stále hrala ďalej a on sa ako keby zasekol. Eleanor sa ma spýtala niečo v to zmysle prečo prestal spievať ale ja som ju nevnímala, vnímala som len jeho. Nezaujímalo ma že v tej miestnosti je ďalších tritisíc dievčat, mala som chuť sa rozbehnúť oproti nemu a pobozkať ho. Podľa mňa by tam stál ešte dlhšie keby doňho Niall nedrgol. Potom sa spamätal a pokračoval vo vystúpení. „Prečo sa na nás tak pozeral?“ spýtala sa ma Eleanor. Len som mykla plecom a snažila sa spamätať z toho čo sa stalo, bol to len šok, náhoda, alebo aj on je zamilovaný? Proste to je tým že ma tu nečakal alebo pretože zabudol slová? Pozerala som na chalanov ako skáču po pódiu celý zvyšok koncertu. No neušlo mi že Liam sa na mňa každú chvíľu pozeral. Eleanor sa pri konci koncertu smiala tiež pretože na všetko prišla. „Takže ty a Liam.“ povedala so šibalským úsmevom na tvári keď ma sledovala ako naňho stále pozerám. „Danielle je ale kamarátka!“ povedala mi Eleanor a konečne aspoň nejako zaujala moju pozornosť „Ako to myslíš?“ usmiala sa „Myslím že ho stále ľúbi.“ odpoveď ma prekvapila, a myslím že aj sklamala. Moja nálada po nej spadla tak že som musela odísť na čerstvý vzduch. Sadla som si na schod pred vstupom do zadnej časti hale. O chvíľu sa však dvere otvorili a vedľa mňa si sadla Eleanor. „Ja som to tak nemyslela. Ja vám nemôžem nič zakazovať. A predsa len ty máš privilégium, pretože ty si najlepšia kamarátka a ona len kamarátka.“ usmiala sa a ľahla si mi na rameno. „Prepáč Caroline...“ mala som na ňu zlosť, ale ani neviem prečo. „Nič sa nestalo...“ povedala som jej a objala ju. „Mám ťa rada Lenie.“ povedala som jej nakoniec. „Ak by to nebola takáto krásny situácia začala by som ti nadávať že ma voláš Lenie, ale teraz to vydržím.Aj ja teba.“ povedala. O chvíľu sa však vonku začali schádzať dievčatá. „Už skončili, idem povedať Louisovi že to bol úžasný koncert aj keď som trištvrte nevidela.“ vrátila sa dovnútra a ja som tam ešte stále chcela sedieť. V hlave som myslela na Liama, seba a Danielle. A potom sa dvere zasa otvorili, no Eleanor v nich nestála.