Irresistible 12.časť

Všetko mi to teraz zapadalo ako puzzle. Tá žena, ktorá sa mi prihovorila sa mi na niekoho podobala, a teraz som už vedela na koho. Sledovala som v zrkadle svoje lícne kosti, svoj nos, oči, vlasy, postavu, ako som si to vôbec mohla nevšimnúť? Vedľa mňa stál človek ktorý mi dal život a ja som to nezistila? V tomto okamihu sa mi zmenil celý život. Zrazu som vedela prečo nemám ani jednu fotku s mamou z detstva, prečo mi bolo to krásne Parížske miesto pri strome tak známe, prečo som sa pri tej osobe chcela zdržiavať tak dlho a chcela ju vidieť. Bola to moja mama. Nevedela som prečo som nato tak rýchlo prišla, mohla to byť teta, sesternica alebo akýkoľvek pokrvný príbuzný so znamienkom za uchom. Ale teraz som to vedela ako dcéra, celým svojim srdcom som vedela že vedľa mňa bol človek ktorého milujem najviac celý život. Prišla som nato prečo som si tak veľmi nerozumela s osobou ktorá sa hrala na moju mamu celé tie roky, ale nebola ňou. Pol hodinu som sledovala svoj odraz v zrkadle a všetko si to snažila vysvetliť. Liam na mňa hovoril ale nevnímala som ho, bola som ako v tranze. Ale potom som sa naňho s úsmevom na tvári pozrela „Nejdem k tebe Liam.“ na tvári sa mu objavil prekvapivý výraz a chytil ma za ruky „Prečo?“ spýtal sa „Pretože sa musím vrátiť do Paríža.“ „Prečo by si sa vracala do Paríža?“ hovoril a prekvapivý výraz mu stále nemizol z tváre. „Pretože tam je moja mama.“ pustila som jeho ruky a hodila posledné veci ktoré ostali pohodené na posteli do kufra. Zapla som ho a rýchlo sa ponáhľala preč. „Ako to myslíš? Caroline!“ počula som za mnou Liamov hlas. Zastavil ma až medzi vchodovými dverami. Chytil ma za ramená a priblížil sa ku mne. Snažila som sa vytrhnúť sa z jeho náručia ale bol silnejší ako ja. „Načo pôjdeš teraz za mamou? Veď si s ňou celý život a ja som s tebou nebol teraz ani deň.“ pobozkala som ho a jeho ruky si striasla z ramien. „To nie je pravá mama....“ „Ako to myslíš?“ „Cestou na letisko ti to poviem.“ povedala som a zabuchla dvere od Eleanorinho bytu. „Myslíš že zoženiem letenku na poslednú chvíľu?“ spýtala som sa ho utekajúc po schodoch. „To neviem, ale ak by nebola tak ti poskytnem súkromné.“ uvedomila som si aké to musí byť nákladné, takže som to hneď odmietla. „Nie, keď tak pôjdem trajektom. Taxíkom.“ „Do Paríža? Veď to ťa súkromný let vyjde lacnejšie.“ povedal a odomkol svoje auto v garáži. Než dal kľúčik do zapaľovania, pozrel sa na mňa a povedal „Pôjdem s tebou...“ „Nie, ostaneš tu. Ja niekedy zasa prídem.“ ironicky sa usmial a povedal: „Tak to nie, nevrátiš sa. Nechápem tejto situácií ale teraz nebudem bez teba ani sekundu Caroline.“
Na moje "šťastie" skutočne nebol žiaden let do Paríža voľný, ale keďže šiel so mnou aj Liam, nemusela som tak veľmi protestovať proti súkromnému letu. A o dve hodiny sme už boli v Paríži. Vzala som kufor a nevnímala že za mnou ani Liam nie je. Hlavu som mala plnú niečoho iného. Možno by ma zato mohol niekto začať odsudzovať ale nikto by sa nevedel vžiť do mojej kože. Chcela som plakať pretože som bola celý život klamaná, chcela som sa smiať pretože som zistila že tá osoba ktorú som ani veľmi nemala rada mojou mamou nebola, chcela som skákať od radosti že mám mamu po akej som vždy túžila a potom som chcela bozkávať Liama. Po tých dlhých týždňoch. Ale nato všetko príde čas, keď budú všetky veci na správnom mieste. Potom budem šťastná, s ním. Keď som v návale potu a zrýchleného dychu ucítila niekoho ruku pri mojou bežaní k taxíkom zaparkovaných veľa letiska, uvedomila som si že to je Liam. „Už mi vysvetlíš čo sa tu vlastne deje?“ spýtal sa ma. Nereagovala som, pretože som si všimla jeden taxík voľný a začala som naňho z tridsiatich metrov mávať ako keby ma mal možnosť vidieť. „Aha, ty sa so mnou vlastne nebavíš. Už tri hodiny na teba hovorím a ty si ako vo svojom vlastnom svete. Vo svojej bubline ktorú môžem praskať ako chcem, už nech ju vidíš a si to zasa ty. Takto si ako šialená Caroline.“ vnímala som jeho slová, ale nemala som chuť mu odpovedať a zbytočne naťahovať čas. Chcela som byť s ňou. Keď som konečne nastúpila do taxíka a hodila svoju batožinu do kufra bola som spokojná. Ako keby som všetko stihla a to som ani nebola obmedzená časom. Ale stihla som to čo najskôr, a ten pocit ma upokojoval najviac na celom svete. Rýchlo som nadiktovala taxikárovi adresu kam má ísť a v tej chvíli som sa roztriasla. Čo jej poviem? Ako sa mám správať? Mám ju objať? Pobozkať? Alebo sa tváriť len tak?

                               

Irresistible 11.časť

Baby prepáčte že dlho nebola časť ale musela som opravovať známky :) 
Inak, ak chcete follownite ma na Twitteri : @isabell_me alebo na instagrame: @isabellmichalovich :)) follownem vás späť ;) a ďakujem že čítate :* 


Bol to najdlhší bozk môjho života a podľa mňa by tak čoskoro neskončil ak by okolo nás neprešiel Niall a nepobúchal Liama po pleci „Gratulujem kamarát, vidíte ako ste to pekne vyriešili.“ Liam sa naňho usmial a poslal ho preč. Potom ma poriadne objal a potom sme sa vrátili za chalanmi, samozrejme už ruka v ruke. Keď sme vstúpili do miestnosti všetci začali tlieskať „Dočkal sa!!“ zakričal Louis a Liam sa v tom na mňa zahanbene pozrel. Eleanor sa len jemne usmiala, vedela som že chce pomôcť aj Danielle ale mne v tom brániť nemôže. Keď sa skončila autogramiáda a chalani boli so všetkým hotoví, odviezlo nás auto k Eleanor a Louisovi domov. Šiel s nami aj Liam, pretože mali celú hosťovskú izbu s dvoj posteľou voľnú. Bolo mi čudné že s ním budem ležať v jednej posteli a to s ním chodím asi hodinu ale sme dospelí ľudia a vieme kde sú hranice a ako má čo pokračovať. Najprv som si dala sprchu, potom sa navečerala a zvalila sa na gauč v našej izbe. Liam vtedy vyšiel z dverí s uterákom okolo pása. Ja som pozerala diel Priateľov ktorý som videla asi 6 krát a myslím žeby som ho mohla aj dabovať. Aj po francúzsky, aj po anglicky. No keď som zbadala Liama, vyrazilo mi to dych, už som sa na tú telku nechcela viac pozrieť. Sledovala som jeho dokonalé vyšportované telo a krátke mokré vlasy. Ak by som bola ako ostatné baby v mojom veku asi by som mu ten uterák strhla a zvalila sa s ním do postele. Keď sa však na mňa otočil rýchlo som odvrátila zrak. Po chvíli sa vrátil iba v spodnom diele pyžama. Čiže mi to priveľmi neuľahčil pretože som stále slintala na jeho svaloch. Pomaly a s obrovským úsmevom na tvári sa ku mne priblížil a sadol si hneď vedľa mňa, najprv pozrel čo vysielajú v televízií a potom sa na mňa pomaly otočil a moju tvár si pritisol tesne k svojej. Chvíľu sa na mňa len tak, s tými krásnym, dokonalými očami pozeral a potom ma začal vášnivo bozkávať. Nevedela som čo mám v tej chvíli začať robiť. Tak veľmi som chcela jeho bozky, jeho telo, jeho pery a všetko, že som sa tejto chvíli úplne poddala. Liam si ma vzal na ruky a položil na posteľ.  Potom sa to prehĺbilo ešte do vášnivejších bozkov, dotykov, rýchlych dychov. Ale nestalo sa nič viac, v túto noc by som to ani nemohla dovoliť, už sme aj tak zašli priďaleko.
Ráno ma zobudila Eleanor, a to ma sklamalo pretože som sa chcela prebudiť vedľa neho. Povedala mi že skoro ráno šli chalani do rannej šou tak ma Liam nechcel budiť. Keď sme prišli do kuchyne a ja som v chladničke hľadala niečo pod zub Eleanor bola opretá o kuchynskú linku a pozerala na mňa s úsmevom. Prvý krát som sa na ňu pozrela a pokrčila obočím pretože som nechápala čo chce, keď som však v chladničke našla niečo čo sa dalo jesť a pozrela na ňu, nezmenila postoj. „Čo je?“ spýtala som sa jej. Sadla som si za stôl, otvorila nízkotučný jogurt a ona ku mne zasa prišla. Pozrela som ako je krásne kučeravé vlasy spadli na stôl keď sa oň rukou oprela. „Čo sa dialo v noci?“ len som na ňu kútikom oka pozrela a potom pokračovala v jedení. „Nič...“ odpovedala som a v kope časopisov ktoré ležali vedľa stola som našla Vogue. Otvorila som ho v strede a začala ho čítať aj keď len na oko pretože hlavu som mala plnú Liama. Snažila som sa nevnímať Eleanor pretože som presne vedela čo chce zo mňa vytĺcť. „Určite?“ spýtala sa ma. „Áno Eleanor, hneď sme šli spať. Začo ma máš?“ „Dobre, ja som len chcela vedieť pretože keď Liam vyšiel ráno z izby hodil na Louisa obrovský úsmev. Myslela som že sa niečo medzi vami stalo.“ „Nie nestalo.“ „Verím ti, ale ak sa dozviem že to tak nie je nahnevám sa.“ povedala, vzala mi lyžičku a nabrala si z môjho jogurtu. Pokrútila som nad ňou hlavou a čítala ďalej.
Po raňajkách sme si s Eleanor pustili Love actually a popíjali popritom čaj. O chvíľu sme však počuli kľúče vo dverách. A potom začuli dva hlasy, pre obe bol jeden z nich ten najdokonalejší na svete. Louis sa šiel prezliecť a za mnou prišiel Liam. „Tak, a ideme ku mne.“ povedal a posadil sa vedľa mňa „Ako k tebe?“ spýtala som sa „No do môjho bytu, nebudeme im tu zavadzať.“ na jednej strane som sa potešila lebo by som sa vyhla zvedavej Eleanor ale na druhej strane som sa bála aké to bude keď budeme spolu sami. Bez rečí som sa vybrala do izby a do kufra hodila veci ktoré som stihla od včera vytiahnuť von. Potom som vzala kozmetickú taštičku, sadla si pred zrkadlo a šla sa namaľovať. Keď som si nanášala maskaru za mojím chrbtom sa objavil Liam, zozadu sa mi pritisol na krk a začal mi ho bozkávať. Zasmiala som sa, pretože to zašteklilo. Potom sa pozrel na mňa v zrkadle a povedal „Páči sa mi tvoje znamienko.“ povedal a usmial sa „Aké?“ „To za uchom, také malé.“ povedal a opäť ma pobozkal na krk. „Ja nemám za uchom znamienko.“ povedala som. „Ale máš.“ povedal a vzal z poličky druhé zrkadlo v ktorom mi ho ukázal. A presne som vedela kde som také isté videla. Na jednej strane to bola hlúposť ale na druhej mi to všetko dávalo neskutočný zmysel.

