Irresistible 8.časť

Dneska taká dlhšia :)) Snáď sa vám bude páčiť :)

„To je v poriadku.“ povedala mi a usmiala sa. Chvíľu sa pozerala inam a potom sa na mňa znova otočila a pokračovala „A odvtedy milujem toto miesto. Chodila som sem potom každý večer, presne ako ty. Keď sa mi narodila dcéra chodila som sem aj s ňou.“ „To je milé, musí to tu tiež milovať však?“ spýtala som sa „Nevidela som ju od jej troch rokov. Žije s otcom. Nemala som peniaze nato aby som ju mohla uživiť, a tak si ju nechal on. A myslím že jej je lepšie.“ povedala „Vy ju nechcete ani vidieť?“ spýtala som sa jej „Nemôžem...“ nevedela som kde je pravda, preto som nevedela čo jej odpovedať. Možno bola zlá a deti bila, alebo sa o ne nestarala ako moja mama. Ale v jej tvári som videla smútok s slzy. Nevedela som ako ju utešiť a tak som jej niečo navrhla „Toto je síce najkrajšie miesto v Paríži ale poznám ešte niečo úžasné, poďte so mnou.“. Keď sme kráčali cestou k cukrárni do ktorej som ju chcela pozvať rozmýšľala som nad tým ako je pekné spoznať niekoho nového a spoznávať príbehy nových ľudí. Hovorila mi o jej dcére, synovi a o ich historkách z detstva. Moja mama ani nemá naše fotky z detstva, pravdepodobne v čase fotenia bola na nákupoch. Keď v cukrárni dojedla posledný kúsok svojho koláča nevedela si ho vynachváliť a sľúbila že sa sem bude vracať častejšie a častejšie. „Ďakujem ti za dnešný deň Caroline.“ povedala a objala ma „Neuveríš mi ale je to najlepší deň môjho života.“ potešila som sa a objala som ju tiež a neviem prečo som sa v jej objatí cítila tak úžasne a bezpečne. Keď som sa od nej pomaly odvracala všimla som si malé materské znamienko za uchom. Bolo tak pekné a zvláštne, nenápadné. Ani neviem prečo ma zaujalo. Potom sme sa rozlúčili a každá si už išla svojou cestou.
Aspoň niečo mi dalo potechu v týchto dňoch čakania na Liama. No na ďalší deň prišlo obrovské prekvapenie. Zavolala mi Eleanor že má pre mňa letenku a večer odlietam za ňou do Londýna. Keďže boli práve dvojtýždňové prázdniny, neskutočne ma potešilo že som nemusela kvasiť doma a vidieť Liama. Nevedela som čo mám začať robiť, či skákať, plakať, smiať sa. Ale bola to neskutočne úžasná správa.
Aj keď moji rodičia neboli so správou tri krát spokojní dovolili mi na pár dní zostať v Londýne ale nakoniec  pod podmienkou že budem musieť prespávať u otcovej sestry Renaty. Oni nevedeli kde je pravda, povedala som im že Eleanor chce so mnou stráviť čas predtým ako odíde na rok do Spojených štátov.
Pri balení nastal však problém, mama mi pomáhala baliť sa a v mojej skrini našla jej drahý kašmírový sveter. „Čo je toto Caroline?“ chytila ho do ruky, vyvalila oči a spýtala sa ma. Vtedy som si zmyslela že som jej ho zabudla vrátiť. V hlave som nevedela nájsť výhovorku a tak som povedala prvé čo ma napadlo „On bol v sušičke a keď som ju vyberala myslela som si že je asi môj alebo som ho zhabala s niečím iným. Ale neboj sa mami, nemala som ho oblečený.“ rýchlo som sa vyhovorila. Hodila na mňa škaredý pohľad a potom si ho odniesla do svojho šatníka. Je tak lakomá, nemôže mi dať ani jeden sveter? Niekedy som pochybovala o tom či ma má vôbec rada. Ale teraz som nemala ani čas ani chuť sa tým zaoberať pretože som sa neskutočne tešila na Liama, Eleanor a celkovo na Londýn. Keď som mala všetko pobalené, mala som ešte čas a tak som sa asi pol hodinu lúčila so Sisi ktorá ma nechcela pre nič za nič pustiť. Ale keď som jej sľúbila že jej niečo prinesiem tak sa s tým zmierila.
Naši ma potom odviezli na letisko, vybavila som všetky formality a ani som sa nenazdala sedela som v lietadle smerom do Londýna.

