Tell me a Lie 8.časť

Zliezla som opatrne dole a na privítanie Harryho objala. „Kam ideme?“ spýtala som sa ho. „Kam by sme šli? K nám ideme.“ povedal a vybral sa smerom k svojmu autu. „Tak načo som si obliekla tie šaty?“ potmehúdsky sa usmial. „Vieš, ten pohľad zdola ako si liezla z rebríka bol na nezaplatenie.“ začal sa smiať a ja som naňho naštvane skríkla „Ty úchylák jeden! Harry ako si mi to mohol urobiť.“ treskla som ho po chrbte a nastúpila do auta. Nasadol na miesto šoféra a povedal „Chceš vidieť zbesilú jazdu?“ okamžite som sa pripútala. „Nerob to Harry.“ usmial sa a vyrazil plnou rýchlosťou po našej ceste. Nebola to náročná cesta takže v pohode siahol až na 120... „Harry, si v meste... Nemôžeš ísť tak rýchlo.“ ale on neprestával. Až kým nezbadal policajtov, potom spomalil... Ale neskoro pretože nás pekne dobehli a priblížili sa k okienku vodiča. „Harry, si blázon...“ povedala som mu a so strachom v očiach sledovala policajta ktorý prišiel k Harryho okienku. Keď však Harry otvoril okienko policajtovi sa na tvári objavil blažený výraz. „Tak to je niečo iné... Kludne pokračujte v jazde.“ Harry zatvoril okienko a pokračoval ďalej. Nechápavo som naňho pozrela. „To-to-to čo bolo?“ kúsol si do pery a povedal. „Jeden známy.“ a usmial sa. „Ty máš teda šťastie.“ zastavili sme pred jeho domom a Harry mi otvoril dvere. „Si na mňa naštvaná?“ spýtal sa ma. „Nie, len máš z pekla šťastie.“ usmial sa „Ešte nie.“ vošli sme do domu po ktorom všetci ostatní chalani behali. „Čo robíte?“ spýtala som sa ich. „Hráme Nerf...“ pozrela som na všetkých, mali na sebe oblečené niečo ako brnenie a v rukách pištoľky. „Došla som do domu 18 ročných chalanov alebo do škôlky?“ „Vy ste na mňa nepočkali?“ zakričal Harry a utekal niekam preč. Potom sa vrátil a v rukách držal dve tie brnenia... „Na! Ideme brániť našu zem.“ „Hrabe ti Harry?“ povedala som mu. „Obleč si to ak chceš aby na teba bola celá tvoja zem hrdá.“ „A aká zem? Psychiatria?“ priblížil sa ku mne na milimeter a povedal „Obleč si to!“ tak som na seba natiahla brnenie a hrala sa na to že mám tri roky. Pravdupovediac, bola to sranda ale mala som šaty a nemohla som sa hýbať. S Harrym sme sa schovali za gauč a povedal mi. „Vojačka Chloe, máte zlú uniformu, treba vás prezliecť. Nasledujte ma opatrne do nášho vojenského tábora kde vám dám potrebnú uniformu. Ale pozor na zlých mužov.“ opatrne, keď ma Harry kryl som vyutekala hore po schodoch a potom ma dobehol on. Zavrel nás do nejakej izby, pravdepodobne jeho a vytiahol zo skrine svoje tepláky a tričko. „Asi ti to bude mierne väčšie ale nevadí...“ vzala som si veci do ruky a povedala „Dobre vojak úchylák ale otočte sa.“ rýchlo som sa prezliekla. „Dobre teda, teraz zídeme opatrne dole a všetkých zabijeme.“ otvoril dvere spoza ktorých vyskočil Louis. „Hááá.“ zakričal a trafil to Harrymu rovno do čela. Harry rýchlo zavrel dvere a prudko sa otočil, tým ma však zhodil a spadol rovno na mňa. A vtedy prišla tá chvíľa, na ktorú som čakala od Robovej smrti. Chvíľa keď som si uvedomila že som zasa schopná milovať. Že zasa budem šťastná, že znova v mojom živote bude niekto kto mu dá význam. Bála som sa, ale predsa som to spravila. Pobozkala som ho. Neviem či sme sa bozkávali dlho ale bolo to niečo krásne. Opäť som cítila niečie pery, opäť som cítila ako chutí bozk. „No fuj... Máte bojovať a namiesto toho sa tu ocuckávate.“ prišiel do izby Louis. „Louis, máš 3 sekundy, ak odtiaľto nevypadneš nacpem ti tú pištoľ do zadku!“ povedal Harry a v tom Louis odišiel z izby. Ja som sa postavila a napravila si Harryho tepláky ktoré mi neskutočne padali. „Harry, už sa mi nechce hrať na vojakov. Nemôžeme si v pohode pozrieť telku?“ spýtala som sa ho. „Jasné že môžeme.“ povedal, sadol si na svoju posteľ a zapol ju. Sadla som si vedľa neho a sledovala televízor. Zrovna šla reklama „.... A teraz niečo pre mladé dámy, chlapčenská skupina One Direction!!!“ spustila sa nejaká znelka a v tom Harry telku vypol. Pozrela som naňho „Prečo si to vypol?“