Irresistible 10.časť

A nestál tam ani ten ktorého som medzi tými dverami chcela vidieť najviac. Stál v nich Niall. Blonďavé vlasy a na tvári obrovský úsmev, poznala som ho krátko ale tieto veci mi na ňom imponovali najviac. Posadil sa mlčky vedľa mňa a trvalo mu hodnú chvíľu kým zo seba vydal aspoň hlásku „Je tu zima, prečo nie si vo vnútri?“ spýtal sa ma. „Pretože som potrebovala ísť na vzduch.“ „Niečo sa stalo?“ pozrela som sa do zeme a smutným pohľadom som len pokrútila hlavou. „Jasné, a preto tu sedíš so zaslzenými očami len tak keď je vo vnútri Liam.“ to meno vo mne opäť prebudilo všetky tie pocity a znovu som si zmyslela na Danielle. „Chceš mi to povedať?“ spýtal sa ma a ja som okamžite opäť pokrútila hlavou. „Mohli by sme sa aspoň prejsť?“ spýtal sa ma. Tak som sa postavila a hneď sa postavil aj on. Prehodil si cez hlavu kapucňu z bundy ktorú mal na sebe oblečenú, pravdepodobne aby ho nespoznali ešte nejaké fanúšičky. Viedol ma niekam preč. Nebolo to ďaleko, obrovský park rovno za halou kde bol koncert. Ale bolo tam prázdno, čudovala som pretože to síce vyzeralo ako z hororu ale bolo to príjemné. Všade zeleň pohltená závojom noci. Len svetlá ktoré svietili na chodník pod nami. Bola riadna kosa že som sa začala skoro triasť od zimy. Niall si sadol na najbližšiu lavičku a ja som sa posadila vedľa neho. „V tejto hale koncertujeme často, a na tejto lavičke som sedel asi s dvanástimi dievčatami.“ zasmial sa. „Takže som výnimočná?“ povedala som ironicky a zasmiala som sa. „Aspoň mi neklameš že toto miesto miluješ a žiadnu babu si sem predtým nevzal.“ dodala som. „To by som povedal ak by som ťa chcel zbaliť, ale Liam ma predbehol.“ chvíľu som mala pocit ako keby mu to bolo ľúto. Ale možno sa mi to iba zdalo. „Prečo si ma sem zavolal?“ spýtala som sa ho. „Neviem, chcel som sa s tebou porozprávať.“ „A o čom?“ „Neviem, to je jedno. Proste som sa s tebou chcel rozprávať.“ zasmiala som sa „Zaujímavé.“ dodala som. „Liam ťa asi čaká a možno ma má chuť zabiť.“ povedal a usmial sa od ucha k uchu „To si nemyslím.“ „Prečo?“ chvíľu som váhala či mu to povedať ale myslím že mu môžem veriť „Vráti sa k Danielle.“ vypleštil na mňa oči „Tak to určite nie.“ „Ako vieš?“ „To ti povedať nemôžem pretože je to najlepší kamarát ale určite sa k nej nechce vrátiť.“ upokojil ma a ani si nevedel predstaviť ako. Začala som sa už naozaj triasť od zimy a Niall to spozoroval tak ma poriadne objal aby ma zahrial. A potom prišiel niekto kto si nemohol vybrať nevhodnejšiu situáciu. „Takže ty si neprišla za mnou?“ začula som známy krásny hlas rovno za mojím chrbtom. Otočila som sa a naozaj to bol on. Rukou ukazoval na Nialla a v tvári mal prekvapený výraz. „Nie, len sme sa rozprávali.“ povedala som sa a rozbehla sa smerom k nemu. Neotočil sa na mňa a len sa ponáhľal dovnútra „Liam, čakaj! Len mi bola zima! Prisahám.“ kričala som a utekala za ním. Potom však zmizol vo dverách a ja som sa snažila čo najrýchlejšie ho dobehnúť. Potom som sa rozutekala ešte viac a dobehla som ho v strede tej dlhej chodby.  Chytila som ho za rameno a otočila ho. Sama som sa čudovala ako som vynaložila tak veľkú silu aby som ho mohla otočiť. Asi to bol strach a slzy ktoré sa mi hromadili do očí. Chvíľu sa na mňa len tak pozeral a ja som si uvedomila keď som sa pozerala do tých hnedých očí že som zamilovaná každou chvíľou viac a viac. Potom ma objal, a toto objatie sa mi už konečne zdalo tak strašne dlhé, ale pre mňa aj tak krátke. „Prepáč.“ povedal. Bolo to divné pretože prepáč som mala povedať ja „Začo?“ spýtala som sa „Že som sa tak nahneval.“ Potom sa odo mňa odtiahol, chytil mi tvár do dlaní a chvíľu sa mi len tak hral s vlasmi. Ja som stále hlboko padala do jeho očí, ako keby ma hypnotizovali. Zdalo sa to tak nemožné že niekto môže byť tak dokonalý, tak blízko, a pritom ďaleko pretože som nevedela ako to celé dopadne. „Len som sa bál.“ potom mi palcom prešiel na líce a začal ma ním hladkať. Potom ma posunul a oprel o stenu. Ľavú ruku si na ňu položil a mne sa roztriasol hlas. „Čo-ho?“ „Žeby som ťa mohol stratiť. Caroline, myslel som na teba každú sekundu všetkých týchto dlhých dní, a čakal som len na toto! Kedy ťa uvidím, Harry sa mi celé dni smeje pretože nechápe ako sa to mohlo stať tak rýchlo.“ „Čo sa stalo?“ spýtala som sa „Že som sa zamiloval Caroline.“ mala som chuť mu vykričať že ja som to tak cítila od prvej chvíle čo som ho uvidela ale už som nemala kedy, pretože jeho pery sa pritisli na moje a ja som konečne pocítila to šťastie na ktoré som čakala tak dlho.

