Návštevnosť
pondelok 7. januára 2013
Irresistible 5.časť
Chvíľu sme sa ešte prechádzali po krásnom nočnom Paríži a ja som mu rozprávala o všetkých pamiatkach a o histórií Eiffelovej veže. Hovorila som mu o zámku Versailles a o jeho známych panovníkoch ale to ho príliš nezaujímalo. Najviac ho prekvapilo keď som mu povedala že je Eiffelovka vlastne nedokončená stavba „To nie je možné, veď je tak krásna a romantická!“ povedal mi s úžasom v tvári. Potom mi hovoril o Londýne kde sa teraz najviac zdržiava. Hovoril že tam stále prší ale že je to tiež krásne mesto. Ale ja som si to nemyslela tak sme sa potom chvíľu hádali o tom koho mesto je krajšie. Samozrejme som ho svojimi poznatkami presvedčila že Paríž pretože som o ňom vedela všetko, aj to dobré aj to zlé ale to zlé som radšej nespomínala. Potom som mu ukázala moju cukráreň a sľúbila mu že ho tam niekedy vezmem pretože už bolo zatvorené. Nadšene sa tešil pretože som mu hovorila všetky úžasné koláče ktoré tam predávali a Liam sa ich nevedel dočkať. Sľúbil mi že ak zajtra nepoletia späť do Londýna musím ho tam vziať.
Nečakala som že tento večer strávim takto, a už vôbec som nečakala že ho strávim s mojou dávnou láskou Liamom. Vlastne to nebola láska, bola to detská nerozvážnosť a obdiv jeho neskutočne krásneho hlasu. Vtedy som spievavala aj ja, ale potom som to definitívne vzdala keď som nemala ani čas ani náladu. Moja puberta nebola zlá, dala sa vydržať ale spevu som sa kvôli nej vzdala. A aj hrania na gitare. Po čase som to ale nesmierne ľutovala. Teraz keď mám už 19 mohla som byť na gitare profík ak by som to vtedy nevzdala. Keď sme sa tak prechádzali popri všetkých obchodoch na hlavnej ulici ktoré však boli zahalené do tmy zmyslela som si na všetky noci cez ktoré kvôli mne riskoval vyhodenie z tábora len kvôli tomu aby mi vliezol oknom do izby a bol tam so mnou. Spomenula som si nato ako sa ma snažil pobozkať ale obaja sme sa toho tak báli že nakoniec sme to nespravili. A myslím že to bolo dobre, predsa len po bozku sa človek zamiluje viac a ja bývam niekoľko tisícok kilometrov od neho a v druhom štáte. Potom som sa začala smiať keď som si spomenula nato ako mi Liam zložil pieseň a snažil sa mi ju zahrať ale od trémy zabudol slová aj noty. Keď sa ma však spýtal prečo sa smejem povedala som že som si spomenula na jeden vtip. Celý večer sme sa pozerali na seba pohľadmi z ktorých priam sršali všetky tieto spomienky, dokonca som mu ich akoby videla na očiach. Ale neodvážila som ani jednu pripomenúť, možno je to celé len môj výmysel a on nato potom všetkom krásnom a vzrušujúcom čo v živote zažil definitívne zabudol. Ale ja som nato často spomínala a vracala sa späť do tej doby ktorú sme prežili spolu. Možno to boli dva týždne ale boli tak silné že mi utkveli v pamäti ako nič iné. Dokonca som o tom napísala v škole aj pár slohov na tému, najlepšie prázdniny všetkých čias. A dnes by som uspela so slohom Prázdniny s popovou hviezdou Liamom Paynom. Možno sa inšpirujem pri nasledujúcom slohu. Ale ja som ho ako hviezdu nebrala, nielen preto že som jeho piesne nepoznala a ani jeho slávu ale preto že si ho vždy budem pamätať ako 13 ročného chlapca s dlhými vlasmi. Aj keď je dnes z neho neskutočne krásny muž z ktorého sa mi podlamujú kolená.
„Bolo to dnes fajn...“ povedal Liam keď sme stáli pred mojou bránou. Prikývla som a objala ho „Dobrú noc.“ povedal a potom sa otočil a odkráčal smerom naspäť k centru. Chvíľu som ho ešte sledovala ale keď sa definitívne stratil v tme vstúpila som dnu. Tam už bolo ticho, nevedela som koľko je hodín a tak som si na dne kabelky pohľadala mobil. Keď som ho konečne našla zistila som že je pol jednej v noci. Sama som neverila že som s ním bola tak dlho pretože mi to tak nepripadalo. Prišlo mi milé a krásne že pri ňom letel ten čas tak rýchlo. Ako každý večer, skontrolovala som Sisi a potom šla späť. Ale nemohla som zaspať, myslela som naňho. A nechcela som, snažila som sa do hlavy vryť iných chlapcov ktorí sa mi páčili alebo bývalého priateľa ale vždy sa moja myseľ vrátila do tých krásnych neskutočných hnedých očí, do plných pier a krásnych lícnych kostí, do úsmevu ktorý vo mne vyvolal po dlhej dobe jeden pocit. A to bola zamilovanosť.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Je to krásne!♥ Úžasné! ♥
OdpovedaťOdstrániťPíšeš to tak nádherne! A kedy dáš novú časť? :)
Vážne je to krásne :) Paríž je krásne mesto... A chcela by som sa tam vrátiť aspoň ešte raz pretože mi tam ľudia pripadali milši :) a naozaj je tento príbeh krásny... Ja čakám uz romantiku takú že veľkú :) ale moja rozcitlivena duša by to asi nevydrzala :D
OdpovedaťOdstrániť