Návštevnosť
piatok 11. mája 2012
Prepáčte...
Baby sorry ale vôbec nestíham :/ mám toho v škole kopu a tento týždeň neviem ani ako sa volám :/ ospravedlňujem sa vám :) a teraz už prisahám že zajtra pridám dve časti :)
utorok 8. mája 2012
Moments 3.časť
Že 70,000 :O neskutočné!!! Chcem sa vám poďakovať baby! Zbožňujem vás! Prepáčte že som dlho nepridávala ale mala som ťažký víkend a včera som to nestihla. Ale dnes aj zajtra pridám dve časti :)
„Mellanie! Vstávaj, Niall je pri dverách.“ zobudila ma Becky. Hneď som vstala z postele a šla sa umyť a prezliecť. „Ideš s nami?“ spýtala som sa Becky, no jej odpoveď som hneď vedela. „Nie.“ povedala a pokývala hlavou. „Tak fajn..“ objala som ju a zliezla dolu schodmi. „Ahoj Niall.“ zakričala som a hodila som sa mu okolo krku. „Ako sa máš?“ spýtala som sa ho a vyviedla ho von. „Fajn, aj keď som skoro celú noc nespal pretože som mal livestream s fanúšikmi.“ odpovedal. „Aha tak.“ povedala som a zastala som pred našimi dverami pretože som nevedela kam chce ísť. Chytil ma za ruku a povedal „Neuveríš čo som ráno našiel.“ preskočil náš plot ktorý rozdeľoval ich dvor s našim a ja som ho nasledovala. Niall mal za domom malý lesík a viedol ma až ku okraju lesa. Nevedela som vôbec prečo. Potom mi dvihol hlavu a ukázal na vysoký strom. „Nie!“ zakričala som. Niall sa usmial „Ani neviem ale v noci som si nato spomenul a hneď ráno som sa musel ísť pozrieť či tu ešte stojí.“ usmiala som sa a vyliezla som dlhým rebríkom až k domčeku na strome. Niall bol hneď za mnou. „Udrží ma to?“ spýtala som sa. „Si ľahšia ako predtým.“ povedal. „Ha ha ha. Strašne vtipné.“ otvorila som dvierka a pomaly vstúpila dovnútra. Nič sa tam nezmenilo. Všade bolo síce plno prachu ale všetky veci boli na tom istom mieste. Otvorila som obrovskú truhlicu v ktorej sme mali všetky naše vzácne veci. Boli tam luky, zbrane, proste všetko s čím sme sa hrávali keď sme boli mladí. Niall otvoril skrinku ktorá visela na stene a vytiahol odtiaľ cukríky. „Nie, nezjem ho.“ povedala som mu. „Je to tu možno osem rokov ale čo už.“ povedal Niall a pichol si cukrík do úst. „Fuj Niall, ty chodiaci odpadkový kôš.“ Boli to cukríky ktoré vždy dostal víťaz bitky. A poväčšine som to bola ja. „Je možné že to tu stále všetko je?“ spýtala som sa ho. Len kývol plecami a pozrel sa von z okna. Ja som hľadala všade možne aby som našla nejaké zaujímavé veci. Potom som našla škatuľu s výkresmi. „Niall? Čo to je?“ spýtala som sa ho. Postavil sa tesne za mňa a pozeral sa na obrázok ktorý držím v ruke. „Ty nevieš čo to je?“ spýtal sa ma. „Nie..“ odpovedala som. Usmial sa a povedal „Veď to je náš dom. Kreslili sme ho celé dni. Tu je obývačka..“ a ukázal na kreslo vytvorené z cukríkov. „Tu je hracia izba..“ a ukázal na plno hracích automatov a hier ktoré boli na papieri nakreslené. Na všetko som si spomenula, ako sme plánovali že spolu preplávame Atlantický oceán na malom člnku ktorý dostal Niall jeden rok na Vianoce, ako sme plánovali že nikdy nebudeme mať chlapca ani dievča aby sme spolu stále boli a nezanedbávali sa kvôli frajerkám a frajerom. Ako to všetko zo dňa na deň vyhaslo. Aké bolo kamarátstvo silné a potom sa stratilo. Po líci mi stiekla slza „Prečo plačeš?“ spýtal sa ma Niall. „Ako sme sa zmenili. Každý sme niekde inde. Už nemáme nič spoločné. Ja som obyčajné dievča ktoré každý prehliadne na ulici a ty si hviezda ktorá na ulicu nemôže vyjsť pretože by ťa zaplavila kopa ľudí.“ Niall ma objal a povedal. „Stále budeme kapitán Nialler a plukovníčka Mellie ktorý budú vládnuť celému svetu na našej obrovskej lodi.“ plakala som ale do toho som sa ale usmievala. Všetky spomienky ktoré mi kedy vyčarili úsmev na tvári sa znova objavili. „Čo tak zájsť do Nandos.“ povedal Niall. „Poďme.“ povedala som.