                               

Irresistible 9.časť

Keď taxík konečne dorazil k hale a moje vysoké podpätky z neho ladne vykĺzli, bála som sa že sa na nich zabijem. Neznášala som chodenie v opätkoch pretože som v nich chodiť nevedela. Ale predstavila som si scénu ako z hollywoodskeho filmu. Keď zastaví limuzína a ako prvé sa ukážu nohy v opätkoch a až potom celá žena. V ušiach mi zaznela melódia ktorá mi bola veľmi dobré známa. Bola to pieseň ktorá mi hrala v posledných týždňoch stále. Tá, ktorá sa mi páčili z ich repertoáru najviac. -It makes your lips so kissable and your kiss unmissable, your fingertips so touchable and you eyes irresistible.- Rýchlo som chytila Eleanorinu ruku a snažila sa ju rýchlo dostať dovnútra, čo však nebolo dobre pretože ona to tu poznala a ja nie. Preto som ju pôvodne zatiahla úplne opačným smerom ako sála je. Keď sme prekĺzli konečne dovnútra cez obrovských chlapov dostali sme sa dlhými úzkymi uličkami až do miestnosti kde mali pravdepodobne chalani veci. Boli tam samé saká, nohavice, topánky a všade samý neporiadok. Potom si dala Eleanor ukazovák pred pery aby som bola ticho. A potom som ho konečne uvidela. Stál rovno pod reflektorom a spieval Midnight doesn't last forever, dark turns to light, heartache flips my world around
I'm falling down, down, down that's why.... Stál pod tým reflektorom ako keby znázorňoval môj život, videli ho tam všetky tie dievčatá ako hviezdu a svoju platonickú lásku a tak isto aj ja. Keď chalani dospievali a v Londýnskej hale zaznel krik jačiacich dievčat Louis strhol pohľad na Eleanor, chvíľu na ňu pozeral a potom jej poslal vzdušnú pusu. Ona sa naňho obrovsky usmiala a pusu mu poslala tiež. Pozerala som na ňu ako tam od radosti skáče a prišlo mi ako je strašne šťastná, zavesila sa mi na rameno a povedala „Ja ho tak milujem....“ v tej chvíli sa mi vrátila spomienka keď sme boli ešte malé a hrávali sa s bábikami. Hovorili sme si aké obrovské budeme mať svadby a že budeme mať desať detí, po čase sa to samozrejme zúžilo len na dve. Ani som si pri tom všetkom nestihla uvedomiť ako sme vyrástli a že sa tieto čase už blížia, vedela som že Eleanor a Louis sa raz vezmú, bola to láska ako vystrihnutá z rozprávky, aj keď si všetci mysleli že je to mediálny ošiaľ, nebolo to tak. Snažila som sa nájsť Liama potom ako som sa venovala Eleanor ale nikde som ho nevidela, uvidela som ho až keď zazneli tóny ďalšej pesničky. Bola to pomalá balada... Can‘t believe you packing your bags..... Potom mi Eleanor povedala že tá pieseň sa volá Summer love. Dalo by sa povedať že aj ja s Liamom som si prežila letnú lásku? Asi áno, ale vráti sa to. A verila som tomu viac ako kedykoľvek predtým, nechcela som len dúfať. A v tom sa na mňa Liam pozrel, len tak chodil po javisku a spieval Don't say the word that's on your lips. Don't lo..... A v tom tam len tak stál v strede javiska a pozeral na mňa, hudba stále hrala ďalej a on sa ako keby zasekol. Eleanor sa ma spýtala niečo v to zmysle prečo prestal spievať ale ja som ju nevnímala, vnímala som len jeho. Nezaujímalo ma že v tej miestnosti je ďalších tritisíc dievčat, mala som chuť sa rozbehnúť oproti nemu a pobozkať ho. Podľa mňa by tam stál ešte dlhšie keby doňho Niall nedrgol. Potom sa spamätal a pokračoval vo vystúpení. „Prečo sa na nás tak pozeral?“ spýtala sa ma Eleanor. Len som mykla plecom a snažila sa spamätať z toho čo sa stalo, bol to len šok, náhoda, alebo aj on je zamilovaný? Proste to je tým že ma tu nečakal alebo pretože zabudol slová? Pozerala som na chalanov ako skáču po pódiu celý zvyšok koncertu. No neušlo mi že Liam sa na mňa každú chvíľu pozeral. Eleanor sa pri konci koncertu smiala tiež pretože na všetko prišla. „Takže ty a Liam.“ povedala so šibalským úsmevom na tvári keď ma sledovala ako naňho stále pozerám. „Danielle je ale kamarátka!“ povedala mi Eleanor a konečne aspoň nejako zaujala moju pozornosť „Ako to myslíš?“ usmiala sa „Myslím že ho stále ľúbi.“ odpoveď ma prekvapila, a myslím že aj sklamala. Moja nálada po nej spadla tak že som musela odísť na čerstvý vzduch. Sadla som si na schod pred vstupom do zadnej časti hale. O chvíľu sa však dvere otvorili a vedľa mňa si sadla Eleanor. „Ja som to tak nemyslela. Ja vám nemôžem nič zakazovať. A predsa len ty máš privilégium, pretože ty si najlepšia kamarátka a ona len kamarátka.“ usmiala sa a ľahla si mi na rameno. „Prepáč Caroline...“ mala som na ňu zlosť, ale ani neviem prečo. „Nič sa nestalo...“ povedala som jej a objala ju. „Mám ťa rada Lenie.“ povedala som jej nakoniec. „Ak by to nebola takáto krásny situácia začala by som ti nadávať že ma voláš Lenie, ale teraz to vydržím.Aj ja teba.“ povedala. O chvíľu sa však vonku začali schádzať dievčatá. „Už skončili, idem povedať Louisovi že to bol úžasný koncert aj keď som trištvrte nevidela.“ vrátila sa dovnútra a ja som tam ešte stále chcela sedieť. V hlave som myslela na Liama, seba a Danielle. A potom sa dvere zasa otvorili, no Eleanor v nich nestála.

                                     

Irresistible 8.časť

Dneska taká dlhšia :)) Snáď sa vám bude páčiť :)

„To je v poriadku.“ povedala mi a usmiala sa. Chvíľu sa pozerala inam a potom sa na mňa znova otočila a pokračovala „A odvtedy milujem toto miesto. Chodila som sem potom každý večer, presne ako ty. Keď sa mi narodila dcéra chodila som sem aj s ňou.“ „To je milé, musí to tu tiež milovať však?“ spýtala som sa „Nevidela som ju od jej troch rokov. Žije s otcom. Nemala som peniaze nato aby som ju mohla uživiť, a tak si ju nechal on. A myslím že jej je lepšie.“ povedala „Vy ju nechcete ani vidieť?“ spýtala som sa jej „Nemôžem...“ nevedela som kde je pravda, preto som nevedela čo jej odpovedať. Možno bola zlá a deti bila, alebo sa o ne nestarala ako moja mama. Ale v jej tvári som videla smútok s slzy. Nevedela som ako ju utešiť a tak som jej niečo navrhla „Toto je síce najkrajšie miesto v Paríži ale poznám ešte niečo úžasné, poďte so mnou.“. Keď sme kráčali cestou k cukrárni do ktorej som ju chcela pozvať rozmýšľala som nad tým ako je pekné spoznať niekoho nového a spoznávať príbehy nových ľudí. Hovorila mi o jej dcére, synovi a o ich historkách z detstva. Moja mama ani nemá naše fotky z detstva, pravdepodobne v čase fotenia bola na nákupoch. Keď v cukrárni dojedla posledný kúsok svojho koláča nevedela si ho vynachváliť a sľúbila že sa sem bude vracať častejšie a častejšie. „Ďakujem ti za dnešný deň Caroline.“ povedala a objala ma „Neuveríš mi ale je to najlepší deň môjho života.“ potešila som sa a objala som ju tiež a neviem prečo som sa v jej objatí cítila tak úžasne a bezpečne. Keď som sa od nej pomaly odvracala všimla som si malé materské znamienko za uchom. Bolo tak pekné a zvláštne, nenápadné. Ani neviem prečo ma zaujalo. Potom sme sa rozlúčili a každá si už išla svojou cestou.
Aspoň niečo mi dalo potechu v týchto dňoch čakania na Liama. No na ďalší deň prišlo obrovské prekvapenie. Zavolala mi Eleanor že má pre mňa letenku a večer odlietam za ňou do Londýna. Keďže boli práve dvojtýždňové prázdniny, neskutočne ma potešilo že som nemusela kvasiť doma a vidieť Liama. Nevedela som čo mám začať robiť, či skákať, plakať, smiať sa. Ale bola to neskutočne úžasná správa.
Aj keď moji rodičia neboli so správou tri krát spokojní dovolili mi na pár dní zostať v Londýne ale nakoniec  pod podmienkou že budem musieť prespávať u otcovej sestry Renaty. Oni nevedeli kde je pravda, povedala som im že Eleanor chce so mnou stráviť čas predtým ako odíde na rok do Spojených štátov.
Pri balení nastal však problém, mama mi pomáhala baliť sa a v mojej skrini našla jej drahý kašmírový sveter. „Čo je toto Caroline?“ chytila ho do ruky, vyvalila oči a spýtala sa ma. Vtedy som si zmyslela že som jej ho zabudla vrátiť. V hlave som nevedela nájsť výhovorku a tak som povedala prvé čo ma napadlo „On bol v sušičke a keď som ju vyberala myslela som si že je asi môj alebo som ho zhabala s niečím iným. Ale neboj sa mami, nemala som ho oblečený.“ rýchlo som sa vyhovorila. Hodila na mňa škaredý pohľad a potom si ho odniesla do svojho šatníka. Je tak lakomá, nemôže mi dať ani jeden sveter? Niekedy som pochybovala o tom či ma má vôbec rada. Ale teraz som nemala ani čas ani chuť sa tým zaoberať pretože som sa neskutočne tešila na Liama, Eleanor a celkovo na Londýn. Keď som mala všetko pobalené, mala som ešte čas a tak som sa asi pol hodinu lúčila so Sisi ktorá ma nechcela pre nič za nič pustiť. Ale keď som jej sľúbila že jej niečo prinesiem tak sa s tým zmierila.
Naši ma potom odviezli na letisko, vybavila som všetky formality a ani som sa nenazdala sedela som v lietadle smerom do Londýna.

