Moments 13.časť

Zrovna pustili slaďák a tak ma objal a začali sme tancovať. Jemne som nasávala jeho vôňu ktorá bola dokonalá a predstavovala si že to je Niall. Je to šialené ale pred pár rokmi som takto tancovala s Niallom a predstavovala si že je to Teo. A teraz je to naopak. Ale je to tak ako sa vraví, človek pochopí čo mal, až keď to stratí. A potom pustili poriadnu pecku a nechala som sa unášať rytmom tanca ako sa len dalo. Skákala som a bláznila s Teom ako sa len dalo. Smiala som sa na plné obrátky a dala si pár drinkov. A keď sa to tam celé skončilo, Teo ma odprevadil domov. Zastavili sme pred mojím domom a ja som pozrela hore do spálne či je mama hore, ale bolo zhasnuté. Vedela som čo bude nasledovať a dosť som sa tohto okamžiku bála ale prišiel. Naklonil sa ku mne a začali sme sa bozkávať. Bolo to spontánne, rýchle a pekné ale nebolo to ono. Ale spoliehala som sa na to že to časom príde. Ešte som sa naňho usmiala a vošla dovnútra. Pozrela som oknom ako odchádza a sama pre seba sa usmiala. Pomaly som vyšla hore aby som nezobudila mamu a ľahla si do postele. Akurát som zavrela oči a prišla mi SMS. Od Nialla: -Rýchlo si ma vymenila.- super, ja som ho vymenila ale to že on má frajerku, najprv mi dá pusu a potom mi rozpráva aká som pekná. Ale, možno to myslel kamarátsky a všetko som si to zle vysvetlila. -Ty si ten ktorý tu má priateľku.- odpísala som mu a nedočkavo čakala kým odpíše. Keď mi správa prišla, okamžite som ju otvorila. -Je to snáď zakázané? Veď my dvaja sme len kamaráti, nie?- -Myslela som že je to medzi nami iné.- -Asi si sa mýlila.- prečo je taký zlý? Čo som mu spravila? Všetko som si to prehrala v hlave a vlastne, nikdy mi nenaznačoval že ma chce, skôr bol stále len kamarát. -A gratulujem k Teovi, veď ešte uvidíš aký je.- a teraz sa mi to snaží pokaziť. -Niall, ty si ma pobozkal.- odpísala som mu aby sa aj on cítil vinne. -Bol som opitý.- na všetko ma pádne vysvetlenie a ja z toho vyjdem ako najhoršia. Neodpísala som mu. Hodila som mobil na zem a vypla zvonenie aby som nepočula ďalšie pípnutie SMS-ky  ktorá by mi len ešte viac pokazila náladu. Po chvíli som ale zaspala. Ráno ma zobudil Niall :„Mellanie, vstávaj.“ rýchlo som sa zobudila, narovnala a povedala „Čo tu chceš?“ „Prišiel som sa rozlúčiť.“ postavila som sa z postele a odišla do kúpeľne. „Tak čau.“ prišiel hneď za mnou a ja som si začala čistiť zuby. „Asi sa hneváš že?“ „Nie, nehnevám.“ povedala som s plnými ústami zubnej pasty aj keď som odpoveď nemyslela vážne a on to vedel. „Uvidíš že s Teom budeš šťastná.“ povedal. Ale ja s ním šťastná byť nechcem, chcem byť šťastná s Niallom. Prečo človek vždy túži po niečom čo nemôže mať? „Hm..“ odpovedala som. „A ak nie, raz príde ten pravý.“ Neznášam tieto reči, toto sú slová mojej mamy. Človeku sa ľahko povie že raz príde ten pravý, ale ak chcem aby tým pravým bol Niall? Ak to tak cítim a nikoho iného si vedľa seba neviem predstaviť? Jasné, možno chodím s Teom, alebo on to tak berie ale nechcem ho. „Hm..“ odpovedala som zasa. „Tak ahoj..“ prišiel ku mne, objal ma a odišiel. Nepovedala som mu ani pol slova, zatvoril dvere od mojej izby, nastalo ticho. Čo ak ho vidím naposledy? Čo ak sa už nikdy nevráti? Čo ak sa vráti a ja už tu nebudem? Hlava plná otázok, oči plné strachu a sĺz, srdce s obrovskou dierou. To je to čo som teraz cítila a jediné vnímala. Čo ak naozaj nie je on ten pravý? Čo ak mi naozaj nie je v živote súdené nič pekné pretože som v minulom živote bola nájomný vrah? Pozrela som z okna mojej izby a videla dve osoby. Jednu ktorú som milovala nadovšetko a práve mi odišla zo života, a druhú ktorú som ledva videla pretože bola tenká ako slíž s obrovskými šteklami a dlhými hnedými vlasmi. Tá, čo mi ho vzala. Niall nastúpil do Jeepa, ktorý mal mimochodom na streche obrovskú červenú mašľu. Pravdepodobne darček od brunetky. Pri pohľade na môj prívesok na nočnom stolíku, ktorý bol mojím darčekom pre Nialla som sa musela pousmiať. Všetko je to zvláštne, doteraz som žila bez neho, možno bol len v spomienkach z detstva a vo fotoalbumoch, ale za tieto dni som pochopila jedno, čo je to láska. Roky som sa s ním stretávala a nikdy som sa doňho nezamilovala, ale teraz hej. Prečo každému záleží na výzore? Nezáleží na tom aký je človek vo vnútri? Sadla som si na posteľ a po lícach sa mi liali tisíce sĺz. Obrovský Jeep odišiel z našej príjazdovej cesty a ja som pochopila že som ostala sama. Človek denne prechádza okolo tisícok ľudí, možno si povie že ten a ten je pekný ale ďalej ho nerieši. Ale potom príde jedna osoba a celý váš život sa zmení. Chytila som prívesok ktorý ležal tesne vedľa mňa a vyhodila ho von z okna. Pravdepodobne padol niekde do snehu. Hlavu som si zaborila do dlaní a plakala, neviem ako dlho, neviem ako intenzívne ale plakala som. A hlavou mi blúdili tisícky myšlienok.

                                                   Hnusná, odporná brunetka :D