„Mellanie! Vstávaj, Niall je pri dverách.“ zobudila ma Becky. Hneď som vstala z postele a šla sa umyť a prezliecť. „Ideš s nami?“ spýtala som sa Becky, no jej odpoveď som hneď vedela. „Nie.“ povedala a pokývala hlavou. „Tak fajn..“ objala som ju a zliezla dolu schodmi. „Ahoj Niall.“ zakričala som a hodila som sa mu okolo krku. „Ako sa máš?“ spýtala som sa ho a vyviedla ho von. „Fajn, aj keď som skoro celú noc nespal pretože som mal livestream s fanúšikmi.“ odpovedal. „Aha tak.“ povedala som a zastala som pred našimi dverami pretože som nevedela kam chce ísť. Chytil ma za ruku a povedal „Neuveríš čo som ráno našiel.“ preskočil náš plot ktorý rozdeľoval ich dvor s našim a ja som ho nasledovala. Niall mal za domom malý lesík a viedol ma až ku okraju lesa. Nevedela som vôbec prečo. Potom mi dvihol hlavu a ukázal na vysoký strom. „Nie!“ zakričala som. Niall sa usmial „Ani neviem ale v noci som si nato spomenul a hneď ráno som sa musel ísť pozrieť či tu ešte stojí.“ usmiala som sa a vyliezla som dlhým rebríkom až k domčeku na strome. Niall bol hneď za mnou. „Udrží ma to?“ spýtala som sa. „Si ľahšia ako predtým.“ povedal. „Ha ha ha. Strašne vtipné.“ otvorila som dvierka a pomaly vstúpila dovnútra. Nič sa tam nezmenilo. Všade bolo síce plno prachu ale všetky veci boli na tom istom mieste. Otvorila som obrovskú truhlicu v ktorej sme mali všetky naše vzácne veci. Boli tam luky, zbrane, proste všetko s čím sme sa hrávali keď sme boli mladí. Niall otvoril skrinku ktorá visela na stene a vytiahol odtiaľ cukríky. „Nie, nezjem ho.“ povedala som mu. „Je to tu možno osem rokov ale čo už.“ povedal Niall a pichol si cukrík do úst. „Fuj Niall, ty chodiaci odpadkový kôš.“ Boli to cukríky ktoré vždy dostal víťaz bitky. A poväčšine som to bola ja. „Je možné že to tu stále všetko je?“ spýtala som sa ho. Len kývol plecami a pozrel sa von z okna. Ja som hľadala všade možne aby som našla nejaké zaujímavé veci. Potom som našla škatuľu s výkresmi. „Niall? Čo to je?“ spýtala som sa ho. Postavil sa tesne za mňa a pozeral sa na obrázok ktorý držím v ruke. „Ty nevieš čo to je?“ spýtal sa ma. „Nie..“ odpovedala som. Usmial sa a povedal „Veď to je náš dom. Kreslili sme ho celé dni. Tu je obývačka..“ a ukázal na kreslo vytvorené z cukríkov. „Tu je hracia izba..“ a ukázal na plno hracích automatov a hier ktoré boli na papieri nakreslené. Na všetko som si spomenula, ako sme plánovali že spolu preplávame Atlantický oceán na malom člnku ktorý dostal Niall jeden rok na Vianoce, ako sme plánovali že nikdy nebudeme mať chlapca ani dievča aby sme spolu stále boli a nezanedbávali sa kvôli frajerkám a frajerom. Ako to všetko zo dňa na deň vyhaslo. Aké bolo kamarátstvo silné a potom sa stratilo. Po líci mi stiekla slza „Prečo plačeš?