Tam som prišla asi o hodinu. Možno to bolo viac možno menej, ja som celú cestu lietadlom spala. Na letisku ma prirodzene čakala Eleanor. Rozbehla som sa oproti nej a venovala jej obrovské objatie. Ani neviem kde som v tom zmätku ako som za ňou utekala odhodila kufor. Pred letiskom nás čakal taxík. Eleanor sa strašne tešila, stále sa usmievala a potom mi oznámila že ideme o hodinu na koncert One Direction. Nevedela som či sa mám tešiť na Liama, na hudbu, nato že budem s Eleanor alebo nato že som v Londýne. Všetko bolo tak dokonalé ako sen. Až na počasie, lialo ako z krhle. Predtým ako som sa ubytovala v Eleanorinom byte ktorý mala spolu s Louisom, zastavila som sa u Renaty aby som s ňou dohodla malú lož. Vystúpila som pred jej obrovskou haciendou na okraji Londýna ale kufor som nechala v kufri taxíka. Vedela som že sa nechá nahovoriť na všetko, teoreticky bol to jediný človek z našej rodiny s ktorým som si stopercentne rozumela. Aj keď mala 36 rokov. Je to slobodná karieristka ktorá žije stále s iným chlapom. Vraj ju žiaden nevystojí viac ako rok pretože je panovačná a nevenuje chlapom dostatočnú pozornosť. A ona sa vždy vyhovára nato že nenašla toho pravého. Otec mi vždy vravel že som ako ona, z jeho strany som podedila všetko od Renaty. Povahu, charizmu, pohľad na svet ale neverila som tomu, a už vôbec nie potom ako som stretla Liama. Zaklopala som na mohutné drevené dvere a pozrela do okna či sa u nej svieti, svietilo sa. O chvíľu mi otvoril chlap v trenkách. Vyvalil na mňa oči a nechápavým pohľadom sa ma spýtal „Pomôžem vám?“ bolo to zvláštne ale nedokázala som sa mu nepozerať na trenky, mal na nich smajlíky a prišlo mi to tak vtipné. Ale tento chlap sa mi z jej partnerov páčil asi najviac. Obrovská hora svalov ,tmavé krátke vlasy a jemné strnisko na tvári. Nejako mi až priveľmi sedel k Renate. Ona bola nízka, chudá blondína s modrými očami. Chlapský sen. Tak som si tam chvíľu okukávala Renatin nový objav kým sa spoza jeho svalnatého chrbta neukázala dokonalá tvárička. „Caroline! Otec mi volal, už som sa ťa nevedela dočkať.“ povedala a objala ma. Potom pozrela na naštartovaný taxík ktorý bol priamo za mnou. „Je mi jasné že tu nebudeš spať keď si na dva týždne v Londýne s najlepšou kamarátkou ale aspoň na hodinku si sa mohla zastaviť a porozprávať čo máte nové.“ povedala mi a škaredo na mňa pozrela. „No ja som mala v pláne tu prvú noc aj prespať ale teraz prišla Eleanor s plánom že ideme na koncert.“ „Aký koncert? Koncerty sú nebezpečné!“ povedala „One Direction, určite si o nich počula...“ prikývla „Hej. Mikova dcéra z prvého manželstva je do nich blázon. Má ich polepených po celej stene, ale nemyslela som si že ty prepadneš takejto mánií.“ usmiala sa a pozrela na chlapa ktorý stále stál s tými trenkami medzi dverami a všetci z ulice ho museli vidieť. „No vidíš, ani som vás nepredstavila, to je Mike.“ povedala a ukázala naňho. „Caroline.“ povedala som mu a potom mu ďalej nevenovala pozornosť pretože som chcela odpovedať Renate. „Neprepadla som žiadnej mánií, vieš že nie som ten typ.“ prikývla „Tak načo tam ideš?“ usmiala som sa „Idem do VIP, Eleanor chodí s jedným členom tejto skupiny a môj kamarát z tábora tam chodí tiež. Vieš z ktorého tábora však? Toho anglického kde ma rodičia poslali keď šli na Bahamy.“ opäť prikývla. „Vidím na tebe niečo podozrivé ale nebudeme sa baviť medzi dverami. Zajtra sa zastavíš, otcovi poviem že si zaspala pretože si bola unavená z letu ak mi bude v noci volať. Ráno nebudem dvíhať a zavoláme mu keď sem prídeš. Maj sa...“ povedala pobozkala ma na líce a odišla dovnútra. Prišla som k autu z ktorého som videla naštvanú Eleanor ukazujúcu na svoje hodinky na ruke. Vstúpila som do auta a vypočula si rozhovor ktorý keby som počúvala v Paríži od mamy, nasadila by som si do uší slúchadlá.Ale tu som v jej meste. „Za pol hodinu je koncert a ty vyzeráš ako keby si dobehala Maratón, musíme stihnúť ísť ku mne, osprchovať sa a potom sa pripraviť. Ako to chceš stihnúť?“ usmiala som sa na ňu a objala „Chýbala si mi, my to zvládneme neboj sa.“ 

Maratón sa však začal  keď sme prišli do jej bytu, utekali sme obidve do kúpeľne. Ešteže mali dve. Potom sme sa rýchlo namaľovali, obliekli a utekali na koncert ktorý bol na nešťastie na druhom konci mesta a už tak sme mali oneskorenie dvadsať minút.

                            

Irresistible 7.časť

Ráno ma zobudila moja jediná láska, ročná sestra Sisi. Teda, zatiaľ bola mojou jedinou láskou, ja som nevidela ako sa vyvinie celý vzťah s Liamom. Ale dúfala som v to najnepravdepodobnejšie ale najkrajšie. Ako každý deň dala som malej raňajky, obliekla som ju a potom varila a upratovala. Deň ako ostatné, nudný, až nato načo som myslela. A to bol on. Je vôbec možné zamilovať sa za jednu jedinú noc? Do mojej detskej letnej lásky? Celý deň som sa popod nos usmievala a moja radosť sa zväčšila keď mi večer prišla sms, od Liama : „Vidíme sa čoskoro. Prisahám.“
A presne takto prebiehali nasledujúce dni. Bola som s malou, prechádzala sa po Paríži a čakala kedy ho konečne uvidím.
Takto prešiel celý mesiac. Už som bola nervózna z toľkého čakania, dokonca ma neupokojovali ani telefonáty s Liamom ktoré trvali hodiny. Rozprávali sme sa o počasí, o jeho vystúpeniach, rodine, pesničkách a knihách. Ani raz nepovedal chýbaš mi, neviem sa dočkať kedy ťa uvidím. A to ma na tom trápilo najviac, stala som sa paranoidnou a žiarlivou. Celé dni som so Sisi pozerala videá a rôzne rozhovory v televízií aby som došla nato či niekde nespomenul že je zamilovaný alebo niečo podobné. Pozerala som jeho účet na Twitteri asi každú hodinu a stále čakala kedy napíše alebo zavolá.
A potom prišiel jeden večer. Tento deň nebol dovtedy ničím zaujímavý, ráno som sa naraňajkovala, šla do školy, poobede spravila úlohy a potom som sa ako každý deň šla za tmy  prejsť. Mala som svoju cestu ktorou som chodila vždy, každý večer a inou som nikdy ísť nechcela. Neviem prečo ma to ťahalo do zabudnutých uličiek plných strachu a starých domov v ktorých bývali ľudia z najnižšej vrstvy. Možno to bolo výhľadom ktorý bol na konci ulice. Bol to jeden veľký kamenný múr na ktorý sa dalo ľahko vyliezť. Sadla som si naň a sledovala Eiffelovku, autá ktorá blikali na metre ďaleko a ruch nočného Paríža. Sedela som tam a rozmýšľala nad Liamom keď som zacítila ako niekto za mnou stojí. Nevedela som kto to môže byť a tak som svoj zrak len trochu pootočila, bola to tmavá postava s dlhými vlasmi. Sadla si vedľa mňa a pozdravila ma. Bola to žena, mohla byť tak vo veku mojich rodičov, len nebola tak upravená ako oni. Bledo hnedé vlasy jej siahali po prsia a jej oči žiarili ako hviezdy, aj keď jej v tme neboli príliš vidieť. Bola chudej postavy a mala oblečené lacné rifle ako zo sekáču a biely sveter. Nevedela som kto to je ale ona ma pozdravila ahoj. Vedela som že určite býva na tejto ulici ale nebezpečne nevyzerala „Dobrý večer.“ odpovedala som jej. Ona sa usmiala a s úžasom v tvári na mňa pozerala. „Chodíš sem často, však?“ spýtala sa ma. „Hej.“ povedala som a prikývla. „Videla som ťa tu už niekoľko krát.“ usmiala som sa na ňu a potom sa pozrela opäť na krásny výhľad Paríža. „Chodím sem každý večer.“ odpovedala som jej. „Aj ja to tu mám rada... “ povedala. Chvíľu sme boli ticho a potom som jej povedala že musím ísť pretože sa už príliš zotmelo. „Rada som vás spoznala.“ povedala som jej. Ona sa na mňa otočila a pozdravila ma tiež. Neviem prečo mi táto osoba utkvela v pamäti a rozmýšľala som nad ňou celý zvyšok noci.
Na ďalší deň som sa na to miesto opäť vrátila. Sedela som tam asi pol hodinu a stále sa otáčala či tá neznáma žena neprichádza ale neprišla. Chcela som na ňu ešte chvíľu počkať ale keď mi začala byť zima, odišla som domov. Neviem prečo som ju chcela opäť vidieť, veď je to určite bezdomovkyňa ktorá celé dni len pije.
Ale na ďalší večer už prišla. Sadla si opäť vedľa mňa. Mala oblečené to isté ako pred dvomi dňami ale nevyzerala špinavo. „Opäť ťa zdravím.“ povedala „Dobrý večer.“ povedala som jej „Nevykaj mi, som Maria.“ povedala a podala mi ruku „Chloe...“ povedala som jej tiež. „Čo sa ti na tom výhľade páči?“ spýtala sa ma „Sama neviem. Objavila som túto uličku pred pár rokmi keď som sa vracala od kamarátky. Nikdy predtým som ju nevidela a zdala sa mi tak povedomá a ten výhľad je nenahraditeľný.“ odpovedala som jej „Hej, ten je krásny. Ja to tu milujem preto pretože som sa tu stretla s mojím manželom. Raz v noci ma naháňali nejakí chlapi keď som šla z plesu a dostala som sa až sem. Ukryla som sa na ten strom...“ povedala  a ukázala na dub ktorý stál neďaleko od nás. „...A potom som si všimla ten výhľad. A on tu sedel.“ povedala a usmiala sa. „To je krásne, stále ste spolu?“ spýtala som sa jej „Nie, on je teraz už druhý krát ženatý.“ otočila som pohľad z tváre tej ženy pretože som v jej tvári videla sklamanie. „To mi je ľúto.“ povedala som jej.

