Irresistible 10.časť

A nestál tam ani ten ktorého som medzi tými dverami chcela vidieť najviac. Stál v nich Niall. Blonďavé vlasy a na tvári obrovský úsmev, poznala som ho krátko ale tieto veci mi na ňom imponovali najviac. Posadil sa mlčky vedľa mňa a trvalo mu hodnú chvíľu kým zo seba vydal aspoň hlásku „Je tu zima, prečo nie si vo vnútri?“ spýtal sa ma. „Pretože som potrebovala ísť na vzduch.“ „Niečo sa stalo?“ pozrela som sa do zeme a smutným pohľadom som len pokrútila hlavou. „Jasné, a preto tu sedíš so zaslzenými očami len tak keď je vo vnútri Liam.“ to meno vo mne opäť prebudilo všetky tie pocity a znovu som si zmyslela na Danielle. „Chceš mi to povedať?“ spýtal sa ma a ja som okamžite opäť pokrútila hlavou. „Mohli by sme sa aspoň prejsť?“ spýtal sa ma. Tak som sa postavila a hneď sa postavil aj on. Prehodil si cez hlavu kapucňu z bundy ktorú mal na sebe oblečenú, pravdepodobne aby ho nespoznali ešte nejaké fanúšičky. Viedol ma niekam preč. Nebolo to ďaleko, obrovský park rovno za halou kde bol koncert. Ale bolo tam prázdno, čudovala som pretože to síce vyzeralo ako z hororu ale bolo to príjemné. Všade zeleň pohltená závojom noci. Len svetlá ktoré svietili na chodník pod nami. Bola riadna kosa že som sa začala skoro triasť od zimy. Niall si sadol na najbližšiu lavičku a ja som sa posadila vedľa neho. „V tejto hale koncertujeme často, a na tejto lavičke som sedel asi s dvanástimi dievčatami.“ zasmial sa. „Takže som výnimočná?“ povedala som ironicky a zasmiala som sa. „Aspoň mi neklameš že toto miesto miluješ a žiadnu babu si sem predtým nevzal.“ dodala som. „To by som povedal ak by som ťa chcel zbaliť, ale Liam ma predbehol.“ chvíľu som mala pocit ako keby mu to bolo ľúto. Ale možno sa mi to iba zdalo. „Prečo si ma sem zavolal?“ spýtala som sa ho. „Neviem, chcel som sa s tebou porozprávať.“ „A o čom?“ „Neviem, to je jedno. Proste som sa s tebou chcel rozprávať.“ zasmiala som sa „Zaujímavé.“ dodala som. „Liam ťa asi čaká a možno ma má chuť zabiť.“ povedal a usmial sa od ucha k uchu „To si nemyslím.“ „Prečo?“ chvíľu som váhala či mu to povedať ale myslím že mu môžem veriť „Vráti sa k Danielle.“ vypleštil na mňa oči „Tak to určite nie.“ „Ako vieš?“ „To ti povedať nemôžem pretože je to najlepší kamarát ale určite sa k nej nechce vrátiť.“ upokojil ma a ani si nevedel predstaviť ako. Začala som sa už naozaj triasť od zimy a Niall to spozoroval tak ma poriadne objal aby ma zahrial. A potom prišiel niekto kto si nemohol vybrať nevhodnejšiu situáciu. „Takže ty si neprišla za mnou?“ začula som známy krásny hlas rovno za mojím chrbtom. Otočila som sa a naozaj to bol on. Rukou ukazoval na Nialla a v tvári mal prekvapený výraz. „Nie, len sme sa rozprávali.“ povedala som sa a rozbehla sa smerom k nemu. Neotočil sa na mňa a len sa ponáhľal dovnútra „Liam, čakaj! Len mi bola zima! Prisahám.“ kričala som a utekala za ním. Potom však zmizol vo dverách a ja som sa snažila čo najrýchlejšie ho dobehnúť. Potom som sa rozutekala ešte viac a dobehla som ho v strede tej dlhej chodby.  Chytila som ho za rameno a otočila ho. Sama som sa čudovala ako som vynaložila tak veľkú silu aby som ho mohla otočiť. Asi to bol strach a slzy ktoré sa mi hromadili do očí. Chvíľu sa na mňa len tak pozeral a ja som si uvedomila keď som sa pozerala do tých hnedých očí že som zamilovaná každou chvíľou viac a viac. Potom ma objal, a toto objatie sa mi už konečne zdalo tak strašne dlhé, ale pre mňa aj tak krátke. „Prepáč.“ povedal. Bolo to divné pretože prepáč som mala povedať ja „Začo?“ spýtala som sa „Že som sa tak nahneval.“ Potom sa odo mňa odtiahol, chytil mi tvár do dlaní a chvíľu sa mi len tak hral s vlasmi. Ja som stále hlboko padala do jeho očí, ako keby ma hypnotizovali. Zdalo sa to tak nemožné že niekto môže byť tak dokonalý, tak blízko, a pritom ďaleko pretože som nevedela ako to celé dopadne. „Len som sa bál.“ potom mi palcom prešiel na líce a začal ma ním hladkať. Potom ma posunul a oprel o stenu. Ľavú ruku si na ňu položil a mne sa roztriasol hlas. „Čo-ho?“ „Žeby som ťa mohol stratiť. Caroline, myslel som na teba každú sekundu všetkých týchto dlhých dní, a čakal som len na toto! Kedy ťa uvidím, Harry sa mi celé dni smeje pretože nechápe ako sa to mohlo stať tak rýchlo.“ „Čo sa stalo?“ spýtala som sa „Že som sa zamiloval Caroline.“ mala som chuť mu vykričať že ja som to tak cítila od prvej chvíle čo som ho uvidela ale už som nemala kedy, pretože jeho pery sa pritisli na moje a ja som konečne pocítila to šťastie na ktoré som čakala tak dlho.