Moments 3.časť

Že 70,000 :O neskutočné!!! Chcem sa vám poďakovať baby! Zbožňujem vás! Prepáčte že som dlho nepridávala ale mala som ťažký víkend a včera som to nestihla. Ale dnes aj zajtra pridám dve časti :) 


„Mellanie! Vstávaj, Niall je pri dverách.“ zobudila ma Becky. Hneď som vstala z postele a šla sa umyť a prezliecť. „Ideš s nami?“ spýtala som sa Becky, no jej odpoveď som hneď vedela. „Nie.“ povedala a pokývala hlavou. „Tak fajn..“ objala som ju a zliezla dolu schodmi. „Ahoj Niall.“ zakričala som a hodila som sa mu okolo krku. „Ako sa máš?“ spýtala som sa ho a vyviedla ho von. „Fajn, aj keď som skoro celú noc nespal pretože som mal livestream s fanúšikmi.“ odpovedal. „Aha tak.“ povedala som a zastala som pred našimi dverami pretože som nevedela kam chce ísť. Chytil ma za ruku a povedal „Neuveríš čo som ráno našiel.“ preskočil náš plot ktorý rozdeľoval ich dvor s našim a ja som ho nasledovala. Niall mal za domom malý lesík a viedol ma až ku okraju lesa. Nevedela som vôbec prečo. Potom mi dvihol hlavu a ukázal na vysoký strom. „Nie!“ zakričala som. Niall sa usmial „Ani neviem ale v noci som si nato spomenul a hneď ráno som sa musel ísť pozrieť či tu ešte stojí.“ usmiala som sa a vyliezla som dlhým rebríkom až k domčeku na strome. Niall bol hneď za mnou. „Udrží ma to?“ spýtala som sa. „Si ľahšia ako predtým.“ povedal. „Ha ha ha. Strašne vtipné.“ otvorila som dvierka a pomaly vstúpila dovnútra. Nič sa tam nezmenilo. Všade bolo síce plno prachu ale všetky veci boli na tom istom mieste. Otvorila som obrovskú truhlicu v ktorej sme mali všetky naše vzácne veci. Boli tam luky, zbrane, proste všetko s čím sme sa hrávali keď sme boli mladí. Niall otvoril skrinku ktorá visela na stene a vytiahol odtiaľ cukríky. „Nie, nezjem ho.“ povedala som mu. „Je to tu možno osem rokov ale čo už.“ povedal Niall a pichol si cukrík do úst. „Fuj Niall, ty chodiaci odpadkový kôš.“ Boli to cukríky ktoré vždy dostal víťaz bitky. A poväčšine som to bola ja. „Je možné že to tu stále všetko je?“ spýtala som sa ho. Len kývol plecami a pozrel sa von z okna. Ja som hľadala všade možne aby som našla nejaké zaujímavé veci. Potom som našla škatuľu s výkresmi. „Niall? Čo to je?“ spýtala som sa ho. Postavil sa tesne za mňa a pozeral sa na obrázok ktorý držím v ruke. „Ty nevieš čo to je?“ spýtal sa ma. „Nie..“ odpovedala som. Usmial sa a povedal „Veď to je náš dom. Kreslili sme ho celé dni. Tu je obývačka..“ a ukázal na kreslo vytvorené z cukríkov. „Tu je hracia izba..“ a ukázal na plno hracích automatov a hier ktoré boli na papieri nakreslené. Na všetko som si spomenula, ako sme plánovali že spolu preplávame Atlantický oceán na malom člnku ktorý dostal Niall jeden rok na Vianoce, ako sme plánovali že nikdy nebudeme mať chlapca ani dievča aby sme spolu stále boli a nezanedbávali sa kvôli frajerkám a frajerom. Ako to všetko zo dňa na deň vyhaslo. Aké bolo kamarátstvo silné a potom sa stratilo. Po líci mi stiekla slza „Prečo plačeš?“ spýtal sa ma Niall. „Ako sme sa zmenili. Každý sme niekde inde. Už nemáme nič spoločné. Ja som obyčajné dievča ktoré každý prehliadne na ulici a ty si hviezda ktorá na ulicu nemôže vyjsť pretože by ťa zaplavila kopa ľudí.“ Niall ma objal a povedal. „Stále budeme kapitán Nialler a plukovníčka Mellie ktorý budú vládnuť celému svetu na našej obrovskej lodi.“ plakala som ale do toho som sa ale usmievala. Všetky spomienky ktoré mi kedy vyčarili úsmev na tvári sa znova objavili. „Čo tak zájsť do Nandos.“ povedal Niall. „Poďme.“ povedala som.

Prišli sme do Nandos a bola som rada že si nás nikto na ulici nevšimol pretože by sme sa asi v pokoji nenajedli. „Čo si dáš?“ spýtal sa Niall. „To čo vždy..“ odpovedala som a on sa usmial a povedal „Chicken wrap, dvojitá porcia curly chips, 5 pikantných kuracích krídiel a klások kukurice. A napitie Colu. A to všetko dvakrát.“ čašníčka naňho vyvalila oči a na mňa tiež. Sadli sme si a čakali kým nám jedlo prinesú. „Ty neplatíš?“ spýtala som sa ho. „Nie, mám čiernu kartu a všetko v Nandos mám zadarmo.“ s úsmevom odpovedal. „No super, ty čo máš kopu peňazí to máš zadarmo a ja chudobná na tom vždy miniem celé kapesné.“ povedala som mu. Všetko sme zjedli a potom sme sa šli prejsť. „Mell? Nezavoláme nejakých starých kamarátov?“ spýtal sa ma Niall. „A akých?“ spýtala som sa ho. „Čo ja viem, trebárs Rosie?“ „Ona tu už nebýva.“ povedala som. „A čo Grace?“ spýtal sa. „Ona je u babky.“ „Jack?“ „To je Gracin brat, jasné že je u tej babky  ňou.“ „Charlie?“ „On chodí s Ruby. Ten na ostatných kašle.“ „A Olivia?“ „Tá sa so mnou nebaví kvôli tomu že som jej nepomohla s chémiou. S tou von nejdem.“ chvíľu rozmýšľal a potom rýchlo povedal. „A čo Ethan?“ „Ten je na výške.“ Sadol si na okraj chodníka a povedal. „Vidíš, všetko sa to stratilo.“ sadla som si vedľa neho a povedala. „Ja som tu takto sama celý rok. Teda okrem Becky.“ objal ma a chvíľu sme tam len tak sedeli. Vonku bola strašná zima a pozajtra už boli Vianoce. Potom začalo snežiť a Niall si z vrecka vybral telefón. „Komu ideš volať?“ spýtala som sa. Odišiel ďalej a s niekým telefonoval. Potom sa vrátil so slovami. „Tak keď na nás kašlú títo kamaráti, privediem ja svojich.“ povedal. „Akých svojich?“ spýtala som sa ho. „Chalanov zo skupiny.“ povedal a usmial sa. „Aha, čiže nafrnnených snobov. Prepáč Niall ale radšej pôjdem Zoe vytrieť zadok ako tráviť s takými rozmaznanými spratkami deň.“ Niall sa na mňa škaredo pozrel a povedal. „Máš o nich len zlú mienku. Oni sú super.“