Irresistible 9.časť

Keď taxík konečne dorazil k hale a moje vysoké podpätky z neho ladne vykĺzli, bála som sa že sa na nich zabijem. Neznášala som chodenie v opätkoch pretože som v nich chodiť nevedela. Ale predstavila som si scénu ako z hollywoodskeho filmu. Keď zastaví limuzína a ako prvé sa ukážu nohy v opätkoch a až potom celá žena. V ušiach mi zaznela melódia ktorá mi bola veľmi dobré známa. Bola to pieseň ktorá mi hrala v posledných týždňoch stále. Tá, ktorá sa mi páčili z ich repertoáru najviac. -It makes your lips so kissable and your kiss unmissable, your fingertips so touchable and you eyes irresistible.- Rýchlo som chytila Eleanorinu ruku a snažila sa ju rýchlo dostať dovnútra, čo však nebolo dobre pretože ona to tu poznala a ja nie. Preto som ju pôvodne zatiahla úplne opačným smerom ako sála je. Keď sme prekĺzli konečne dovnútra cez obrovských chlapov dostali sme sa dlhými úzkymi uličkami až do miestnosti kde mali pravdepodobne chalani veci. Boli tam samé saká, nohavice, topánky a všade samý neporiadok. Potom si dala Eleanor ukazovák pred pery aby som bola ticho. A potom som ho konečne uvidela. Stál rovno pod reflektorom a spieval Midnight doesn't last forever, dark turns to light, heartache flips my world around
I'm falling down, down, down that's why.... Stál pod tým reflektorom ako keby znázorňoval môj život, videli ho tam všetky tie dievčatá ako hviezdu a svoju platonickú lásku a tak isto aj ja. Keď chalani dospievali a v Londýnskej hale zaznel krik jačiacich dievčat Louis strhol pohľad na Eleanor, chvíľu na ňu pozeral a potom jej poslal vzdušnú pusu. Ona sa naňho obrovsky usmiala a pusu mu poslala tiež. Pozerala som na ňu ako tam od radosti skáče a prišlo mi ako je strašne šťastná, zavesila sa mi na rameno a povedala „Ja ho tak milujem....“ v tej chvíli sa mi vrátila spomienka keď sme boli ešte malé a hrávali sa s bábikami. Hovorili sme si aké obrovské budeme mať svadby a že budeme mať desať detí, po čase sa to samozrejme zúžilo len na dve. Ani som si pri tom všetkom nestihla uvedomiť ako sme vyrástli a že sa tieto čase už blížia, vedela som že Eleanor a Louis sa raz vezmú, bola to láska ako vystrihnutá z rozprávky, aj keď si všetci mysleli že je to mediálny ošiaľ, nebolo to tak. Snažila som sa nájsť Liama potom ako som sa venovala Eleanor ale nikde som ho nevidela, uvidela som ho až keď zazneli tóny ďalšej pesničky. Bola to pomalá balada... Can‘t believe you packing your bags..... Potom mi Eleanor povedala že tá pieseň sa volá Summer love. Dalo by sa povedať že aj ja s Liamom som si prežila letnú lásku? Asi áno, ale vráti sa to. A verila som tomu viac ako kedykoľvek predtým, nechcela som len dúfať. A v tom sa na mňa Liam pozrel, len tak chodil po javisku a spieval Don't say the word that's on your lips. Don't lo..... A v tom tam len tak stál v strede javiska a pozeral na mňa, hudba stále hrala ďalej a on sa ako keby zasekol. Eleanor sa ma spýtala niečo v to zmysle prečo prestal spievať ale ja som ju nevnímala, vnímala som len jeho. Nezaujímalo ma že v tej miestnosti je ďalších tritisíc dievčat, mala som chuť sa rozbehnúť oproti nemu a pobozkať ho. Podľa mňa by tam stál ešte dlhšie keby doňho Niall nedrgol. Potom sa spamätal a pokračoval vo vystúpení. „Prečo sa na nás tak pozeral?“ spýtala sa ma Eleanor. Len som mykla plecom a snažila sa spamätať z toho čo sa stalo, bol to len šok, náhoda, alebo aj on je zamilovaný? Proste to je tým že ma tu nečakal alebo pretože zabudol slová? Pozerala som na chalanov ako skáču po pódiu celý zvyšok koncertu. No neušlo mi že Liam sa na mňa každú chvíľu pozeral. Eleanor sa pri konci koncertu smiala tiež pretože na všetko prišla. „Takže ty a Liam.“ povedala so šibalským úsmevom na tvári keď ma sledovala ako naňho stále pozerám. „Danielle je ale kamarátka!“ povedala mi Eleanor a konečne aspoň nejako zaujala moju pozornosť „Ako to myslíš?“ usmiala sa „Myslím že ho stále ľúbi.“ odpoveď ma prekvapila, a myslím že aj sklamala. Moja nálada po nej spadla tak že som musela odísť na čerstvý vzduch. Sadla som si na schod pred vstupom do zadnej časti hale. O chvíľu sa však dvere otvorili a vedľa mňa si sadla Eleanor. „Ja som to tak nemyslela. Ja vám nemôžem nič zakazovať. A predsa len ty máš privilégium, pretože ty si najlepšia kamarátka a ona len kamarátka.“ usmiala sa a ľahla si mi na rameno. „Prepáč Caroline...“ mala som na ňu zlosť, ale ani neviem prečo. „Nič sa nestalo...“ povedala som jej a objala ju. „Mám ťa rada Lenie.“ povedala som jej nakoniec. „Ak by to nebola takáto krásny situácia začala by som ti nadávať že ma voláš Lenie, ale teraz to vydržím.Aj ja teba.“ povedala. O chvíľu sa však vonku začali schádzať dievčatá. „Už skončili, idem povedať Louisovi že to bol úžasný koncert aj keď som trištvrte nevidela.“ vrátila sa dovnútra a ja som tam ešte stále chcela sedieť. V hlave som myslela na Liama, seba a Danielle. A potom sa dvere zasa otvorili, no Eleanor v nich nestála.