Moments 11.časť

„Mell, Vianoce! Darčeky! Sú Vianoce, bol tu Santa!“ kričal David a skákal po mojej posteli. „Dobre, ja za chvíľu prídem. Choď si rozbaliť darčeky...“ povedala som a zakryla som sa dekou až po hlavu. Hneď mi stiahol deku a začal kričať „Nie, sú Vianoce. Poď teraz.“ chytil mi ruku a ťahal ma až som spadla na zem. „Bože David ani vyspať ma nenecháš.“ povedala som a postavila som sa z tvrdej zemi. Prišla som dole a David sa pustil do rozbaľovania darčekov „Wau, Lego.“ dvihol veľkú krabicu a dal si ju za seba. Potom roztrhal ostatné darčeky takže bol baliaci papier úplne všade a potom prišiel rad na nás. Najprv podal jednu krabicu mne. „To je niečo na dnešný večer...“ povedala mama. Otvorila som ju a v nej boli dva lístky na Vianočný ples. „Vždy si naňho chcela ísť s Teom, tak keď je tu Niall môžeš ísť s ním.“ „Ďakujem mami, ale Niall nevie tancovať a nie je typ na obleky.“ povedala som. „Tak pôjdeš s Davidom.“ zasmiala som sa. „To radšej pôjdem presvedčiť toho Nialla.“ potom som si rozbalila zvyšné darčeky. Dostala som BlackBerry, od otca. Potom zopár nových trendy kúskov oblečenia a kozmetiku. Keď sme všetko do rozbaľovali a upratali, naraňajkovali sme sa a  David sa šiel hrať s novými hračkami. Ja som šla do svojej izby a na posteli som videla veľkú modrú škatuľu. Ale veď kedy ju tam mohla mama stihnúť dať keď som bola celé ráno s ňou? Nadvihla som vrch a uvidela krásne šaty smotanovej farby a na nich bol položený malý papierik. -Ty mrcha! Ja viem tancovať ;) Niall- tak to je od Nialla! Ale ako sa sem dostal? A potom som videla lano ktoré sme vždy mali medzi našimi oknami. On sa sem doplazil. Obliekla som sa a šla k Niallovi pretože ak by som šla lanom v polovici by som padla na zem.  Zazvonila som ale otvorila mi jeho mama. „Áno Mellanie?“ spýtala sa ma. „Je Niall doma?“ „Nie, šiel rozdať nejaké darčeky deťom do detského domova.“ povedala. „Aha, tak nič...“ povedala som a odišla domov. V ruke som zovrela malú krabičku v ktorej bol darček pre Nialla. Bolo to trápne ale bol to prívesok, ktorý mi dal Niall keď sme mali 11 s nápisom Best Friend. Nevedela som čo iné mu dať, ale vždy som ho mala pri sebe a teraz nech ho má on pretože peniaze na voskovú figurínu Baracka Obamu nemám. Čakala som doma do večera oblečená v šatoch od Nialla a čakala že príde sám, ale neprišiel. Tak som na seba hodila kabát a šla zasa k nim. Pred ich domom stál veľký Jeep drahší ako náš dom. Tak som zaklopala a otvorila mi zasa Niallova mama. „Ahoj...“ „Niall je tu?“ spýtala som sa. „Áno je.“ povedala a pustila ma dovnútra. Prešla som chodbou do obývačky a v tom sa mi naskytol hrozný pohľad. Na gauči sedel Niall s nejakou brunetkou a držal jej ruku. Keď ma zbadal zmeravel a pustil ju. „Nie! To nie je tak ako to vyzerá.“ v rýchlosti som sa otočila a vyutekala von. Hneď ma dohonil, chytil mi ruku a prudko mnou otočil. Bola som určite celá rozmazaná pretože sa mi slzy liali ako potom. „Ja..“ povedal a zastavil sa. „Mám priateľku...“ dopovedala som zaňho. Prikývol, pustil mi ruku a odišiel. Ostala som tam stáť a pozerať naňho ako odchádza. Drkotala som sa od zimy ale to mi bolo jedno, akoby sa moje telo zastavilo a nevedelo sa pohnúť. Potom som započula „Mellanie!“ otočila som a videla som Becky spolu s Liamom ako idú smerom k môjmu domu. „Ahojte...“ povedala som a utrela som si slzy. „Čo sa stalo?“ spýtala sa ma Becky a tuho ma objala. „Ale nič...“ povedala som. „A ty čo tu robíš Liam?“ „Teraz som priletel. Doma to bola aj tak v celku zlá nálada kvôli bývalej frajerke ale tá to vzala s humorom. Vraj je to osud....“