Tell Me a Lie 4.časť

Nevadí veď aj tak som nemala koho stretnúť. Tak som zobrala košík prádla z predsiene a odišla von. Keď som prišla do práčovne, bola prázdna. Len v rohu sedel chlapík so slúchadlami v ušiach a čítal noviny. Ani si nevšimol že som prišla. Tak som hodila mincu do stroja a dala doňho všetko prádlo. Počkala som zatiaľ čo sa prádlo vrtelo v práčke. Zamyslene som ho sledovala pretože nič iné mi robiť neostávalo. V tom sa však dovnútra niekto vrútil. „Niall to nie je vôbec vtipné že si mi moje obľúbené sako zašpinil od omáčky, som zvedavý či to pôjde dole.“ to bude určite nejaký namyslený spratok. Nepozrela som sa na nich pretože by si ma hneď všimli ale pozorovala som ich v odraze pračiek. Videla som tam blondiaka ktorý sa na niečom strašne smial a druhého s hnedými strapatými vlasmi. Hneď som si spomenula na chalana ktorého som videla v Piatok v clube. Ale bála som sa naňho otočiť. Tak som len sledovala odrazy týchto dvoch chalanov v práčke. Po chvíli sa ale do odrazu pozrel aj chalan s kučeravými vlasmi. Na chvíľu sa nám stretli pohľady v odraze, potom mi však pípla práčka. Vybrala som z nej prádlo, dala ho do košíka a odišla. Vedela som že jeho pohľad patrí mne ale hanbila som sa naňho pozrieť. Prišla som domov, dala prádlo do sušičky, obliekla sa a odišla do práce. Nasadli sme s Adamom do auta a odišli na klasickú roznášku. Ako posledné sme zasa šli k tej blondíne. „Už ma to štve, čo stále potrebuje?“ spýtala som sa sama seba ale Adam mi odpovedal „Môžeš byť rada, máš z toho peniaze.“ povedal a ja som vystúpila z auta. Prišla som ku dverám, zazvonila a pozrela sa na krabicu na ktorej bolo ale napísané iné meno -Zayn Malik- otvoril mi dvere zasa ten chalan. „Ahoj.“ povedal „Ahoj.“ odpovedala som a podala mu do ruky balík „20 libier.“ povedala som mu. Potom som si ale uvedomila že to znamená že si kúpil lak pretože 20 libier v našom obchode stojí len lak. Podal mi ich do ruky a povedal. „Dnes večer, poď sa aspoň niekam prejsť.“ vyvalila som naňho oči. „Objednal si si lak?“ prikývol. „Ako inak by som ťa zasa mohol vidieť?“ mykla som plecom „Ja neviem, zájsť do firmy a zistiť moje číslo ale nie toto... A veď máš priateľku!“ povedala som mu. „Veď mám a milujem ju.“ „Tak prečo ma voláš na rande?“ v jeho tvári sa objavil nechápavý výraz. „Lebo mi prídeš iná a chcem ťa viac spoznať.“ „Ty si fakt čudný.“ „Aj ty a preto ťa chcem viac spoznať.“ na päte som sa otočila „Čau.“ povedala som mu a odchádzala k autu. Pribehol ku mne a chytil ma za rameno. „Budem si objednávať laky každý deň dokiaľ nebudeš súhlasiť. Proste len chcem poznať tvoju osobnosť, charakter, čo sa za tými tajuplnými očami skrýva. Pripadá mi akoby si veľa trpela a hľadala únik. Proste sa chcem s tebou len porozprávať!“ videl mi do duše. Videl všetko čo vo mne bolo. Čo je to za chalana? Desil ma, ale na druhej strane som chcela vedieť čo by mi povedal. „Dnes o ôsmej pri Temži kde si do mňa narazil.“ povedala som a zabuchla dvere. Ale keď som nastúpila do auta na tvári sa mi objavil potmehúdsky úsmev. Pozrela som sa na Adama a tomu sa v tvári objavil prekvapeno hnusný výraz „Pozval ťa na rande?“ neodpovedala som mu. „Ale so mnou by si nešla.“ zasa som mu neodpovedala a tak už radšej nič nehovoril. 

Otvorila som svoju skriňu v ktorej som sa zvyčajne neprehrabovala a vzala si to prvé čo ma napadlo. Ale mala som tam plno vecí ešte s cenovkami ktoré mi priniesla z rôznych výletov sestra mojej mami. Vždy som ich len hodila do skrine a ani som im nevenovala žiadnu pozornosť, ale dnes som sa k nim dostala. Prezerala som tričko za tričkom, legíny za legínami a pozrela každý pár topánok ktorý mi priniesla a musím povedať aj keď nie som žiadny znalec módy že by mi tieto kúsky závidela nejedna pubertiačka. Nakoniec som si ale obliekla úzke, pohodlné trochu roztrhané džínsy, biele tielko a naňho voľné tričko. Obula som si vyššie topánky na opätkoch a cez plece prehodila kabelku. Pri pohľade do zrkadla som sama seba nespoznávala a vedela som že niečo budem musieť urobiť so svojimi vlasmi a make-upom. Na môj vkus som sa namaľovala príliš ale páčilo sa mi to. Myslím že moje modré oči vynikli so silno hnedým očným tieňom naozaj super. A nakoniec prišli na rad moje vlasy. Tie som si nakulmovala a tak boli celé kučeravé. To bolo asi prvý krát v živote kedy som sa pozrela do zrkadla a povedala si „Chloe, vyzeráš fakt super.“ veď za tých 18 rokov si to raz môžem povedať. Vyšla som z izby a práve som stretla na chodbe otca ktorý vychádzal zrovna z kuchyne s plnou táckou jedla. Keď ma uvidel zastal a hodnú chvíľku na mňa pozeral „Oci?“ spýtala som sa ho. „Kam ideš?“ s nechápavým výrazom na mňa pozrel. „Len sa prejsť.“ „Tak sa ťa opýtam inak, s kým ideš?“ mierne som sa usmiala „S jedným chalanom čo som doňho minulý týždeň narazila pri Temži na prechádzke.“ usmial sa a odišiel do obývačky. Ja som otvorila dvere a už ich zatvárala keď sa z obývačky ozvalo „Vyzeráš naozaj super!“ usmiala som sa, zabuchla dvere a odišla von celá napätá ako dnešok bude vyzerať.