Tam som prišla asi o hodinu. Možno to bolo viac možno menej, ja som celú cestu lietadlom spala. Na letisku ma prirodzene čakala Eleanor. Rozbehla som sa oproti nej a venovala jej obrovské objatie. Ani neviem kde som v tom zmätku ako som za ňou utekala odhodila kufor. Pred letiskom nás čakal taxík. Eleanor sa strašne tešila, stále sa usmievala a potom mi oznámila že ideme o hodinu na koncert One Direction. Nevedela som či sa mám tešiť na Liama, na hudbu, nato že budem s Eleanor alebo nato že som v Londýne. Všetko bolo tak dokonalé ako sen. Až na počasie, lialo ako z krhle. Predtým ako som sa ubytovala v Eleanorinom byte ktorý mala spolu s Louisom, zastavila som sa u Renaty aby som s ňou dohodla malú lož. Vystúpila som pred jej obrovskou haciendou na okraji Londýna ale kufor som nechala v kufri taxíka. Vedela som že sa nechá nahovoriť na všetko, teoreticky bol to jediný človek z našej rodiny s ktorým som si stopercentne rozumela. Aj keď mala 36 rokov. Je to slobodná karieristka ktorá žije stále s iným chlapom. Vraj ju žiaden nevystojí viac ako rok pretože je panovačná a nevenuje chlapom dostatočnú pozornosť. A ona sa vždy vyhovára nato že nenašla toho pravého. Otec mi vždy vravel že som ako ona, z jeho strany som podedila všetko od Renaty. Povahu, charizmu, pohľad na svet ale neverila som tomu, a už vôbec nie potom ako som stretla Liama. Zaklopala som na mohutné drevené dvere a pozrela do okna či sa u nej svieti, svietilo sa. O chvíľu mi otvoril chlap v trenkách. Vyvalil na mňa oči a nechápavým pohľadom sa ma spýtal „Pomôžem vám?“ bolo to zvláštne ale nedokázala som sa mu nepozerať na trenky, mal na nich smajlíky a prišlo mi to tak vtipné. Ale tento chlap sa mi z jej partnerov páčil asi najviac. Obrovská hora svalov ,tmavé krátke vlasy a jemné strnisko na tvári. Nejako mi až priveľmi sedel k Renate. Ona bola nízka, chudá blondína s modrými očami. Chlapský sen. Tak som si tam chvíľu okukávala Renatin nový objav kým sa spoza jeho svalnatého chrbta neukázala dokonalá tvárička. „Caroline! Otec mi volal, už som sa ťa nevedela dočkať.“ povedala a objala ma. Potom pozrela na naštartovaný taxík ktorý bol priamo za mnou. „Je mi jasné že tu nebudeš spať keď si na dva týždne v Londýne s najlepšou kamarátkou ale aspoň na hodinku si sa mohla zastaviť a porozprávať čo máte nové.“ povedala mi a škaredo na mňa pozrela. „No ja som mala v pláne tu prvú noc aj prespať ale teraz prišla Eleanor s plánom že ideme na koncert.“ „Aký koncert? Koncerty sú nebezpečné!“ povedala „One Direction, určite si o nich počula...“ prikývla „Hej. Mikova dcéra z prvého manželstva je do nich blázon. Má ich polepených po celej stene, ale nemyslela som si že ty prepadneš takejto mánií.“ usmiala sa a pozrela na chlapa ktorý stále stál s tými trenkami medzi dverami a všetci z ulice ho museli vidieť. „No vidíš, ani som vás nepredstavila, to je Mike.“ povedala a ukázala naňho. „Caroline.“ povedala som mu a potom mu ďalej nevenovala pozornosť pretože som chcela odpovedať Renate. „Neprepadla som žiadnej mánií, vieš že nie som ten typ.“ prikývla „Tak načo tam ideš?“ usmiala som sa „Idem do VIP, Eleanor chodí s jedným členom tejto skupiny a môj kamarát z tábora tam chodí tiež. Vieš z ktorého tábora však? Toho anglického kde ma rodičia poslali keď šli na Bahamy.“ opäť prikývla. „Vidím na tebe niečo podozrivé ale nebudeme sa baviť medzi dverami. Zajtra sa zastavíš, otcovi poviem že si zaspala pretože si bola unavená z letu ak mi bude v noci volať. Ráno nebudem dvíhať a zavoláme mu keď sem prídeš. Maj sa...“ povedala pobozkala ma na líce a odišla dovnútra. Prišla som k autu z ktorého som videla naštvanú Eleanor ukazujúcu na svoje hodinky na ruke. Vstúpila som do auta a vypočula si rozhovor ktorý keby som počúvala v Paríži od mamy, nasadila by som si do uší slúchadlá.Ale tu som v jej meste. „Za pol hodinu je koncert a ty vyzeráš ako keby si dobehala Maratón, musíme stihnúť ísť ku mne, osprchovať sa a potom sa pripraviť. Ako to chceš stihnúť?“ usmiala som sa na ňu a objala „Chýbala si mi, my to zvládneme neboj sa.“ 

Maratón sa však začal  keď sme prišli do jej bytu, utekali sme obidve do kúpeľne. Ešteže mali dve. Potom sme sa rýchlo namaľovali, obliekli a utekali na koncert ktorý bol na nešťastie na druhom konci mesta a už tak sme mali oneskorenie dvadsať minút.