                                  

                            

Irresistible 6.časť

Na ďalší deň mi poriadne vyčistila žalúdok Eleanor ktorá mi totálne vynadala do telefónu pretože som jej nepovedala že odchádzam a že sa už nevrátim. A Liam tiež nikomu nedvíhal telefón. Tak sa o oboch všetci báli pretože Liam sa už do clubu nevrátil a šiel až do hotela kde zaspal. Ale upokojila upokojila som ju a presvedčila ju že nabudúce ju budem o všetkom informovať a nakoniec mi povedala správu ktorá ma potešila tak, ako doteraz nič iné. Všetci chalani sa dnes ráno vrátili do Londýna okrem Louisa a Liama ktorý ostal len kvôli tomu aby mohol ochutnať Parížske koláče. Eleanor hovorila že jej je to podozrivé ale ja som jej povedala že sme len dobrí kamaráti z detstva a trocha sa nám chce zaspomínať. Sama sebe som prišla trápna keď som sa pozrela do zrkadla a uvidela sa ako sa usmievam pretože mi Eleanor povedala že Liam ostáva.
Okolo obeda mi Liam zavolal aby ma mohol pozvať do cukrárne do ktorej som ho vlastne pozvala ja. Chcela som vyzerať neskutočne očarujúco a dokonale aby som mu vzala dych keď ma uvidí. A tak som sa stále prezliekala aby som našla niečo super  cool a in, ale nič. Prešla som celú skriňu a ani v jednej veci som nevyzerala dobre, vo všetkom tak sucho a neutrálne. Keď som to všetko vzdala napadla ma jediná vec, šatník mojej mamy ktorý je tri krát väčší ako moja izba. Mala som to zakázané, bola to jej jediná cennosť a jediná vec ktorú mala skutočne rada. Aj keď to nebolo správne na úlohu matky, bolo to tak. Bola na každej módnej prehliadke a všetky trendy sa nachádzali práve u nej v šatníku. A tak som si dovolila malý zločin a vkradla sa k nej do šatníku. A našla som presne to, čo som hľadala. Možno to nebolo špeciálne úžasné ale sadlo mi to, až som sa páčila sama sebe. Bol to predĺžený sveter, ktorého trendovosť som zvýraznila čiernymi silonkami. Keď som bola na všetko pripravená zavolala som Liamovi a ten sa taxíkom do pol hodiny dostavil až k môjmu domu. Potom sme sa pomalým krokom dostali až k cukrárni. Mlčky, skoro sme neprehovorili ani pol slova, ja preto pretože som sa bála vlastných myšlienok a prečo bol ticho Liam som nechápala. Pár krát sa ma snažil zaujať historkami ktoré spáchali spolu s chalanmi počas turné ale inak mlčal ako socha. Bála som sa že to porozumenie ktoré medzi nami bolo pred pár rokmi, sa vytratilo. Dúfala som že nájdeme spoločnú tému ale nemali sme nič spoločné. Celú noc som premýšľala nad najväčšou hlúposťou ktorá sa stala mojím najtajnejším snom, a to bolo chodiť s Liamom. Predstavovala som si nás prechádzať sa popri záhradách a nadšene sledovať diely komediálnych seriálov doma na gauči, hranie spoločne na gitare a nekončiace bozky. Táto predstava bola absolútne nezmyselná a nemožná ale tešila ma, a niečo mu ju približovalo aspoň tým že som vedela že dnešný deň strávim s ním. Keď sme prišli k cukrárni videla som už spoza skla obrovský úsmev pani Terasnovej ktorá ma vítala mávajúcou rukou. Keď sme otvorili dvere a ozval sa zvonček ktorý zacingal pozdravila nás „Dobrý deň Caroline, ty máš takéhoto prominentného kamaráta?“ v prvej chvíli som nechápala odkiaľ Liama pozná ale potom povedala „Moja neter je do vás blázon, urobíte mi obrovskú radosť ak by ste sa jej podpísali.“ hovorila celý čas na Liama a on jej s obrovským úsmevom na tvári podpísal papier aj s venovaním. Potom nám dala ako darček rôzne druhy koláčov a my sme si ich pokojne v parku jedli. „Sú neskutočné...“ povedal Liam „Nechápal som prečo o nich tak hovoríš ale teraz to už chápem.... Sú výborné. Aspoň mám už dva dôvody vrátiť sa späť do Paríža.“ zasmial sa a jemne dvihol pohľad od koláčov na mňa. „Ako to myslíš?“ spýtala som sa ho „Prvým si ty...“ nahromadila sa mi krv do líc a ja som cítila ako sa červenám. Nevedela som ako nato reagovať. Nevedela som ako to myslel, či len ako kamarátku alebo aj on niečo cítil...
Počas dňa sme navštívili množstvo Parížskych atrakcií, Louvre, Louverskú pyramídu a keďže je obrovským fanúšikom Da Vinciho kódu hľadal líniu ruže aj keď tá bola pre mňa úplnou nezmyselnosťou. Keď sme sa po celom dni unavení najedli v McDonalde a potom sa opäť prechádzali po nočnom Paríži, povedal mi vec ktorá ma síce sklamala pretože mi oznámil že zajtra skoro ráno letí späť ale potešil ma tým že ma uistil že sa čoskoro opäť uvidíme.
Rozlúčili sme sa objatím ktoré trvalo dlho ale pripadalo mi tak strašne krátke. Dal mi svoj Facebook, pretože jeho meno bolo dosť zložité. Vraj ukrytie pred fanúšičkami. A večer som zaspávala a krásnym pocitom, žeby sa na tejto planéte konečne šťastie usmialo aj na mňa?