“ spýtal sa ma Niall. „Ako sme sa zmenili. Každý sme niekde inde. Už nemáme nič spoločné. Ja som obyčajné dievča ktoré každý prehliadne na ulici a ty si hviezda ktorá na ulicu nemôže vyjsť pretože by ťa zaplavila kopa ľudí.“ Niall ma objal a povedal. „Stále budeme kapitán Nialler a plukovníčka Mellie ktorý budú vládnuť celému svetu na našej obrovskej lodi.“ plakala som ale do toho som sa ale usmievala. Všetky spomienky ktoré mi kedy vyčarili úsmev na tvári sa znova objavili. „Čo tak zájsť do Nandos.“ povedal Niall. „Poďme.“ povedala som.
Prišli sme do Nandos a bola som rada že si nás nikto na ulici nevšimol pretože by sme sa asi v pokoji nenajedli. „Čo si dáš?“ spýtal sa Niall. „To čo vždy..“ odpovedala som a on sa usmial a povedal „Chicken wrap, dvojitá porcia curly chips, 5 pikantných kuracích krídiel a klások kukurice. A napitie Colu. A to všetko dvakrát.“ čašníčka naňho vyvalila oči a na mňa tiež. Sadli sme si a čakali kým nám jedlo prinesú. „Ty neplatíš?“ spýtala som sa ho. „Nie, mám čiernu kartu a všetko v Nandos mám zadarmo.“ s úsmevom odpovedal. „No super, ty čo máš kopu peňazí to máš zadarmo a ja chudobná na tom vždy miniem celé kapesné.“ povedala som mu. Všetko sme zjedli a potom sme sa šli prejsť. „Mell? Nezavoláme nejakých starých kamarátov?“ spýtal sa ma Niall. „A akých?“ spýtala som sa ho. „Čo ja viem, trebárs Rosie?“ „Ona tu už nebýva.“ povedala som. „A čo Grace?“ spýtal sa. „Ona je u babky.“ „Jack?“ „To je Gracin brat, jasné že je u tej babky ňou.“ „Charlie?“ „On chodí s Ruby. Ten na ostatných kašle.“ „A Olivia?“ „Tá sa so mnou nebaví kvôli tomu že som jej nepomohla s chémiou. S tou von nejdem.“ chvíľu rozmýšľal a potom rýchlo povedal. „A čo Ethan?“ „Ten je na výške.“ Sadol si na okraj chodníka a povedal. „Vidíš, všetko sa to stratilo.“ sadla som si vedľa neho a povedala. „Ja som tu takto sama celý rok. Teda okrem Becky.“ objal ma a chvíľu sme tam len tak sedeli. Vonku bola strašná zima a pozajtra už boli Vianoce. Potom začalo snežiť a Niall si z vrecka vybral telefón. „Komu ideš volať?“ spýtala som sa. Odišiel ďalej a s niekým telefonoval. Potom sa vrátil so slovami. „Tak keď na nás kašlú títo kamaráti, privediem ja svojich.“ povedal. „Akých svojich?“ spýtala som sa ho. „Chalanov zo skupiny.“ povedal a usmial sa. „Aha, čiže nafrnnených snobov. Prepáč Niall ale radšej pôjdem Zoe vytrieť zadok ako tráviť s takými rozmaznanými spratkami deň.“ Niall sa na mňa škaredo pozrel a povedal. „Máš o nich len zlú mienku. Oni sú super.“
