Tell Me a Lie 3.časť

Hodnú chvíľu som ich tam sledovala. Ako krásne sa okolo seba vrteli a raz za čas si venovali bozk. Potom chalan dievča zdvihol a posunuli sa o kúsok ďalej. A v tej chvíli som zbadala chalana. Stretli sme sa okamžite pohľadom. Jeho oči padli na mňa a tie moje zasa na jeho. Vyzeralo to, akoby som bola v zrkadle, rovnaká póza, rovnaký výraz tváre. Akoby nám obom niečo chýbalo. Nevedela som ho pochopiť, nikdy som podobní typ chalana nestretla. Mal kučeravé rozstrapatené vlasy a dokonalý tvar tváre. Nevidela som akej farby má oči ale boli pekné. Celým dojmom na mňa ale pôsobil inak ako ostatný chalani. Sledovali sme sa, jeden po druhom sme zazerali ale neprekážalo nám to. Po chvíli sa na mňa usmial, a to ma zmrazilo. Bol to ten úsmev ktorý som hľadala? Je to môj princ? Príde za chvíľu za mnou a povie mi že na mňa čakal celý život? Kúpime si spolu malý domček niekde v lese a budeme počúvať zvuky tečúcej rieky? V tej chvíli keď som mu úsmev šla opätovať prišiel Adam. Celou silou mi pichol svoj jazyk do úst a chytil ma za zadok. „Poď niekam preč.“ povedal mi a zdrapil moju ruku. Rýchlo som sa pozrela smerom kde stál chalan ktorého som predtým tak pozorovala, ale už tam nikto nebol. „Čo už...“ povedala som si v mysli a nasledovala Adama. Sadol si do auta a ja som si sadla tiež. Naštartoval a chytil ma za stehno. „Ideme ku mne?“ spýtal sa ma. „Nie, chcem ísť domov.“ odpovedala som mu a jeho ruku dala preč. „Ale no tak Chloe..“ povedal a tentoraz sa snažil dať ruku trochu vyššie. „Adam okamžite ma odvez domov!“ zakričala som. Ruku dal preč a odviezol ma až pred dom. Buchla som s dverami jeho Fordu a odišla domov. Tam som si okamžite ľahla do postele a zaspala, oblečená, namaľovaná. Ráno som sa zobudila do upršaného Sobotňajšieho počasia, hneď moja myseľ začala ale myslieť na jedno. Na sen, ktorý sa mi sníval už druhú noc po sebe. Nevedela som čo to znamená, ale bála som sa toho sna ako keby to bola nočná mora. Celú Sobotu som presedela pri Shakespearovom Hamletovi... Byť či nebyť? To je otázka. V Nedeľu sa mi sníval zasa ten sen, tentoraz som sa ale zobudila naňho už v strede noci. Celá spotená a roztrasená. Bála som sa dokonca aj zaspať ale keďže som bola unavená zaspala som hneď. Ráno som šla s otcom na trh kde pokúpil rôzne potraviny a potom som z nich navarila obed. Po obede sme si zahrali karty a večer som šla zasa na prechádzku k Temži. Tento víkend bol dosť nudný ale aspoň že som si ho celý vynahradila tou krásnou prechádzkou pri Temži. V Pondelok som sa ako inak zobudila s mysľou na hnusný sen ktorý sa mi už opakoval každú noc. Ale to nebol môj jediný strach. Ako sa teraz pozriem Adamovi do očí? Čo mu mám vôbec povedať? Obliekla som sa, upravila a so stiahnutým žalúdkom prišla do práce. Tam stál Adam akoby sa nič nestalo. S vyrovnaným klasickým pohľadom mi zakýval, prebral balíky, spisy adries a nastúpil do auta. Nasadla som tiež a ani mu nepovedala ahoj, len som zapla rádio a pozerala von z okna. „Aký si mala víkend?“ opýtal sa ma po chvíli. „V pohode..“ v skratke som mu odpovedala a sústredila sa na hrajúcu pesničku v rádiu ktorá mi nič nehovorila pretože ja som hudbu počúvala len s Adamom v aute. Inak mi bola táto vec úplne ľahostajná. Prišli sme pred dom v ktorom sme boli aj v Piatok, pred ten kde bývala tá premaľovaná blondína. Asi si rada mení nechty každý týždeň. Zaklopala som, no otvoril mi chalan. Bol mi strašne známy ale nevedela som si za nič na svete spomenúť odkiaľ. „Ahoj..“ povedal mi a usmial sa. „Dobrý deň.“ odpovedala som mu a stále sa snažila rozpoznať kto to je. „Som Zayn...“ povedal. „A-a-a .... Perrie Edwards, mám tu pre ňu zásielku.“ zakoktala som sa. „Ona je v sprche ale ja jej to vezmem.“ povedal a usmial sa ešte viac. „A ako sa voláš ty?“ spýtal sa ma. Pozrela som sa mu hlbšie do očí a v tej chvíli som si spomenula kde som ho videla. To je ten chalan do ktorého som narazila na prechádzke pri Temži. „Haló!“ povedal a zamával mi rukou pred očami. „Hm?“ spýtala som sa ho ako keby som mu nerozumela. „Ako sa voláš?“ „Chloe.“ rýchlo som mu odpovedala. „Aha Chloe, prepáč mi že som do teba vtedy narazil ale ponáhľal som sa pred.... ehm... preč.“ prikývla som akože som ho pochopila. „Ale ja som teraz v práci a nemôžem vykecávať a potrebujem odovzdať tento balík a musíte ho zaplatiť.“ povedala som mu a on si v tom vybral z vrecka peňaženku. „Koľko to je?“ spýtal sa ma a pozrel na balík na ktorom bola napísaná suma 65 libier. Dal mi do ruky 100 a povedal „To je dobre... A keďže si v práci a nemôžeš vykecávať nepôjdeš niekedy niekam...“ v tom sa spoza jeho chrbta vyrútila blondína s uterákom na hlave. „S kým sa tu rozprávaš Zayn?“ spýtala sa ho a objala ho zozadu. Pochopila som že je to jeho priateľka a on ma pozýva von? „Nie..“ povedala som mu, nežne sa usmiala a odišla preč. Skúšal na mňa ešte pár krát zakričať ale ja som len nastúpila do auta a povedala Adamovi aby pokračoval v roznáške. Skončili sme až na večer a ja som celá ubolená a dolámaná spadla do postele. 
Ráno ma zobudil otec veľmi zavčasu. „Chloe, Chloe..“ zatriasol so mnou a ja som sa zobudila zasa do toho rána v ktorom som myslela na stále sa opakujúci sen. „Áno ocko?“ spýtala som sa ho. „Ja už musím ísť do práce a nestíham zaniesť prádlo do práčovne, urobila by si to za mňa prosím?“ posadila som sa na posteľ, pretrela si oči, zívla si a šla som sa obliecť. Pri pohľade do zrkadla som sa radšej rýchlo odvrátila pretože som nevyzerala príliš k svetu.