Irresistible 5.časť

Chvíľu sme sa ešte prechádzali po krásnom nočnom Paríži a ja som mu rozprávala o všetkých pamiatkach a o histórií Eiffelovej veže. Hovorila som mu o zámku Versailles a o jeho známych panovníkoch ale to ho príliš nezaujímalo. Najviac ho prekvapilo keď som mu povedala že je Eiffelovka  vlastne nedokončená stavba „To nie je možné, veď je tak krásna a romantická!“ povedal mi s úžasom v tvári. Potom mi hovoril o Londýne kde sa teraz najviac zdržiava. Hovoril že tam stále prší ale že je to tiež krásne mesto. Ale ja som si to nemyslela tak sme sa potom chvíľu hádali o tom koho mesto je krajšie. Samozrejme som ho svojimi poznatkami presvedčila že Paríž pretože som o ňom vedela všetko, aj to dobré aj to zlé ale to zlé som radšej nespomínala. Potom som mu ukázala moju cukráreň a sľúbila mu že ho tam niekedy vezmem pretože už bolo zatvorené. Nadšene sa tešil pretože som mu hovorila všetky úžasné koláče ktoré tam predávali a Liam sa ich nevedel dočkať. Sľúbil mi že ak zajtra nepoletia späť do Londýna musím ho tam vziať.
 Nečakala som že tento večer strávim takto, a už vôbec som nečakala že ho strávim s mojou dávnou láskou Liamom. Vlastne to nebola láska, bola to detská nerozvážnosť a obdiv jeho neskutočne krásneho hlasu. Vtedy som spievavala aj ja, ale potom som to definitívne vzdala keď som nemala ani čas ani náladu. Moja puberta nebola zlá, dala sa vydržať ale spevu som sa kvôli nej vzdala. A aj hrania na gitare. Po čase som to ale nesmierne ľutovala. Teraz keď mám už 19 mohla som byť na gitare profík ak by som to vtedy nevzdala. Keď sme sa tak prechádzali popri všetkých obchodoch na hlavnej ulici ktoré však boli zahalené do tmy zmyslela som si na všetky noci cez ktoré kvôli mne riskoval vyhodenie z tábora len kvôli tomu aby mi vliezol oknom do izby a bol tam so mnou. Spomenula som si nato ako sa ma snažil pobozkať ale obaja sme sa toho tak báli že nakoniec sme to nespravili. A myslím že to bolo dobre, predsa len po bozku sa človek zamiluje viac a ja bývam niekoľko tisícok kilometrov od neho a v druhom štáte. Potom som sa začala smiať keď som si spomenula nato ako mi Liam zložil pieseň a snažil sa mi ju zahrať ale od trémy zabudol slová aj noty. Keď sa ma však spýtal prečo sa smejem povedala som že som si spomenula na jeden vtip. Celý večer sme sa pozerali na seba pohľadmi z ktorých priam sršali všetky tieto spomienky, dokonca som mu ich akoby videla na očiach. Ale neodvážila som ani jednu pripomenúť, možno je to celé len môj výmysel a on nato potom všetkom krásnom a vzrušujúcom čo v živote zažil definitívne zabudol. Ale ja som nato často spomínala a vracala sa späť do tej doby ktorú sme prežili spolu. Možno to boli dva týždne ale boli tak silné že mi utkveli v pamäti ako nič iné. Dokonca som o tom napísala v škole aj pár slohov na tému, najlepšie prázdniny všetkých čias. A dnes by som uspela so slohom Prázdniny s popovou hviezdou Liamom Paynom. Možno sa inšpirujem pri nasledujúcom slohu. Ale ja som ho ako hviezdu nebrala, nielen preto že som jeho piesne nepoznala a ani jeho slávu ale preto že si ho vždy budem pamätať ako 13 ročného chlapca s dlhými vlasmi. Aj keď je dnes z neho neskutočne krásny muž z ktorého sa mi podlamujú kolená.
 „Bolo to dnes fajn...“ povedal Liam keď sme stáli pred mojou bránou. Prikývla som a objala ho „Dobrú noc.“ povedal a potom sa otočil a odkráčal smerom naspäť k centru. Chvíľu som ho ešte sledovala ale keď sa definitívne stratil v tme vstúpila som dnu. Tam už bolo ticho, nevedela som koľko je hodín a tak som si na dne kabelky pohľadala mobil. Keď som ho konečne našla zistila som že je pol jednej v noci. Sama som neverila že som s ním bola tak dlho pretože mi to tak nepripadalo. Prišlo mi milé a krásne že pri ňom letel ten čas tak rýchlo. Ako každý večer, skontrolovala som Sisi a potom šla späť. Ale nemohla som zaspať, myslela som naňho. A nechcela som, snažila som sa do hlavy vryť iných chlapcov ktorí sa mi páčili alebo bývalého priateľa ale vždy sa moja myseľ vrátila do tých krásnych neskutočných hnedých očí, do plných pier a krásnych lícnych kostí, do úsmevu ktorý vo mne vyvolal po dlhej dobe jeden pocit. A to bola zamilovanosť.

Irresistible 4.časť

Pomaly sme vyšli von z clubu a Liam sa na mňa stále pozeral. Ako keby sa ma hanbil, len zakaždým na mňa pozrel kúskom oka a potom svoj zrak odvrátil niekam úplne inam. Asi priveľmi Paríž nepoznal a  tak som ho viedla ja, a samozrejme niekam pod svetlo aby som ho mohla poriadne vidieť. Tak som s ním pomaly smerovala k centru a preberala všetko možné. Hovoril mi o tom ako sa dostal k spevu, ako sa má jeho rodina a ako mu už niekedy sláva začína liezť na mozog. Potom sme konečne dorazili do centra a tam sme si sadli na lavičku. A ja som ho mohla nerušene pozorovať popritom ako sme sa bavili o Paríži. Ako prvé, ale to som si všimla už aj v clube ma zaujali jeho krátke vlasy. Vtedy ich mal dlhé až mu padali do tváre. Veľakrát šiel v tábore na dievčenské vychádzky pretože si všetci mysleli že je dievča. Potom som ale spadla do jeho očí ktoré sa mi tak neskutočne veľa páčili aj po prvýkrát keď som ho videla. Venovala som pohľad každej miniatúrnej časti jeho tváre.  Mihalniciam ktoré boli husté a dlhé a jeho oči robili ešte viac dokonalými. Jeho lícnym kostiam ktoré sa mu pri každom úsmeve tak krásne vyrysovali. Pozerala som nato ako je oblečený, ak by ho videl niekto z mesta vedel by že nie je odtiaľto. Parížsky chalani majú úplne iný štýl obliekania, sú skôr elegantní. A Liam mal na sebe modrú mikinu s potlačou nejakej rozprávky, tmavé džínsy a tenisky. Ale možno to jeho štýl ani nebol, veď hviezdy majú plné skrine oblečenia a každý kúsok je o niečom úplne inom. Keď som si ale poprezerala celého nového Liama Payne naskočila téma ktorá ma až priveľmi zaujala, on sa ma ako prvý spýtal či mám priateľa a ja som mu samozrejme odpovedala nie pretože som žiadneho nemala. Keď som sa ho spýtala na to isté chvíľu bol ticho „Nie, rozišli sme sa pred pár dňami aj keď všetci si myslia že sme stále spolu. Ostali sme ale kamaráti.“ chvíľu som bola ticho aby som nahodila dramatickú atmosféru a potom som len tak so smutným výrazom tváre prikývla že mu rozumiem. Po chvíli ticha ale pokračoval v debate „Je pre mňa ale divné nájsť si priateľku keď si všetci zvykli na ňu. Budem označovaný za sukničkára. V tomto priemysle človek nemá šancu na omyl pretože potom je bez názoru alebo troska. Ani nevieš ako sa skrývame ak sme s nejakým dievčaťom. Harry, neviem či si si ho všimla, má strapaté vlasy a....“ prerušila som ho „Viem kto to je.“ potom sa jemne usmial a pokračoval „Ten mal strašne veľa dievčat. Ale ani o jednej sa nevedelo, je to ťažké pretože ak by ho videli každý týždeň s druhou stratil by polovicu fanúšikov. On ani nemá ako dievča spoznať, nevie si nájsť tú pravú pretože ak by s ňou vyšiel do kina boli by toho plné noviny a ak by nedajbože na ďalší deň šiel s druhou mal by po kariére.“ vzdychol si a ironicky sa usmial „A neviem prečo hovorím o Harrym keď to teraz budem mať tak isto. Louis to má najľahšie, má Eleanor a môže s ňou ísť kamkoľvek...“ nevedela som čo mu mám nato povedať a tak som len bola ticho. Nerozumela som sa do toho. Ale keď mi už po chvíli začalo byť to ticho trápne tak som niečo povedala „Ak to bude tá pravá tak ju nemusíš skúšať pretože budeš vedieť že je to tá pravá od prvej chvíle čo ju stretneš.“ usmiala som sa. V tom zdvihol sklesnutú hlavu ku mne a nádherne sa usmial až vo mne čosi pohlo. „Vďaka Caroline, máš pravdu.“ potom ma objal a ja som sa poriadne nosom zaryla do jeho krku a nádhernej vône. Nerozmýšľala som nad pocitmi ktoré som začínala cítiť pretože som vedela že ich musím okamžite vymazať zo svojej hlavy.