piatok 4. mája 2012
Moments 2.časť
Pozrel sa na mňa bližšie a povedal „Prepáč ale vôbec neviem.“ vyvalila som oči pretože som nechápala ako ma mohol nespoznať. Potom sa zahľadel na môj dom a na našu výzdobu. Otvoril ústa a spýtal sa „Mellanie?“ rýchlo som ho objala „Áno, ty pako.“ poriadne môj stisk obetoval a po chvíli povedal „Ty si fakt tučná Mellanie?“ buchla som ho do brucha. „Nie som tučná!“ začal sa smiať. „Teraz nie si, ale predtým sme ťa volali tučná Mellanie.... Ach bože Mellanie moja najlepšia kamarátka.“ povedal a zasa ma objal. Z kufra auta si vybral kufor a povedal „Poď so mnou dovnútra a povieš mi všetko čo je nové.“ podal mi do ruky tašku aby som mu ju pomohla odniesť. Otvoril dvere a tam stála pani Horanová ku ktorej som zvykla chodiť často. „Dobrý deň.“ hneď sa jej na tvári objavil úsmev a pozdravila ma. „Mellanie, ahoj. S Niallom ste sa dlho nevideli však?“ prikývla som a nasledovala Nialla až do jeho izby. Položila som mu ku dverám tašku a sadla som si na jeho posteľ. „Koľko sme sa nevideli? 6 rokov?“ zamyslel sa a po chvíli povedal. „Podľa mňa 5.“ potom si sadol vedľa mňa a chvíľu sa na mňa pozeral. „Prečo ste sa odsťahovali?“ spýtal sa. „Kvôli mame. Nechcela tu už byť pretože sa stále hádala s Traynovcami. Ale boli sme odsťahovaný len tri roky, potom sme sa vrátili. A to už si cestoval po svete a bol si slávny.“ vzdychol si. „Nemal som sa s kým hrávať na policajtov.“ začala som sa smiať. „A potom ostala mama tehotná a otec musel ísť bojovať do Afganistanu.“ „Ako bojovať?“ „Neviem, chcel ísť.“ chvíľu bol ticho a potom povedal. „Všetko sa tu tak zmenilo. Aj keď sem raz za čas prídem, nemám ísť s kým von pretože buď ma využívajú alebo si myslia že som namyslený.“ pohladkala som ho po chrbte. „To nič. Ja som sa začala baviť s Rebeccou. Vlastne je to moja jediná kamarátka.“ hneď sa spýtal „Fergusonovou?“ prikývla som. „Veď sme jej hádzali do okna bahno a smiali sa z nej.“ spomenula som si aká sme boli s Niallom nerozlučná dvojica. Všade sme chodili spolu, ako dvaja proti celému svetu. „Je to asi jediná osoba ktorá ma má v tomto meste rada.“ povedala som. „A zabudla si na mňa.“ povedal Niall a usmial sa. „Ty tu nie si.“ „Vieš ako rád by som sa vrátil? Už mi tá sláva lezie na mozog.“ ironicky som sa usmiala. „Jasné, musí to byť odporné keď máš všetko na čo si spomenieš a celý svet ťa miluje.