Moments 10.časť

„Mellanie..“ zobudil ma mamin jemný hlas ako každé ráno. „Ahoj mami, dobré ráno.“ povedala som a rýchlo som vstala z postele pretože som bola stále ako malé dieťa ktoré sa teší na Vianoce aj keď darčeky sú až zajtra mám radšej dnešok. Celý deň rozprávky a dokonalá atmosféra. Umyla som si zuby, učesala sa, namaľovala sa a ako každé Vianoce obliekla naše rodinné tradičné tričko so sobom. Prišla som do obývačky a tam už sedel David s obrovským úsmevom na tvári pred telkou s koláčikmi v ruke a pozeral Grincha. „Mellanie?“ spýtal sa ma. „Áno zlatko?“ povedala som a sadla si vedľa neho. „Ako stihne Santa rozdať darčeky všetkým deťom na svete za jednu noc?“ klasické detské otázky,  usmiala som a začala rozprávať rozprávku ktorú mi hovoril otec. „No, je na to viacej vysvetlení. Jednou je že Santove soby sú veľmi rýchle a preto všetko stihne a druhým je posun času. A napríklad v iných krajinách dostávajú darčeky už dnes večer. Aby to Santa stihol aj keď je rýchli.“ v jeho nevinnej tvári som videla zaujatosť. „Wau, to je super aj ja chcem darčeky už dnes večer.“  zasmiala som sa, prešla som mu rukou do vlasov a povedala „Počkáš si do rána, kvôli tebe Santa nebude meniť program.“ sadol si na gauč a pozeral ďalej Grincha. „Inak, bol tu ráno Niall.“ povedala mama a okamžite som sa na ňu obrátila „Čože? Prečo si ma nezobudila?“ z vešiaka som rýchlo vzala bundu, obula si čižmy a šla k Niallovmu domu. Zaklopala som a otvoril mi Niall. Hneď som na ňom videla naše tričko so sobom. „To čo máš na sebe?“ začala som sa smiať pretože mu bolo až príliš krátke. „Naše tričko.. nosím ho každé Vianoce“ povedal a pustil ma dovnútra. „Kde sú chalani?“ spýtala som sa ho. „Šli domov, snáď tu nebudú aj na Vianoce...“ povedal „Ja som si myslela že tu ostanú.“ pokrútil hlavou. „Ahoj Mellanie, dáš si s nami obed?“ spýtala sa ma Niallova mama. „Nie.“ povedala som. „Tak zajtra je to tu...“ povedal Niall. „Čo?“ spýtala som sa ho. „Darčeky!“ zakričal. „Koľko máš? 5? Môžeš si sadnúť do obývačky s Davidom rozoberajúcim ako môže Santa stihnúť rozdať všetkým darčeky a tešiť sa spolu s ním.“ povedala som mu. „Akoby už nemal všetko.“ povedala Niallova mama. „Tým chceš povedať že nič nedostanem?“ spýtal sa jej Niall. Jeho mama pozrela na mňa  povedala „Veď čo už môže chýbať človeku ktorý má sochu Baracka Obamu v životnej veľkosti?“ „Načo ti je?“ spýtala som sa Nialla. „Momentálne je v našom byte v Londýne a slúži ako Harryho stojan na trenky.“ „A čo chceš ešte dostať? Voskovú figurínu Obamovej ženy?“ spýtala som sa ho. „To by sa hodilo, Harry by si na ňu vykladal nohavice. Ale už som pozeral vo všetkých skriniach a našiel som len dva svetre od babky a tri knihy. Takže nič veľkého nedostanem.“ pokrútila som hlavou „Ty si vážne decko keď prehrabávaš rodičom skrine.“ Niall zavrel dvere od kuchyne v ktorej bola jeho mama a prišiel si sadnúť vedľa mňa. Chytil mi ruku a povedal. „Musím ti dopovedať ten včerajšok...“ presne na toto som čakala! Celá som sa roztriasla a usmiala sa. „Takže...“ a zazvonil zvonček. „Do riti...“ povedal. „To si my chcel povedať?“ spýtala som sa. „Nie.. ale vždy keď to chcem povedať niečo nás vyruší.“ otvoril dvere v ktorých stál Jack. Niallov najlepší kamarát po mne. A ja že je u babky. „Niall, ty pako, nevedel som že si tu...“ povedal, podal mu ruku a potľapkal ho po chrbte. „Čau Jack.“ Jack sa usmial a vošiel dovnútra. „Preboha, to čo máš na sebe?“ spýtal sa Nialla. Vstala som, obula sa a povedala „Ja už asi pôjdem.“ povedala som Niallovi. „Vidíme sa neskôr.“  v jeho tvári som videla smútok ale čo som s tým mala robiť? Vzala som si bundu z vešiaka a odišla domov.
Celý deň sa ťahal jak slíž, celý som ho presedela pri telke a prejedla sa koláčov do prasknutia. Až večer, keď skončila trápna Vianočná relácia som videla že vedľa mňa David už zaspal. Tak som ho vzala na ruky a odniesla do postele. Mama vybrala darčeky a naukladala ich pod stromček. Potom sladkosti do ponožiek a ja som musela do seba nacpať cookies ktoré nechal David pre Santu aj keď som nemala kam. Zapila som ich mliekom ktoré tam tiež nechal a mama vypila whisky, to bol skôr otcov zvyk. Nechávať pre Santu drahé whisky, aby ho mohol sám vypiť. A nejako sme si na to zvykli a nechávali sme ho tam aj keď s nami niektoré Vianoce otec netrávil. Vyšla som von, vzala mrkvu ktorú nechal David pre soby a zahodila ju. Ešte pred dverami domu som sa zastavila a pozrela na oblohu plnú hviezd. „Šťastné a veselé ocko...“ potom som šla do izby, pozrela z okna ktoré bolo hneď oproti Niallovej izbe ale bolo zhasnuté. Tak som si ľahla a zaspala.