Moments 9.časť

Prišla som k nemu, otvorila ho a dole som videla starú známu blonďavú hlavu. „Niall, čo tu robíš?“ spýtala som sa ho. „Ja nemôžem spať. Pamätáš ako sme vždy v tú noc pred Vianocami spávali v domčeku? Bol to zvyk.“ videla som ako v ruke drží spacák a vankúše. „Hej, pamätám.“ zasmiala som sa. „Tak poď.“ vzala som si zo skrine spacák, z postele vzala vankúše a potichu vyšla z domu. Najprv som ho poriadne objala. Chytil ma za ruku a mnou prešiel prúd. „Ach.“ povedala som a Niall sa na mňa hneď otočil. „Čo je?“ „Nič.“ povedala som a sama zo svojej neistoty a nechápavosti som sa začala triasť. „Je ti zima Mellanie?“ spýtal sa ma. Do čerta, on to zistil. „Trochu.“ povedala som, pretože pravdu som mu určite nemohla povedať. Preboha Mellanie, čo je to s tebou? Poznáš ho už dlho a teraz sa začínaš byť zamilovaná? Veď je to Niall! Niall s ktorým si vyrastala a vie o tebe všetko? Niall ktorý by ťa nikdy nechcel? A čo Teo? Prečo sa toto so mnou deje, začalo to tou pusou a teraz sa cítim neopísateľne. Prechádza mnou pocit neskutočnej eufórie. Ako keby vám bolo jedno že by ste mali zomrieť, že by mal prísť koniec sveta alebo že by na vás niekto začal strieľať. Akoby som sa cítila nesmrteľnou, ako keby som tu celý čas dýchala a žila len preňho. „No poď.“ prerušil ma Niall zo zamyslenia a vyliezol hore. Nasledovala som ho. On položil spacák na posteľ. „To na tejto malej posteli chceš spať?“ spýtala som sa ho. Prikývol a usmial sa. „Ale veď sme sa tam v 12 ledva stali, a teraz si oveľa väčší.“ povedala som mu. „Ale dosť si schudla.“ povedal. Okamžite som po ňom hodila vankúš. „Ty hnusák.“ zakričala som a položila spacák vedľa jeho. „Ejha, to si tu vážne ľahneme vedľa seba ako predtým?“ spýtal sa ma. „No a čo?“ spýtala som sa. „Ale ja už mám 18, môžem byť úchylák a zneužiť to.“ zasmiala som sa a veľmi by mi to neprekážalo ale to som samozrejme povedať nemohla. Tak sme sa tam narvali do spacákov. Niall si ľahol na bok a bol asi 5 cm od mojej tváre, pretože ja som ležala na boku tiež. Z ulice sa odrážalo len mierne svetlo a tak som ho dostatočne nevidela ale jeho dokonalé modré oči sa nedali prehliadnuť. Potom sa prisunul ešte bližšie ku mne a dotkli sme sa čelami. Zachvela som sa ale bola som neskutočne šťastná. „Bol raz jeden chlapec, a stretol jedno dievča..“ vedela som čo hovorí. Bola to naša rozprávka, bola o nás dvoch. Rozprávali sme si ju každú noc keď sme u seba spali. Raz som ju rozprávala ja, raz Niall. „... Boli najlepší kamaráti a chceli spolu preplávať celý svet, mali svoju pevnosť a postavičky hrdinov z Tesca za 2 libry.“ začala som sa smiať. „Ako sme mohli vymyslieť tak hlúpu rozprávku?“ spýtala som sa ho. „Ticho buď, nie je hlúpa. Uvidíš aký z toho spíšeme román. Ale trochu som ju upravil, môžem ti povedať moju verziu?“ prikývla som. „Bol raz jeden chlapec a jedno dievča. Poznali sa od mala, ale nevideli sa celé roky. A potom sa chlapec vrátil späť a uvidel dievča a nechápal aká je krásna. Potom si uvedomil....“ pomaly dvihol ruku a pohladkal ma po líci. Nežne som sa usmiala a v tom sa ozval hluk. „Niall! Kde si ty pako? Niall!!!“ rýchlo sa vyhrabal zo spacáku a pozrel von. „Harry!“ povedal. Zabijem ho! Pomyslela som si a postavila som sa tiež. „Čo chceš?“ spýtal sa ho Niall. Pozrela som ponad Niallove rameno a keď ma Harry zbadal nechápal. „Vy čo tu robíte?“ „Čo chceš?“ spýtal sa Niall. „Ja len že kde si, a ešte som ti chcel pripomenúť že o hodinu máme Twitcam, tak by si sa mal vrátiť.“ povedal Harry. „Ale tých dvadsať minút ešte počkáme, ale vlastne Niall tebe stačí osem." Niall skočil dole a začal naháňať Harryho. Hodil ho na zem a utekal do domu. Potom sa Harry postavil a utekal za ním. „Tak fajn...super.“ povedal som si sama pre seba a šla domov. A tak to začínalo byť pekné. Tak som sa doma znovu uložila do postele a zaspala.