                           

Irresistible 3.časť

„Prepáč.“ povedala som jej a usmiala som sa „Sme vo VIP zóne! Veď vieš aké to je keby sú tu medzi ľuďmi, ani by sme sa nepohli.“ v tom som si uvedomila že jej priateľ je členom nejakej skupiny. Stále mi púšťala ich pesničky a ukazovala jej fotky s Louisom ale ignorovala som to. Veľakrát som sa s ňou pohádala zato že som jej hovorila že aj tak ju podvádza a že jej zato vôbec nestojí. Pamätám si koľko sĺz vyplakala keď jej chodili výhražné správy od jeho fanúšikov. Možno to bolo dôvodom prečo som nechcela tú skupinu počúvať. Videla som slzy ktoré Eleanor vyronila len kvôli nim. Eleanor otvorila dvere do VIP zóny a nahodila obrovitánsky úsmev. „Stále mu o tebe hovorím len to najlepšie. Má ťa za bohyňu, tak si to nepokaz!“ povedala mi pomedzi zuby potichu aby to nikto nepočul. Usmiala som sa na ňu a pošepkala som „Bez obáv.“ Vykročila som spolu s ňou po sklenených schodoch ktoré viedli k pár gaučom a vlastnému baru. Vždy som sa nato pozerala zdola a bola som tu len raz. Aj to po zatváracej dobre a po pol hodinovom presviedčaní Bena aby ma tam pustil. Hneď ako sme vyšli hore sa predo mnou zjavil chalan ktorý mi bol známy z tých všetkých fotiek ktoré Eleanor dala na Facebook alebo Twitter. Potom som jedným očkom pozrela na ostatných ale tí mi nijako známy neboli. A na prvý pohľad ma ani nijako neoslovili. Moja predstava dokonalého chlapa bola úplne iná. „Ahoj ja som Louis. Ty si tá Parížska kamarátka Eleanor?“ podal mi ruku a spýtal sa. „Hej, to som ja, volám sa Caroline.“ odpovedala som. Eleanor plesala nadšením že som sa konečne po viac ako roku zoznámila s jej frajerom. Potom som prišla ku zvyšným trom chalanom. Ako prvé sa mi predstavil blondiak ktorému by som tipovala tak desať. Volal sa Niall. Potom tam bol niekto s hniezdom na hlave a volal sa Harry a nakoniec Zayn ktorý z nich troch bol asi najkrajší ale stále nič moc. V hlave som sa sama seba spýtala kto má týchto rád, asi nie baby v našom veku. Po trápnom predstavovaní som sa dostala k baru aby som si konečne mohla objednať nejaký drink. Tento barman tu hore ma nepoznal takže som mu nemohla povedať ako tradične. Tak som si vypýtala Mojito a potom si sadla vedľa tých chalanov. Ten s tým hniezdom na hlave sa so mnou snažil nadviazať kontakt ale videl že u mňa neuspeje a tak to po chvíli vzdal. Keď som dopila svoj drink, vybrala som sa na parket. Spýtala som sa chalanov či by šli a všetci sa postavili. Super, aspoň že nie sú nudní. Keď sme prišli dole stratili sme sa do najtemnejšieho kúta aby ich nikto nevidel. Nemohla by som mať takého chalana, stále si len na všetko dávať pozor. Nechápem ako to tá Eleanor vôbec zvláda. Potom pustili pesničku ktorú som v živote nepočula ale oni na ňu začali poriadne tancovať. „To je naša!“ zakričal Niall a začal skákať ako o život. Tancovali sme ako malé deti asi hodinu a potom sme sa museli ísť napiť. Ale tí chalani sa mi začali páčiť. Keď sme šli po schodoch chalani ich len tak prebehli a ja som ich musela opatrne prejsť pretože som nevedela ani dýchať. Keď som vyšla hore a pozrela pred seba, uvedomila som si že predo mnou niekto stojí. V tej tme som nevedela kto to je ale tá tvár mi bola tak povedomá. A on sa na mňa pozeral tak isto. Asi desať sekúnd som ho len tak pozorovala a potom som si zmyslela „Liam!“ on v tej istej sekunde zo seba vyhŕkol moje meno. „Môj bože!“ zakričala som. Spomenula som si ako som ho videla prvý krát. Bola som v Anglicku v tábore a mala som asi 13. A on tam prišiel s gitarou cez plece. Objal ma a povedal „Tak ty si teda vyrástla a opeknela! Panebože Caroline! Ty si tá Eleanorina najlepšia kamarátka?“ prikývla som. V tom k nám prišiel Niall „Vy sa poznáte?“ spýtal sa a vyčítavo pozrel na Liama. „Hej..“ povedal ale celý čas pozeral len na mňa. „Poď sa prejsť.“ povedal a chytil ma za ruku. Celý čas som sa ho snažila všímať, ako teraz vyzerá ale videla som len jemné črty tváre. Najradšej by som ho dostala niekam na svetlo a tam si ho poriadne poprezerala pretože keď mal 13 sa mi tak neskutočne páčil, ako môže vyzerať teraz?

Irresistible 2.časť

Baby 18:00 tu: http://twitcam.livestream.com/d9upt  LIVESTREAM!! :) Teším sa a dúfam že sa prídete pozrieť! :)) :*

Večer som dala spať Sisi, otec ako vždy pozeral telku a mama bola s kamarátkou na káve. Patrick sa túlal niekde po vonku a ja som mala konečne čas sa obliecť a pripraviť na večer s mojou najlepšou kamarátkou. Nevyberala som dlho. Mala som v skrini len pár obľúbených outfitov na diskotéky. Zvolila som si úzku trblietavú minisukňu a šedé tielko ktoré som zastrčila do nej. Potom som sa trochu namaľovala ako na každý deň, prehodila cez seba bundu a na chodbe pohľadala obľúbenú čiernu kabelku. Obula som si baleríny keďže som dosť vysoká a ak by som si dala opätky bola by som o hlavu vyššia od Lenie. Potom som sa ešte párkrát poobzerala v zrkadle či je všetko v poriadku a odišla. Po ceste do clubu La Testa ktorý bol náš obľúbený pretože tam bolo vždy plno a mali výborné drinky som sa zastavila opäť v mojej cukrárni. Bol to taký krásny zvyk. Vždy keď som niekam šla musela som sa zastaviť pre môj obľúbený koláč. A pani Terasnová čo cukráreň vlastnila a piekla všetky tie úžasné koláče ma už poznala veľmi dobre. Hneď ako ma videla prichádzať už vyťahovala môj koláč zo stojana a balila mi ho do papiera. Niekedy som sa s ňou len tak aj hodinu rozprávala. Keď som sa rozišla s mojím bývalým priateľom bola to práve ona kto mi pomáhal sa z toho všetkého dostať. Aj keď som kvôli tomu pribrala dve kilá pretože ma kŕmila všetkými možnými dobrotami a sladkosťami. Vyskúšala som všetky koláče ktoré tu predávala, ale tento bol najlepší. S obrovským úsmevom na tvári mi ho podala a spýtala sa ma „Ide sa tancovať drahá?“ prikývla som, vzala si koláč, zaplatila a odišla. Milovala som tú ženu. Stará pani so šedivými vlasmi a najúprimnejším úsmevom na svete. Najviac som sa tešila ale nato čo mi povedala nedávno keď som sa po škole zastavila v jej cukrárni pretože som totálne pokašlala písomku z angličtiny. Pani Terasnová mi sľúbila že keď už nebude mať síl, obchod mi prenechá. Vtedy som celé dne premýšľala nad tým ako si otvorím ďalšie pobočky v Londýne a New Yorku. Ako sa Terasn tartes  stanú špičkou cukrárstva. Ale na druhej strane som nechcela aby sa to stalo pretože som túto ženu milovala a obdivovala nadovšetko a možno by som len všetko pokazila tým keby preberiem jej štafetu.   Prechádzala som po dlaždicovom chodníku ktorý viedol až ku clubu, nič ma nedokázalo vytrhnúť z rozmýšľania nad mojou možnou alebo nemožnou cukrárskou kariérou okrem tej najkrajšej veci Paríža. Pohľad na osvietenú Eiffelovu vežu, nič krajšie nikto v živote nevymyslí. Chvíľu som tam len tak stála a pozorovala ako sa všetky svetlá v tej tme menia. Všetka ta zeleň okolo a nočný život tohto krásneho mesta, všetko to bolo ako sen. Vždy sa mi Lenie smiala pretože ona je z Londýna, vraj nezadaný človek v Paríži nemôže byť šťastný. Vraj keby prechádza okolo šťastných zamilovaných ľudí a ona sama by zamilovaná nebola scvokla by sa v tomto meste. Ale to nemala pravdu, nebolo to len mesto lásky a najlepších koláčov a reštaurácií. Bolo to moje mesto ktoré mi poskytlo vždy čo som chcela a potrebovala. Od krásnych múzeí kde sa človek dotkne histórie, po neskutočne farebné aleje rozkvitnutých kvetov ktoré hýrili všetkými možnými farbami. Nikdy by som toto mesto nedokázala opustiť. Za nič na svete. Pozerala som na nádherný mesiac na oblohe a nechcelo sa mi odtiaľ odísť za nič na svete, až kým mi nezavibroval vo vrecku telefón a neuvidela som na ňom nápis -Lenie- zdvihla som ho so slovami že som tam za päť minút a potom ho zasa položila. Ešte raz som sa pozrela na Eiffelovku a potom pokračovala v ceste. Prišla som tam presne za päť minút a starý známy vyhadzovač Ben s plešinou na hlave ktorú zakrýval tým že všetky vlasy čo mu na hlave ostali porozhadzoval na všetky možné svetové strany. Pripadal mi ako môj vlastný strýko, pivný pupok a v zálohe plno vtipov ktoré vtipné neboli pretože ich rozprával stále dokola. Nenávidela som keď rozprával vtipy o blondínach pretože sa na mne všetci smiali. Ale to bol proste starý známy Ben  ktorý ma už poznal veľmi dobre a vedel že mu všetko odpustím pretože jeho club milujem najviac na svete. Samozrejme až po cukrárni.. „Vďaka Ben.“ povedala som mu a prekĺzla popri priehradke ktorú mi s úsmevom na tvári otvoril. Rýchlo som prekĺzla dovnútra, a hľadala v tom dave ľudí svoju kamarátku. Nikde však nebola. Tak som sa snažila hľadať ďalšie známe tváre. Prechádzala som popri ľuďoch a snažila sa každého pozorovať no nikto známy tu dnes nebol. Jedna tmavovláska sa mi podobala na spolužiačku ale keď som sa jej pozrela bližšie do tváre zistila som že to nie je ona. V zmätku som sa snažila niekoho nájsť ale nikde nič. Až potom ma za ruku chytila Lenie. „Kde toľko trčíš? Vieš ako dlho ťa čakáme?“ povedala a schmatla mi ruku. Viedla ma niekam preč a tak som sa jej spýtala „Lenie  kam ideme?“ a v tom sa na mňa prudko otočila „Nehovor mi tak! Dobre vieš ako to nenávidím. Hovor mi El, Leanor alebo ako chceš ale nie Lenie!“ zasmiala som sa pretože som vedela že ju tak budem volať aj tak vždy. 

