I Should've Kissed You 12.časť

Zobrali sme deku a košík a vrátili sa späť do auta. Celú cestu sme sa nerozprávali pretože som rozmýšľala nad Miou. Ako sa chuderka zamilovala a teraz keď sa toto dozvie. Najhoršie bolo že som jej to nemohla povedať ja ale dozvie sa to asi až z médií a to ju zarazí najviac. Ale taktiež som chcela vedieť ako to bude so mnou a Harrym. Keď sme konečne dorazili do Londýna, bola už tma. „Myslíš že je Mia ešte u vás?“ spýtala som sa Harryho. „To neviem ale skúsim zavolať Zaynovi.“ vytiahol si z vačku mobil a vytočil jeho číslo. „Dobre...ahoj.“ no tak som sa veľa nedozvedela. „Mia je už dávno doma. Chceš ešte niekam zájsť alebo ísť domov?“ spýtal sa ma zatiaľ čo sme stáli na križovatke na červenú. Pravdupovediac rada by som bola s ním ale myslím že Mia ma bude potrebovať. „Nie chcem ísť domov, som už unavená.“ povedala som mu. Zastavil rovno pred domom. Otvorila som dvere od auta a už som ich chcela zavrieť keď zrazu povedal. „Kedy ťa môžem zasa vidieť?“ „Ja neviem, možno zajtra.“ povedala som mu. Zamyslel sa a po chvíli povedal „Tieto tri dni sme mimo mesta pretože máme koncert. Vy kedy odlietate?“ v hlave som si vypočítala kedy odchádzame. „O tri dni. V piatok ráno.“  smutným pohľadom na mňa pozrel. „A ako to chceš vyriešiť?“ spýtal sa ma. Mykla som plecom a povedala som „To neviem, nejako sa to vyrieši.“ videla som ako Lucas pozerá von oknom a nechcela som mať zbytočné problémy a tak som rýchlo povedala „Ahoj, už musím ísť.“ prebehla som pred autom a ešte si stiahol okienko. „Dáš mi tvoje číslo?“ spýtal sa „No Harry to by som rada ale ja...ja...stratila som mobil.“ nechcela som mu povedať o tej nepríjemnej situácii s Tomom. „Tak.. tak ti napíšem na Twitter do správy môj Facebook.“ prikývla som a už som sa ponáhľala dovnútra. Veď mali prísť až zajtra, prečo sú už späť? Pri dverách ma čakala Andrea „Rea, ja ti nechcem nič zakazovať ale raz sa stratíš Mii, potom si celú noc preč a na druhý deň prídeš s dolámanou rukou a teraz  si prídeš o pol jedenástej domov.“ to už je pol jedenástej? Ospravedlnila som sa Andrei a sľúbila som jej že za tie posledné tri dni čo tu budem sa to už nestane. V izbe som našla Miu sediacu na posteli a s laptopom na kolenách. „Ahoj Mia.“ povedala som jej no ignorovala ma. „Niečo sa stalo?“ stále neodpovedala. Prišla som bližšie k nej a ľahla si vedľa nej. Zavrela laptop a položila ho na zem. Ľahla si na bok a povedala „Kašlem ho, čím ďalej je divnejší a divnejší. Nebudem ho riešiť. Proste to nevyšlo a hotovo.“ snažila sa hrať že je v pohode ale bolo na nej vidieť že jej to je ľúto. Tak som jej chcela povedať o všetkom ale tým by som porušila môj sľub. Len som ju objala a povedala „Neboj sa, nejako sa to vyrieši.“ ani neviem ako, ale nejako sme zaspali takto tesne pri sebe. Ráno som sa zobudila celá dolámaná pretože som sa vôbec nevyspala. Mia bola rozvalená cez celú posteľ a mne ostávalo asi 30 cm na spanie. „Mia, vstávaj.“ začala som s ňou triasť. Pomaly otvorila oči a zamumlala „Nechaj ma spať.“ povedala a prevalila sa na druhú stranu. Ja som sa prezliekla do domáceho úboru a šla som nachystať raňajky aj pre Weiterovcov aby som si odčinila ten včerajšok. Spravila som lievance pretože tie som mala najradšej a boli najjednoduchšie. Medzi tým som si zapla rádio a práve hrali One Thing. Pomaly som pražila jednu lievancu za druhou a tancovala si. Potom som vybrala z chladničky jahody a šľahačku a všetko som to krásne ozdobila. Bola som hrdá na moje kuchárske dielo a pekne som ho rozložila na jedálenský stôl. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Otvorila som a bol tam zasa chlapík z donášky. Tento krát s obrovskou kyticou ruží. „Fakt, už tomu chlapovi niečo povedzte lebo dám výpoveď.“ povedal a zasmial sa. „Pardon, ja len.. ja neviem prečo mi stále posiela kvety.“ podpísala som papier ktorý mi podal do rúk a vzala kyticu. Bola tak obrovská a tak ťažká. „Asi vás má rád.“ povedal a podal mi do ruky ešte jednu kyticu. „To je tiež pre mňa?“ spýtala som sa. „Je to na túto adresu.“ tak som vzala aj druhú kyticu tulipánov a šla pozerať lístky. Tá obrovská s ružami bola pre mňa a bolo tam napísané. -Keď mňa tak baví byť hore celú noc a vymýšľať aké kvety ti poslať a čo ti napísať. Nejako som si zvykol.... Harry xx.- teraz som sa usmiala sama pre seba. Našla som obrovskú vázu, napustila do nej vodu a priniesla kvety do izby. „Ach Harry sa zasa nudil?“ spýtala sa ma Mia hneď ako som prišla do izby. Radostne som jej odpovedala „Jak inak, ale tie ruže sú nádherné.“ potom som si spomenula na druhú kyticu. Nevedela som či je naozaj pre Miu a tak som si pozrela lístok. -Tak rád by som ti všetko vysvetlil... Zayn- potešila som sa pretože som vedela že sa poteší aj Mia. Priniesla som jej kyticu do izby a tá radosťou skoro vyskočila z kože. „Bože môj! To je pre mňa? Tak asi mu nie som tak ľahostajná!“ asi pol hodinu obskakovala okolo kvetov a ja som si medzi tým písala s Harrym na Facebooku. Písali sme si o kravinách no aj tak som sa na tom smiala. „Rea!!“ zrazu povedala Mia. Dvihla som hlavu od notebooku a spýtala sa „Čo je?“ „Mi nemáme žiadne darčeky pre rodinu.“ bože, ako som mohla zabudnúť? Pozajtra odchádzame a mi nič nemáme nekúpené. Rýchlo sme sa obliekli, Mia sa naraňajkovala a vyrazili sme do mesta. Mame som kúpila tričko a magnetku London, ocinovi nejakú čokoládu a bratom zbytočnosti. Na ďalší deň sme s Miou pozerali videá na Youtube a celý deň nevyšli z postele. Bolo to síce čudné že sme tu posledný deň a neužijeme si ho ale vedeli sme že sa sem vrátime. Teda ak si to Zayn zrovná v hlave. Nemohla som o tom Mii povedať ale tak veľmi som chcela. A na ďalší deň ráno sme vzali kufre a Weiterovci nás vzali na letisko. Rozlúčili sme sa s Andreou a Lucasom a už sme chceli odchádzať keď som videla ako niekto uteká smerom k nám. „Harry!“ zakričala Mia na celé letisko. Rýchlo dobehol ku mne a objal ma. Zadychčaným hlasom povedal: „Stihol som to! Hurá.“ pevne som ho objala a do očí sa mi nahrnuli slzy. Čo keď ho už neuvidím?