Tell me a Lie 7.časť

„Cŕrrn...“ zazvonil budík ktorý som reflexne vypla a rýchlo vstala z postele aby som mala čas zobudiť Harryho a poslať ho domov kým sa otec zobudí. V polospánku som sa dotackala do obývačky a kľakla si k pohovke. Bol taký zlatý keď spal. Jemne som sa pousmiala popod nos a zobudila ho. „Harry? Vstávaj... Je ráno.“ rýchlo rozlepil oči. „Čože??“ vyskočil z pohovky a ponáhľal sa na chodbu. Siahol do vrecka saka ktoré viselo na vešiaku a vybral si z neho mobil. „Do riti, do riti, do riti! 23 neprijatých hovorov. Nie nestihneme nahrávanie.....“ nerozumela som. „Aké nahrávanie?“ zasekol sa a vystrašene na mňa pozrel. Chvíľku bol ticho a potom koktavo povedal. „Nahrávanie... Jedna skupina nahráva v štúdiu Zaynovho kamaráta a ja som sa na nich strašne tešil... A teraz to asi nestihnem.“ rýchlo si obul topánky a obliekol sako. Zastavil sa vo dverách, usmial sa a povedal. „Nechápem ako môžeš byť čerstvo zobudená taká krásna.... Ešte žiadne dievča som takto ráno nevidel. A to som ich videl veľa.“ znova sa vo mne niečo pohlo a cítila som že sa červenám. „Si dobrý klamár Harry, skoro som ti to uverila.“ zasa sa usmial. „Neklamal som. Okolo siedmej pre teba prídem, šla by si niekam von?“ spýtal sa ma. Okamžite som prikývla, pretože som vedel že ho budem chcieť opäť vidieť. Potom sa zatvorili dvere a on zmizol. „Ehm, ehm...“ otec! Vyvalila som oči, zamrzla a prudko sa otočila k dverám jeho spálne. „Oci...“ so strachom v hlase som povedala. „Tak, buď u nás v noci spal chalan alebo ti tvoja kamarátka povedala že si krásna a pozvala ťa na rande. Vzhľadom na to že obidve možnosti sú hrozné možnosti.... Pretože podľa jednej si si zo mňa urobila magora a nechala tu spať chalana a podľa druhej si lezba pretože si to pozvanie prijala. Asi nie som dobrý otec ale prosím povedz mi že to bola prvá možnosť pretože ja chcem vnúčatá a dve dievčatá.... To nejako spolu nejde.“ začala som sa smiať. „Bol to chalan.“ vydýchol si „Chvalabohu.“ s úsmevom na tvári som sa vybrala do svojej izby. „Ale spal u nás.... To znamená že máš na večer domáce väzenie a to rande môžeš kľukne zrušiť.“ povedal. „To nie oci! To mi nemôžeš urobiť!“ povedala som. On sa ale len usmial a povedal „Ale môžem, pamätaj že stále som tvoj otec a pokiaľ bývaš pod mojou strechou budeš dodržiavať moje pravidlá! To znamená že v tomto byte nebude spať žiadny chlap okrem mňa.