                              

Irresistible 1.časť

Patrick sa na mňa pozrel výsmešným pohľadom a potiahol si z cigarety. Potom sa ku mne priblížil aby mi mohol vyfúknuť dym do tváre, vedel ako veľmi to nenávidím. „Idiot! Prestaň už!“ zakričala som, vzala si svoju kabelku, rýchlo pri bare zaplatila za moje mojito ktoré chutilo ako sirupová voda a vybrala sa na odchod domov. Pri dverách som sa ešte ale otočila a svojmu hlúpemu bratovi venovala ešte krásne neslušné gesto. Potom som si niečo ešte popod nos zamrmlala a vybrala sa dlhým nočným Parížom domov. Po ceste som sa zastavila ešte ale v obľúbenej cukrárni aby som si tam kúpila výborný čokoládový koláč plnený jahodami. Ten som si vychutnávala celú cestu domov. Keď som prišla domov všetci už spali. Nechala som ale odomknuté dvere pre Patricka ktorý sa ako vždy vráti za hodinu s obrovskou hladinou alkoholu v krvi. Po ceste do svojej izby som sa zastavila ešte v izbe mojej malej sestry Sisi aby som zistila či spí. Spala, a tak krásne že som si neodpustila jej venovať bozk na líce. Potom som sa osprchovala, vyčistila zuby, prezliekla sa do pyžama a zaspala aj ja. Ráno ma zobudila Sisi keď sa po štvornožky docapkala k mojej posteli. Na jej tvári sa objavil obrovský úsmev keď som ju zdvihla a položila ju vedľa seba „Kto je moja malá krásna sestrička?“ spýtala som sa jej a ona sa schovala pod moju perinu „Kde tú malú Sisi máme?“ spýtala som sa do prázdna. Spod periny sa ozval jemný smiech. Potom som ju vybrala a poriadne vybozkávala. V tom sa ale do izby dotrepal môj idiotský brat. „Čau Caroline, dáš mi číslo na tú tvoju kamarátku čo tam včera s nami chvíľu sedela? Rád by som ju niekam pozval.“ povedal a oprel sa o zárubňu dverí. Bolo na ňom ale stále vidieť že nie je v poriadku. Naznačovali to kruhy pod očami a tupý výraz tváre. „Nie nedám...“ povedala som mu, zdvihla som Sisi na ruky a vyšla z dverí aby som sa šla spolu s malou naraňajkovať. „No tak Carol, prosím. Prepáč zato že som sa včera choval ako idiot, mal som asi osem panákov.“ „To ťa neospravedlňuje.“ vzdychol si „Už sa to nikdy nestane. Vieš že to robím len preto že tam sú chalani. Ale tá baba je fakt zlatá, veľmi sa mi páči.“ otvorila som chladničku aby som v nej našla nejaké jedlo ale jediné čo tam bolo, bolo mlieko a pár jogurtov. Jeden som hneď otvorila malej a posadila ju do jej stoličky. Ja som si vybrala mlieko a nasypala si do misky cereálie. „Nie Patrick to číslo ti nedám. Nie preto že som urazená zato čo si robil, na to som si už zvykla pretože si idiot ale Lenie je zadaná.“ buchol päsťou o stôl a odišiel „Kurník ja som to mal vedieť, každá pekná baba je zadaná. To len škraty ako ty sú voľné!“ zakričal z obývačky. Nemienila som sa s ním hádať. Jeho sprosté poznámky som ignorovala a zvykla som si na ne. V tom sa ale zo spálne vyrútil otec. „Patrick, rozprávaj sa so svojou sestrou slušne. A aspoň ju neklam, je to najkrajšie dievča v celom Paríži.“ povedal otec a usmial sa na mňa. Potom pobozkal Sisi a postavil si vodu na kávu.
Neskôr vyšla zo spálne aj moja mama, to som ale mala všetko upratané, navarený obed a malá Sisi sa hrala v izbe s bábikami. Niekedy som rozmýšľala nad tým či som mama ja alebo ona. „Dobré ráno.“ povedala a otvorila hrniec so zeleninovou polievkou. „To voní dobre.“ povedala a vybrala si tanier aby si mohla nabrať. Zatiaľ čo jedla polievku a listovala stránky módnych časopisov sa so mnou snažila rozprávať, ale nevedela to. Nikdy sa so mnou nevedela rozprávať, spýtala sa ma len čo je v škole, čo zasa vyviedol Patrick alebo či už Sisi jedla. Ale viac sme sa rozprávať nemohli. Keď som aj chodila s chlapcom, jediný kto to vedel bol otec. Ju to nikdy nezaujímalo. Vedela len nakupovať, chodiť na manikúry a ku kaderníčke. Ale nevadilo mi to, aspoň som bola odjakživa samostatná. Mohla by som kľudne žiť sama aj so Sisi a všetko by bolo v poriadku. Keď som uložila Sisi na poobedný spánok počula som ako mi v izbe zvoní mobil. Bola to Lenie. „Ahoj, čo povieš keby si večer vyrazíme do nejakého clubu?“ spýtala sa ma „Ahoj, prečo nie. Ak bude otec súhlasiť tak pôjdem. Hneď sa ho spýtam.“ prišla som do obývačky kde otec sedel na svojou veľkom gauči a jedol sušené ovocie. „Oci? Mohla by som ísť večer s Lenie von?“ spýtala som sa ho „Samozrejme.“ povedal a usmial sa „Vďaka oci.“ potom som si opäť priložila mobil k uchu „Tak môžeme! A kto všetko ide?“ spýtala som sa jej „To je prekvapenie, ale konečne ti predstavím toho môjho!“ zaradovala sa. „Fajn, tak to sa teším.“

                                                        Caroline

                                                                  Patrick
                                     

Tell me a Lie 18.časť -THE END

Baby neviem či vás týmto sklamem alebo poteším ale príbeh je na konci. Asi by som okolo toho ešte dokázala písať omáčky, a aj som najprv chcela ale ozvali sa mi z jedného vydavateľstva, a preto začnem písať nový príbeh ktorý budem zároveň písať aj tam. Takže dúfam že neprestanete čítať pretože tomu sa chcem venovať dosť dobre. 
A aby ste nezabudli tak zajtra o 18:00 je tu---> http://twitcam.livestream.com/d9upt    LIVE STREAM! Tak si pripravte otázky ;) ja nie som priveľmi výrečný človek takže si ich pripravte viac :D dúfam že sa uvidíme ;)) a že vás príde čo najviac :)) 
A tu už je posledná časť príbehu Tell me a Lie :)) 


Stála tam Danielle s jej krásnymi kučeravými vlasmi a jej oči smerovali na mňa a videla som v nich jediné, ľútosť a vinu. Hneď som jej chcela povedať že sa na ňu vôbec nehnevám ale nestihla som to pretože začala rozprávať ona. „Chloe ani nevieš ako mi to je ľúto, ja viem že je to všetko moja vina.“ povedala, prišla ku mne a chytila ma za ruku. „Nie je to tvoja vina Danielle!“ zakričal Liam. „A už sa o tom s tebou baviť nebudem.“ povedal, postavil sa zo stoličky a odišiel. A pri odchode stihol ešte poriadne tresnúť dverami. „Ach...“ povedala som. „Hádate sa kvôli mne?“ „Nie, posledné dni sa hádali stále a stále za niečo tak sa rozišli.“ „Kto??“ rýchlo som sa spýtala „Danielle a Liam.“ sklonila som hlavu dole „To mi je ľúto...“
Po dvoch týždňoch rehabilitácií a vyšetrení som sa už mohla vrátiť späť do Anglicka. Otec ma už čakal na letisku a keď som prišla do vstupnej haly rozbehol sa oproti mne a objal ma tak silno že som sa nevedela nadýchnuť. „Dievčatko moje...“ povedal a pobozkal ma. „Nechala si ma tu samého a ja som sa o teba tak bál, konečne si doma...“

A tak sa začala moja rozprávka. Všetko zlé sa vytratilo, rany sa zahojili. Mala som Harryho s ktorým som bola každú voľnú chvíľu aj keď zo začiatku tajne pretože sa musel venovať svojmu vymyslenému vzťahu s Taylor Swift. Ale potom to všetko bolo ako jeden krásny sen...