Moments 1.časť

„Ocko!!“ zakričala som a pribehla som rovno k nemu. Skočila som mu do náruče a poriadne ho objala. Krásny pocit vidieť svojho otca aspoň raz za rok. Úžasné byť s ním aspoň pár dní keď sú najkrajšie sviatky v roku. „Mellie! Srdiečko!“ povedal a dal mi pusu na líce. Mama stála vedľa nás a po líci jej stekalo obrovské množstvo sĺz. Potom ma otec položil na zem a dal krásnu pusu mamke. Za nami utekal malý David. „Ty si ale chlap! Ty si ale vyrástol!“ zakričal otec a vyhodil Davida do vzduchu ako kedysi vyhadzoval mňa. Potom sme sa spolu vybrali dovnútra aby sme sa najedli a otec sa mohol vybaliť. Potom sme si zasadli za stôl a pripravovali sa na večeru. „Ocko? Koľko ľudí si už zastrelil? Ja mám teraz novú hru na počítači a tam som nepremožiteľný. Keby si vedel koľko vojakov som už vyzabíjal.“ mama vlepila Davidovi za ucho a povedala „Prestaň David.“ otec sa zamyslel a po chvíli povedal „Nie je to také ako v hre zlatíčko. Je ťažké zastreliť človeka ktorý môže mať doma ženu, deti a veľa priateľov.“ David ho zaujato počúval a potom sa spýtal „A prečo to teda robíš.“ „Pretože je to moja práca a ak by som nestrelil ja, strelil by on.“ David zamrzol a venoval sa večeri. Mama nad ním prevrátila očami a rozprávala sa s otcom. „A čo ty Mellanie? Máš nejaký nový objav?“ spýtal sa otec a mama sa potmehúdsky usmiala. „Nie ocko, máme toho v škole veľa pretože som v maturitnom ročníku a nemám čas venovať sa chlapcom.“ otec si ma premeral pohľadom či mu neklamem a potom šli spolu s mamou pozdraviť zvyšok rodiny ktorá sa na ocka už tiež tešila. „David choď sa pobaliť do školy, zajtra je posledný deň a potom máme voľno.“ David sa postavil a utekal hore do svojej izby. Ja som ešte odpratala zvyšky večere a riad som nahádzala do umývačky. Potom som sa osprchovala a šla spať.
„Mellanie! Zaspala si.“ pošuškal mi David do ucha a ja som sa rýchlo postavila z postele. Pol ôsmej. „Ty si hrozný! Nemohol si ma zobudiť skôr?“ povedala som Davidovi a ponáhľala sa do kúpeľne umyť. Rýchlo som si vyčistila zuby, umyla sa a učesala sa. Potom som na seba hodila prvé čo som v skrini našla a ponáhľala sa do školy. „Ja vás zaveziem.“ povedal otec a vzal si kľúče od auta. „Vďaka ocko.“ povedala som a nasledovala ho až do auta. „Oci mohol by si ma vyhodiť tu? Nechcem aby spolužiaci videli že si sa vrátil. Potom by mi dávali zbytočné otázky a všetko by som to musela vysvetľovať.“ povedala som otcovi kým sme nezabočili k ulici na ktorej je škola. „Jasné zlatko.“ povedal a zastavil pri krajnici. Pobozkala som ho na líce a vystúpila z auta. „Že sa ty len hanbíš pre Teom aby nevidel že ťa do školy vezie otec.“ strčila som doňho pretože ma odhalil. „Prestaň David, vôbec to nie je pravda.“ zasmial sa a po chvíli povedal. „Alebo pred Zoe aby nevidela že už máš 18 a ešte nemáš auto.“ buchla som ho po pleci a dala si do kroku aby so mnou nešiel aj do školy. „A teraz sa hanbíš aj za mňa.“  otočila som sa naňho a vyplazila mu jazyk. Tesne pred školou ma čakala Rebecca. „Meškáš Mell!“ zakričala. „Prepáč, zaspala som.“ povedala som a obidve sme naraz vstúpili do školy. „Tam ho máš.“ povedala Rebecca a ukázala na Tea ktorý bol opretý o svoju skrinku. „Prestaň, ešte sa to niekto dozvie.“ zasmiala sa. „Hej, všetci to vedia už od tretej triedy.“ hodila som na ňu škaredý pohľad a zabočila na Angličtinu. „Vidíme sa na chémii.“ povedala som a zmizla som vo dverách.
Celý deň sa tiahol ako slimák. Všade to bolo samé „Happy Christmas“ a už mi pomaly dochádzala trpezlivosť pretože každý dostal Vianočnú poštu len ja nie. Teda dostala som jednu, od Becky. Ale Zoe ich dostala asi päťdesiat a potom sa olizovala s Teom na chodbe. Už som bola rada že som konečne doma. „Ahojte všetci.“ zakričala som keď som prišla domov no nikto mi neodpovedal. „Ste tu?“ spýtala som sa no zasa mi nikto neodpovedal. Potom som prišla do obývačky a v strede bol krásny vysvietený vianočný stromček. Celá izba bola  vyzdobená rôznymi Santa Clausmi a sobmi. „Ach bože.“ vzlykla som a ponáhľala som sa do izby odložiť si veci a prezliecť sa. „Mellanie, si tu?“ počula som hlas zdola. Rýchlo som sa prezliekla a utekala sa tam pozrieť. V strede izby stála mama s obrovskom kartónovou škatuľou. „Potrebujeme ešte svetielka na vyzdobenie domu zvonka a obrovského Santa Clausa na saniach vytiahnuť z garáže.“ zasmiala som sa. Každý rok to bolo to isté. Vyzdobovať celý dom a ten, kto mal najkrajšiu výzdobu z celej ulice vyhral a potom mu všetci závideli. Nikdy som v tom zmysel nevidela ale moja mama to chcela vždy vyhrať. Ale vždy to vyhrala Zoe, ktorá mala pred domom každý rok niečo nové a moderné, zatiaľ čo mi stále to isté. Tak som sa pustila do vyzdobovania nášho domu. Najprv som spolu s otcom natiahla svetielka a potom sme pred dom posadili Santa Clausa. S Davidom som ešte chcela postaviť snehuliaka keď som zbadala auto ktoré zastavilo pred domom našich susedov. Pozrela som sa bližšie kto tam je a uvidela som starú známu tvár. „Niall!“ zakričala som a utekala som smerom k nemu. Celou silou som naňho skočila a zvalila ho na zem. „Au!!“ zakričal. „Čo robíš?“ vzala som zo zeme sneh a hodila som mu ho do tváre. „Preboha Niall, ty hviezda Mullingaru.“ Postavil sa zo zeme a postavila som sa aj ja. Pozrel sa na mňa a zamyslel sa. „Hneď ti dám podpis.“ nechápala som. „Niall? Si v pohode? Ty nevieš kto som?“

                                                        Mellanie

                                                     Rebecca (Becky)