“ povedal a odišiel do kuchyne. „Oco! Neznášam ťa!“ zakričala som. „Som rád že si nadšená po takom treste. Kludne ti ho môžem dávať každý deň!“ tresla som dverami. Nerada to robievam pretože to znamená že vyhral ale nemala som chuť sa s ním hádať. Čo teraz poviem Harrymu? Sorry ale nemôžem ísť von pretože môj otec je retardovaný a stále mi dáva tresty ako 12 ročnej. Zo skrinky som si vzala Hamleta a toho čítala asi celý deň. V bruchu mi škvŕkalo ako nikdy ale samozrejme som nemohla dôjsť do kuchyne a radšej trucovala v izbe. Na večer však prišiel do mojej izby otec. „Musím ísť do práce, ak utečieš neželaj si ma.“ neodpovedala som mu a prevrátila stránku knihy. Po chvíli sa vrátil do izby. „Kľúče!“ pozrela som naňho nechápavo. „Kľúče mladá dáma, ja viem že by si mi utiekla.“ vytiahla som ich z nočného stolíka a hodila ich po ňom. „Chceš ma tu zamknúť, aké drsné. Ak bude horieť skončím v plameňoch!“ usmial sa. „Také šťastie nemáš. A ak hej, máš dovolenie vziať starú sochu po babke a vylomiť s ňou dvere.“ povedal a zmizol. Pri dverách som počúvala či zamkne, zamkol.... Bože môj. Okolo pol ôsmej som spozorovala ako mi niekto do okna hádže kamene. Samozrejme že to bol Harry. Otvorila som okno „Kde si?“ spýtal sa ma. „Otec ma tu zamkol.“ zakričala som mu. „To prečo?“ spýtal sa. „Lebo si zaspal na jeho pohovke ty hlava múdra!“ „Počkaj chvíľku...“ povedal a niekam odišiel. Asi o desať minút sa vrátil aj s rebríkom v ruke. „Čo to máš? Odkiaľ si to vzal?“ začala som sa smiať. „Neviem, bolo to opreté o nejaký dom.... Poď dole, budem ti ho držať.“ povedal. „Nie Harry, to nemôžem.“ „Ale môžeš. Každý to niekedy urobil.“ začala som sa smiať ešte viac. Rozmýšľala som či to spraviť alebo nie, ale nakoniec som sa rozhodla že to spravím. Keďže som bola v pyžame musela som sa prezliecť, ale nevedela som do čoho. „Harry? Kam ideme, aby som vedela ako sa obliecť.“ „Nejako spoločensky.“ otvorila som skriňu a hľadala nejaké šaty. Vybrala som si biele s ramienkami, krémové topánky na platforme s otvorenou špičkou, krémovú kabelku a doladila to s ladiacimi doplnkami. Vlasy som si začesala do copu a jemne sa namaľovala. Potom som otvorila okno a z neho hodila Harrymu topánky. „Vám babám to tak dlho trvá....“ povedal. Vyplazila som mu jazyk a postavila sa na rebrík. Boli to síce len tri poschodia ale aj tak som sa neskutočne bála.

                                    

