Tell me a Lie 7.časť

„Cŕrrn...“ zazvonil budík ktorý som reflexne vypla a rýchlo vstala z postele aby som mala čas zobudiť Harryho a poslať ho domov kým sa otec zobudí. V polospánku som sa dotackala do obývačky a kľakla si k pohovke. Bol taký zlatý keď spal. Jemne som sa pousmiala popod nos a zobudila ho. „Harry? Vstávaj... Je ráno.“ rýchlo rozlepil oči. „Čože??“ vyskočil z pohovky a ponáhľal sa na chodbu. Siahol do vrecka saka ktoré viselo na vešiaku a vybral si z neho mobil. „Do riti, do riti, do riti! 23 neprijatých hovorov. Nie nestihneme nahrávanie.....“ nerozumela som. „Aké nahrávanie?“ zasekol sa a vystrašene na mňa pozrel. Chvíľku bol ticho a potom koktavo povedal. „Nahrávanie... Jedna skupina nahráva v štúdiu Zaynovho kamaráta a ja som sa na nich strašne tešil... A teraz to asi nestihnem.“ rýchlo si obul topánky a obliekol sako. Zastavil sa vo dverách, usmial sa a povedal. „Nechápem ako môžeš byť čerstvo zobudená taká krásna.... Ešte žiadne dievča som takto ráno nevidel. A to som ich videl veľa.“ znova sa vo mne niečo pohlo a cítila som že sa červenám. „Si dobrý klamár Harry, skoro som ti to uverila.“ zasa sa usmial. „Neklamal som. Okolo siedmej pre teba prídem, šla by si niekam von?“ spýtal sa ma. Okamžite som prikývla, pretože som vedel že ho budem chcieť opäť vidieť. Potom sa zatvorili dvere a on zmizol. „Ehm, ehm...“ otec! Vyvalila som oči, zamrzla a prudko sa otočila k dverám jeho spálne. „Oci...“ so strachom v hlase som povedala. „Tak, buď u nás v noci spal chalan alebo ti tvoja kamarátka povedala že si krásna a pozvala ťa na rande. Vzhľadom na to že obidve možnosti sú hrozné možnosti.... Pretože podľa jednej si si zo mňa urobila magora a nechala tu spať chalana a podľa druhej si lezba pretože si to pozvanie prijala. Asi nie som dobrý otec ale prosím povedz mi že to bola prvá možnosť pretože ja chcem vnúčatá a dve dievčatá.... To nejako spolu nejde.“ začala som sa smiať. „Bol to chalan.“ vydýchol si „Chvalabohu.“ s úsmevom na tvári som sa vybrala do svojej izby. „Ale spal u nás.... To znamená že máš na večer domáce väzenie a to rande môžeš kľukne zrušiť.“ povedal. „To nie oci! To mi nemôžeš urobiť!“ povedala som. On sa ale len usmial a povedal „Ale môžem, pamätaj že stále som tvoj otec a pokiaľ bývaš pod mojou strechou budeš dodržiavať moje pravidlá! To znamená že v tomto byte nebude spať žiadny chlap okrem mňa.“ povedal a odišiel do kuchyne. „Oco! Neznášam ťa!“ zakričala som. „Som rád že si nadšená po takom treste. Kludne ti ho môžem dávať každý deň!“ tresla som dverami. Nerada to robievam pretože to znamená že vyhral ale nemala som chuť sa s ním hádať. Čo teraz poviem Harrymu? Sorry ale nemôžem ísť von pretože môj otec je retardovaný a stále mi dáva tresty ako 12 ročnej. Zo skrinky som si vzala Hamleta a toho čítala asi celý deň. V bruchu mi škvŕkalo ako nikdy ale samozrejme som nemohla dôjsť do kuchyne a radšej trucovala v izbe. Na večer však prišiel do mojej izby otec. „Musím ísť do práce, ak utečieš neželaj si ma.“ neodpovedala som mu a prevrátila stránku knihy. Po chvíli sa vrátil do izby. „Kľúče!“ pozrela som naňho nechápavo. „Kľúče mladá dáma, ja viem že by si mi utiekla.“ vytiahla som ich z nočného stolíka a hodila ich po ňom. „Chceš ma tu zamknúť, aké drsné. Ak bude horieť skončím v plameňoch!“ usmial sa. „Také šťastie nemáš. A ak hej, máš dovolenie vziať starú sochu po babke a vylomiť s ňou dvere.“ povedal a zmizol. Pri dverách som počúvala či zamkne, zamkol.... Bože môj. Okolo pol ôsmej som spozorovala ako mi niekto do okna hádže kamene. Samozrejme že to bol Harry. Otvorila som okno „Kde si?“ spýtal sa ma. „Otec ma tu zamkol.“ zakričala som mu. „To prečo?“ spýtal sa. „Lebo si zaspal na jeho pohovke ty hlava múdra!“ „Počkaj chvíľku...“ povedal a niekam odišiel. Asi o desať minút sa vrátil aj s rebríkom v ruke. „Čo to máš? Odkiaľ si to vzal?“ začala som sa smiať. „Neviem, bolo to opreté o nejaký dom.... Poď dole, budem ti ho držať.“ povedal. „Nie Harry, to nemôžem.“ „Ale môžeš. Každý to niekedy urobil.“ začala som sa smiať ešte viac. Rozmýšľala som či to spraviť alebo nie, ale nakoniec som sa rozhodla že to spravím. Keďže som bola v pyžame musela som sa prezliecť, ale nevedela som do čoho. „Harry? Kam ideme, aby som vedela ako sa obliecť.“ „Nejako spoločensky.“ otvorila som skriňu a hľadala nejaké šaty. Vybrala som si biele s ramienkami, krémové topánky na platforme s otvorenou špičkou, krémovú kabelku a doladila to s ladiacimi doplnkami. Vlasy som si začesala do copu a jemne sa namaľovala. Potom som otvorila okno a z neho hodila Harrymu topánky. „Vám babám to tak dlho trvá....“ povedal. Vyplazila som mu jazyk a postavila sa na rebrík. Boli to síce len tri poschodia ale aj tak som sa neskutočne bála.