“ „Tu nejde o to Mell, to sú pozitíva ale ja sa nemôžem poriadne najesť aby za mnou nebežali ukričané fanúšičky.“ chvíľu sme zasa boli ticho a potom sa ma Niall spýtal „Ešte stále miluješ Tea?“ buchla som ho po nohe. „Hej! Už to má nádej. Raz za čas sa na mňa pozrie. Ale problém je že chodí so Zoe.“ „No, tá chcela vždy to čo ty.“ povedal Niall. „Ja už musím ísť domov. Mama ma už bude čakať a musím stráviť čas s otcom pretože po Silvestri zasa odchádza.“ objal ma a povedal. „Ja sa zajtra zastavím pozdraviť aj tvoju mamku a ocka. Potom sa môžeme ešte porozprávať.“ prikývla som a odišla som domov. Ešte som sa pozrela na náš vysvietený domček a mávajúceho Santa Clausa. V jedálni už večerala celá moja rodina. „Prečo ste ma nezavolali?“ zdvihli hlavu od stola a mama povedala „Nevedeli sme kde si.“ „Bola som u Horanovcov. Dnes sa vrátil Niall.“ David prišiel ku mne a pusu mal celú od kečupu. „V izbe ťa čaká Becky.“ Tak som vybehla hore po schodoch až do mojej izby. Tam sedela na posteli Becky s knihou v ruke. „Kde si bola?“ spýtala sa ma. „Vrátil sa Niall.“ zamračila sa. „Nemám ho rada. Vždy keď si bola s ním robila si mi zle.“ usmiala som sa. Je tak pekné zaspomínať si na všetky staré spomienky. „Ale musím povedať že tí ostatní členovia Niallovej skupiny sú do cela na zahryznutie.“ povedala Becky. „A ty vo všetkom vidíš chlapcov.“ odpovedala som jej. „A tebe sa Niall nepáči?“ vyvalila som na ňu oči a ukázala jej či jej nešibe. „Si normálna? Veď som s ním vyrastala. Viem o ňom viac ako ktokoľvek iný. Je mi ako brat.“ prevrátila očami a povedala „A ty si tak beznádejne zamilovaná do Tea.“ hodila som po nej poštár ktorý som zobrala z postele. „Prestaň, ja ho raz dostanem.“ začala sa smiať. „Hej, to by sa s ním najprv musela Zoe rozísť. A tomu ver, že takú radosť ti ona neurobí. Vie že ho miluješ a vyžíva sa v tom že ti robí napriek.“ mala pravdu, ale Teo bol moja platonická láska od mala. „Chcela by som byť niekedy pekná ako Zoe, alebo mať aspoň toľko peňazí ako Zoe. Alebo byť aspoň obľúbená ako Zoe.“ Becky nado mnou zasa prevrátila očami a povedala. „Ty nikdy nebudeš so sebou dostatočne spokojná. Možno by si s Teom nebola šťastná, že na teba čaká niekto iný.“ pokrútila som hlavou. „Nie, Teo je môj vyvolený. Viem to!“ „Nebudem sa s tebou hádať Mell.“ povedala Becky. „Chceš tu dnes spať?“ spýtala som sa jej. „Jasné.“ povedala. Tak sme sa prezliekli do pyžama, urobili si popcorn a pustili si Madagaskar. Ani neviem ako dlho som to pozerala ale hneď som zaspala.