Tell Me a Lie 6.časť

„Ehm, pekná sukňa.“ povedal Harry a ukázal prstom na ňu. „Vďaka..“ povedala som a usmiala sa. „Tak... asi ideme za nimi že?“ prikývla som a odhrnula si prameň vlasov z čela. Prišli sme von kde sa všetci smiali a blondiak niečo opekal na veľkom americkom grile. Pozrel na mňa, usmial sa a povedal „Bože... ja som sa ti ešte nepredstavil. Som Niall.“ usmiala som sa „Ja som Chloe.“ usmial sa na mňa ešte viac a potom si všimol že mu na grile niečo prihára. „Do riti!“ zakričal a prevrátil mäso na druhú stranu. „Niall, chceme steaky, nie uhoľ.“ povedal Louis a  všetci sa začali smiať ale ja som len letmo dvihla kútikmi líc. „Idem za Perrie.“ zdvihol sa Zayn a odkráčal smerom von. „Zayn? Nemáš náhodou návštevu?“ len sa otočil, pozrel na mňa a povedal. „Veď tu bude s Harrym.“ pozrela som nechápavo na Harryho ktorý sa začervenal a bolo to dosť divné. Nechápala som prečo si z neho všetci robia takú srandu. A nechápem prečo nás všetci spájajú dokopy. Veď ho ani nepoznám. „Nie, ja už idem tiež domov.“ povedala som všetkým a nasledovala Zayna. „Ahojte.“ zastavila som sa v balkónových dverách, na všetkých sa usmiala a odišla preč. Zayn ma odprevadil domov a potom odišiel za svojou priateľkou. Ja som doma ešte niečo uložila, najedla sa, odlíčila, prezliekla sa do pyžama a pozerala v telke na Toma a Jerryho. V tom niekto zaklopal na dvere. Otvorila som, a vôbec si neuvedomila že som v pyžame. Zmrazilo ma však, keď som si všimla kto tam stojí. „Ahoj.“ povedal a usmial sa na mňa Harry. „Čo tu robíš?“ spýtala som sa ho. „Ja som ťa prišiel len pozrieť.“ „Boli sme spolu pred hodinou Harry.“ povedala som mu a začala sa smiať. Po dlhej dobe som sa z chuti zasmiala a to ma hrialo neskutočne pri srdci. „No, ja viem ale... aj tak som ťa potreboval vidieť. Môžem dnu?“ spýtal sa. Ja som odskočila od dverí a rukou mu naznačila aby vkročil dovnútra. „Nie je to tu ako vo vašej vile, ale je to môj domov.“ usmial sa a vyzul si topánky. Zatvorila som za ním dvere a pozvala ho do obývačky. „Prepáč, keby som vedela že prídeš vypla by som tú somarinu z telky a trochu to tu upratala. Ale nevedela som..“ začal sa smiať a povedal. „A tiež by si sa prezliekla z toho pyžama však?“ prikývla som. „Ale to je fajn, mne sa to páči. Je to také milé. Aj ja by som sa obliekol do toho v čom spím ale to by si na mňa zavolala psychiatriu alebo policajtov. A tú telku nevypínaj rád si toho Toma a Jerryho pozriem s tebou.“ usmial sa a sadol si na gauč. Sadla som si vedľa neho a pozrela sa naňho. V tej chvíli sa vo mne niečo pohlo a ja som naňho minútu len tak civela. Nie, nie, nie. Ja len dúfam že to nie je pocit zamilovanosti. Preboha! Chloe čo to robíš? Harry sa mi po chvíli prihovoril „A ty tu žiješ sama?“ „Nie, ešte s otcom a už mal byť dávno doma ale neviem kde je. Pravdepodobne má toho v práci priveľa a musel tam ostať.“ odpovedala som mu. „Aha tak...“ povedal a rozvalil sa na gauč. Mne tam ostalo na sedenie asi 40 cm ale nejako som sa s tým musela uspokojiť. Chvíľu som pozerala na Toma a Jerryho a potom som si šla do kuchyne urobiť popcorn. Keď som sa prišla do obývačky spýtať Harryho či chce tiež, neodpovedal mi, pretože spal. Tak som mu vyzliekla mikinu, vypla telku a prikryla ho. Nerada budím ľudí zo spánku pretože sa potom cítim ako budík, a ten ja neznášam. Dojedla som v kuchyni popcorn a šla spať do svojej izby. Veď ráno ho zobudím a pošlem domov.

„Chloe, Chloe... Prečo si tvoju kamarátku nechala spať v obývačke? Veď máš veľkú posteľ.“ prišiel otec do izby a rozsvietil mi svetlo. V prvej chvíli mi napadlo akú kamarátku, potom som si ale spomenula na to že v tej obývačke spí Harry a zozadu vyzerá ako dievča pretože má kučeravé vlasy a prikryté dekou vyzerajú akoby mu ešte pokračovali ďalej. Nemohla som však otcovi povedať že tam je chalan pretože by pravdepodobne chytil infarkt. Takže som mu povedala že je všetko v pohode a nech si ide ľahnúť. Rýchlo som si natiahla budík na šiestu aby som stihla Harryho zobudiť skôr ako sa zobudí otec a spala ďalej.