Moments 14.časť

Baby prepáčte že som dlho nepísala ale zlomené srdce robí svoje. Ani neviem že existujem a či vôbec žijem a dýcham ale snáď to prežijem. Všetky svoje pocity chcem dať do tejto časti.Teoreticky je to celé o mne a o tom čo sa mi stalo. Chcem aby ste si ju prečítali a chápali ma. A ak by som vás mohla poprosiť, potrebujem podporiť do komentárov pretože kvôli nim žijem a vy ma posúvate ďalej a ďalej. Ak aj vám niekto niekedy zlomil srdce a boli ste až po uši zamilovaná a zistili ste že on o vás proste nestojí budte silné. Ja to v tejto chvíli nedokážem ale  budem sa pokúšať zo všetkých síl. :) Lúbim vás baby a ďakujem že ste mi stále verné. :*


Tieto dni, boli iné. Iné ako ktorékoľvek dni predtým. Oči plné sĺz, strachu, beznádeje. Ten pocit, keď sedíš v autobuse a vedľa teba je voľné sedadlo a chceš aby tam sedel, keď vidíš dvoch zamilovaných stáť na chodníku a objímať sa, chceš tam byť s ním. Keď sa bojíš a ideš tmavou uličkou, chceš aby tam bol a chránil ťa. V noci zaspávaš s objímajúcim vankúšom, pretože predieraš že to je on. Naučil ma plakať, smiať sa, byť smutnou, šťastnou. Naučil ma čo je to láska, nemohla som sa ani pozrieť na iných chalanov, hnusili sa mi. Bol tu len on. Nechcela som si pri sebe predstaviť niekoho iného. Ja a on, v objatí v smiechu, v radosti a láske. Neprežili sme toho v poslednej dobe veľa, ale stačilo mi to na to aby som pochopila ako šialene ho milujem. Jasné, možno som trafená pubertiačka a každý mi povie že takých ešte bude, ale viem odpoveď vo svojej mysli. A viem že to nie je klam. Je to pravda, vo vlastnej hlave sa to ťažko počúva ale milujem ho. Jeho úsmev ktorý sa rozžiari keď poviem niečo vtipné, jeho pohľady keď sa na mňa pozerá a hypnotizuje ma pohľadom. Jeho žiariace oči do ktorých by som sa dokázala pozerať zvyšok svojho života. Objatia s ním, v ktorých by som dokázala stáť stovky hodín. Ten pocit, keď viem že tu bol, že sa ma dotýkal a že sme spolu strávili čas. Ten pocit, že mu možno vŕtam v hlave, aj keď viem že tam je iná. Možno sa mi to zdá, ale stále vo mne žije kvapka nádeje že raz sa vráti a povie že sa mýlil. Že celý čas som tu bola len ja. Snívať, je ľahké, ale fakty sú ťažšie. Tieto slzy nie sú herecký výkon, sú to čisté city, ktoré zo mňa po kúskoch opadávajú a menia sa v nenávisť k nemu. Tak ho chcem nenávidieť, už nikdy ho nechcem vidieť. Ale viem, že ak ho uvidím roztrasú sa mi kolená, v bruchu mi začnú lietať motýliky a v mysli búchať ohňostroj. Že budem tou najšťastnejšou keď ho uvidím. Je mi jedno že tu bude iná, som šťastná s ním. Nemôžem si vynútiť city od niekoho kto mi ich dať nechce. Ten pocit, keď som na Facebooku a každú sekundu pozerám či tu nie je. Aj keď viem že by som mu nedokázala napísať a on by si ani nevšimol že som tam. Z tučnej Mellanie sa stala Mellanie ktorá nemá chuť žiť. Nechcem sa nadýchnuť, nechcem jesť, nechcem sa už nikdy usmiať a nikdy sa pozrieť na Tea. Už nikdy nechcem vidieť romantickú komédiu s Ashtonom Kutcherom pri ktorej si budem predstavovať že je vedľa mňa Niall. Už nikdy sa nechcem pozrieť von z okna a myslieť na to kde je. Už nikdy nechcem aby mojou mysľou prebehlo jeho meno. Už nikdy nechcem nikoho milovať tak ako milujem jeho. Milujem ho, ale chcem ho nenávidieť. Načo Boh vymyslel plač a bolesť? Nemohol by sa každý človek narodiť s tým s ktorým má byť celý život a neexistoval by preňho nikto iný? Načo sú iné dievčatá? Prečo sa medzi dvoch vždy dotrepe niekto tretí? Prečo naňho myslím každú sekundu svojho života a vidím ho všade? Prečo si stále prehrávam v hlave okamžiky prežité s ním? Prečo sa snažím pochopiť čo má ona a ja nie? Prečo chcem byť ňou? Prečo chcem aby ma ta šialene miloval ako ja jeho? Stačila by mi hodina s ním. Len ja a on, a hodinu sa ľúbime. Potom nech aj zomriem. Pretože teraz aj tak nežijem. Hýbe sa len telo, duša nie je. Myseľ je omámená ním, oči omámení jeho krásou, uši jeho hlasom, ústa jeho dokonalosťou a nos jeho vôňou. Moje telo nevie čo má robiť. Nevie či má ísť doľava alebo doprava. Neviem kedy má čo povedať. Neviem, pretože tu nie je. A nikdy nebude môj. Nikdy si nebudem môcť povedať, to je môj Niall, tak ako si môže Becky povedať že má Liama. Nikdy za mnou nepríde ako Liam za Becky a nebudeme sa prechádzať po parku a ležať spolu na mojej posteli a bozkávať sa. Nikdy nebudem šťastná, pretože tu nebude on. Ale v tejto chvíli, v mojej mysli zomrel, aspoň sa tak moja myseľ bude tváriť. Bude sa tváriť že ho nikdy nestretla, nikdy ho nepoznala a nikdy naňho nemyslela. Ak sa ma niekto spýta kto je Niall Horan, odpoviem že neviem o kom hovorí. Zatváram dvere od starého života a trápenia kvôli nemu Pozerám sa pred seba a vidím samotu, ale budem silná. Silná akú nikto nečakal. Nikdy nechcem vidieť žiadneho chalana a do nikoho sa už nikdy nezamilujem. Nemá to cenu, keď to nikdy nevyšlo. Ale teraz uvidíte že aj Mellanie, ktorá bola vždy dobrou a poslušnou vie byť sviňa. Teraz všetci uvidia ako ma zmenil on. Ako som sa zmenila ja sama. Ako som komukoľvek prestala dôverovať a kohokoľvek prestala mať rada. V tejto chvíli som nová, iná a nečakaná. Silná a odhodlaná a presne viem čo mám robiť.