štvrtok 3. mája 2012
Moments 1.časť
„Ocko!!“ zakričala som a pribehla som rovno k nemu. Skočila som mu do náruče a poriadne ho objala. Krásny pocit vidieť svojho otca aspoň raz za rok. Úžasné byť s ním aspoň pár dní keď sú najkrajšie sviatky v roku. „Mellie! Srdiečko!“ povedal a dal mi pusu na líce. Mama stála vedľa nás a po líci jej stekalo obrovské množstvo sĺz. Potom ma otec položil na zem a dal krásnu pusu mamke. Za nami utekal malý David. „Ty si ale chlap! Ty si ale vyrástol!“ zakričal otec a vyhodil Davida do vzduchu ako kedysi vyhadzoval mňa. Potom sme sa spolu vybrali dovnútra aby sme sa najedli a otec sa mohol vybaliť. Potom sme si zasadli za stôl a pripravovali sa na večeru. „Ocko? Koľko ľudí si už zastrelil? Ja mám teraz novú hru na počítači a tam som nepremožiteľný. Keby si vedel koľko vojakov som už vyzabíjal.“ mama vlepila Davidovi za ucho a povedala „Prestaň David.“ otec sa zamyslel a po chvíli povedal „Nie je to také ako v hre zlatíčko. Je ťažké zastreliť človeka ktorý môže mať doma ženu, deti a veľa priateľov.“ David ho zaujato počúval a potom sa spýtal „A prečo to teda robíš.“ „Pretože je to moja práca a ak by som nestrelil ja, strelil by on.“ David zamrzol a venoval sa večeri. Mama nad ním prevrátila očami a rozprávala sa s otcom. „A čo ty Mellanie? Máš nejaký nový objav?“ spýtal sa otec a mama sa potmehúdsky usmiala. „Nie ocko, máme toho v škole veľa pretože som v maturitnom ročníku a nemám čas venovať sa chlapcom.“ otec si ma premeral pohľadom či mu neklamem a potom šli spolu s mamou pozdraviť zvyšok rodiny ktorá sa na ocka už tiež tešila. „David choď sa pobaliť do školy, zajtra je posledný deň a potom máme voľno.“ David sa postavil a utekal hore do svojej izby. Ja som ešte odpratala zvyšky večere a riad som nahádzala do umývačky. Potom som sa osprchovala a šla spať.
„Mellanie! Zaspala si.“ pošuškal mi David do ucha a ja som sa rýchlo postavila z postele. Pol ôsmej. „Ty si hrozný! Nemohol si ma zobudiť skôr?“ povedala som Davidovi a ponáhľala sa do kúpeľne umyť. Rýchlo som si vyčistila zuby, umyla sa a učesala sa. Potom som na seba hodila prvé čo som v skrini našla a ponáhľala sa do školy. „Ja vás zaveziem.“ povedal otec a vzal si kľúče od auta. „Vďaka ocko.“ povedala som a nasledovala ho až do auta. „Oci mohol by si ma vyhodiť tu? Nechcem aby spolužiaci videli že si sa vrátil. Potom by mi dávali zbytočné otázky a všetko by som to musela vysvetľovať.“ povedala som otcovi kým sme nezabočili k ulici na ktorej je škola. „Jasné zlatko.“ povedal a zastavil pri krajnici. Pobozkala som ho na líce a vystúpila z auta. „Že sa ty len hanbíš pre Teom aby nevidel že ťa do školy vezie otec.“ strčila som doňho pretože ma odhalil. „Prestaň David, vôbec to nie je pravda.“ zasmial sa a po chvíli povedal. „Alebo pred Zoe aby nevidela že už máš 18 a ešte nemáš auto.“ buchla som ho po pleci a dala si do kroku aby so mnou nešiel aj do školy. „A teraz sa hanbíš aj za mňa.“ otočila som sa naňho a vyplazila mu jazyk. Tesne pred školou ma čakala Rebecca. „Meškáš Mell!“ zakričala. „Prepáč, zaspala som.“ povedala som a obidve sme naraz vstúpili do školy. „Tam ho máš.“ povedala Rebecca a ukázala na Tea ktorý bol opretý o svoju skrinku. „Prestaň, ešte sa to niekto dozvie.“ zasmiala sa. „Hej, všetci to vedia už od tretej triedy.“ hodila som na ňu škaredý pohľad a zabočila na Angličtinu. „Vidíme sa na chémii.“ povedala som a zmizla som vo dverách.
Celý deň sa tiahol ako slimák. Všade to bolo samé „Happy Christmas“ a už mi pomaly dochádzala trpezlivosť pretože každý dostal Vianočnú poštu len ja nie. Teda dostala som jednu, od Becky. Ale Zoe ich dostala asi päťdesiat a potom sa olizovala s Teom na chodbe. Už som bola rada že som konečne doma. „Ahojte všetci.“ zakričala som keď som prišla domov no nikto mi neodpovedal. „Ste tu?“ spýtala som sa no zasa mi nikto neodpovedal. Potom som prišla do obývačky a v strede bol krásny vysvietený vianočný stromček. Celá izba bola vyzdobená rôznymi Santa Clausmi a sobmi. „Ach bože.“ vzlykla som a ponáhľala som sa do izby odložiť si veci a prezliecť sa. „Mellanie, si tu?“ počula som hlas zdola. Rýchlo som sa prezliekla a utekala sa tam pozrieť. V strede izby stála mama s obrovskom kartónovou škatuľou. „Potrebujeme ešte svetielka na vyzdobenie domu zvonka a obrovského Santa Clausa na saniach vytiahnuť z garáže.“ zasmiala som sa. Každý rok to bolo to isté. Vyzdobovať celý dom a ten, kto mal najkrajšiu výzdobu z celej ulice vyhral a potom mu všetci závideli. Nikdy som v tom zmysel nevidela ale moja mama to chcela vždy vyhrať. Ale vždy to vyhrala Zoe, ktorá mala pred domom každý rok niečo nové a moderné, zatiaľ čo mi stále to isté. Tak som sa pustila do vyzdobovania nášho domu. Najprv som spolu s otcom natiahla svetielka a potom sme pred dom posadili Santa Clausa. S Davidom som ešte chcela postaviť snehuliaka keď som zbadala auto ktoré zastavilo pred domom našich susedov. Pozrela som sa bližšie kto tam je a uvidela som starú známu tvár. „Niall!“ zakričala som a utekala som smerom k nemu. Celou silou som naňho skočila a zvalila ho na zem. „Au!!“ zakričal. „Čo robíš?“ vzala som zo zeme sneh a hodila som mu ho do tváre. „Preboha Niall, ty hviezda Mullingaru.“ Postavil sa zo zeme a postavila som sa aj ja. Pozrel sa na mňa a zamyslel sa. „Hneď ti dám podpis.“ nechápala som. „Niall? Si v pohode? Ty nevieš kto som?“
Mellanie
Rebecca (Becky)
I Should've Kissed You 26.časť (THE END)
Baby a je tu posledná časť :) Zachviľu vám pridám prvú časť nového príbehu ktorý bude tentoraz s Niallom :) Som rada že to čítate a chcela by som sa vám poďakovať za krásnych 60,000 :) Robím to pre vás :*
V poslednom čase ma všetky situácie prinútili zamrznúť, nedýchať, triasť sa. Keď som bola pri Harrym bola to pozitívna situácia ale vidieť otca môjho dieťaťa ktoré zomrelo bolo dojímavé. Mala jeho oči. A on si ťukal do laptop a pil Latté. Vedel vôbec ten človek ako mi zmenil život? Nevedela som čo mám robiť. Ignorovať ho? Prísť za ním a všetko mu povedať? Facnúť mu jednu? Čo mám preboha robiť? Stála som ako soľný stĺp a Harry za mnou po chvíli prišiel. „Čo sa deje Rea?“ nevedela som zo seba vydať ani hlások a potom sa Harry pozrel smerom ktorým som pozerala celý čas a nič naokolo nevnímala. „Kto to je?“ spýtal sa keď zistil koho sledujem. Až po chvíli som povedala „Otec môjho dieťaťa.“ vyvalil na mňa oči a na sucho prehltol. Chvíľu na mňa pozeral a potom sa rozbehol rýchlo do Starbucksu. „Harry!“ vedela som že nejde na kávu ale za ním. Rozutekala som sa tiež no to som už videla ako je Harry vedľa tomu a Laptop mu hodil na zem. Chytil ho pod krk a vytiahol von. Tom sa ani veľmi nebránil, akoby sa bál. Harry ho hodil na zem ne chodník a keď sa Tom postavil jednu mu tresol do nosa. „Harry! Prestaň!“ kričala som na nich. Keď ma Tom uvidel zamrzol a potom sa otočil k Harrymu a zasa ho buchol. Harryho to trochu odhodilo ale hneď mu vrazil ďalšiu. Tom spadol na zem a Harry ho začal kopať. Všimla som si ako nejaká žena vedľa mňa kričí . „Haló! Polícia!“ ja som sa rozbehla smerom ku nim a snažila som sa ich od seba odohnať. „Prestaňte! Je to za nami! Harry prestaň!“ Au! Všimla som si ako mám na ruke krv keď som si chytila tvár a krv som cítila aj v ústach pretože ma Tom tresol rovno do tváre. Harry sa na mňa pozrel, odstrčil ma a Tomovi vrazil takú že skončil na zemi. Potom doňho Harry začal kopať. „Prestaň!“ stále som kričala a spamätala som sa až keď som cítila niečie ruky ktoré mi stlačili moje za chrbát. „Polícia.“
Na policajnej stanici zistili že som nevinná a chceli ma pustiť domov ale Harry mal iné problémy. Kauciu zaňho zaplatil jeho nový manažér ktorý okamžite priletel za nami. Tom sa priznal k tomu čo urobil a pravdepodobne sa to ešte celé ponesie na súd.
THE END
„Prešli celé prázdniny. Tom je za mrežami a pravdepodobne si tam ešte dlho posedí. Síce sa s Harrym vidíme raz za dva týždne no nám to stačí. Vždy spolu s ním príde aj Zayn aby bol s Miou a zažijeme krásny víkend. Myslím že všetko je fajn, ale chýbaš mi....“ povedala som a položila sviečku na Miinkin hrob. Vždy sa s ňou rozprávam, ona je tu so mnou vždy. Navždy bude neoddeliteľnou súčasťou môjho života a stvorenie ktoré som milovala rovnako ako Harryho.
streda 2. mája 2012
I Should've Kissed You 25.časť
Kam ideme?“ spýtala som sa Harryho. „Najprv k Paulovi zistiť či nie je uňho“ odpovedal mi. „A prečo sa tak bojíte, veď je určite len uňho.“ povedala Mia ktorá držala Zayna za ruku. „Ona bola do Zayna zamilovaná. Preto sa bojíme že by si niečo mohla spraviť.“ povedal Liam a rýchlo otvoril dvere od budovy v ktorej mal kanceláriu Paul. Prišli sme zasa k tým dverám a Zayn ich pomaly otvoril. Ariana sedela na stoličke vedľa Paula a keď nás všetkých videla, zamračila sa. „Bože Zayn! Vieš ako si ma vyľakal? Strašne si fandíš.“ povedala Mia. Zayn zatvoril dvere, vydýchol si a vyšiel von. „Čo to malo znamenať?“ spýtala som sa po chvíli. „Len som sa zľakol či si niečo nespravila.“ odpovedal mi Zayn a venoval sa Mii. Nechápala som tejto situácii a ani som sa nesnažila ju pochopiť. Len som pobozkala Harryho a všetci ostatný nasadli do auta. „Kam chceš ísť?“ spýtal sa ma Harry. „Neviem, to je na tebe.“ odpovedala som. „Tak ideme k nám.“ povedal a nasadli sme do auta aj mi dvaja.
Keď sme prišli k ich domu Harry vybehol len niečo do svojej izby a ja som ho čakala dolu na chodbe. Potom sa vrátil a v ruke držal gitaru. Začala som sa smiať. „Čo s tým chceš robiť?“ spýtala som sa ho. „Hrať...“ odpovedal mi a pobozkal ma. Prišli sme na ich záhradu a sadli si na trávu. „No tak spusti.“ povedala som mu. Len na mňa dvihol pohľad a povedal „Hanbím sa.“ zasmiala som sa. „Tak ty spievaš pred miliónmi ľudí a hanbíš sa pred vlastnou frajerkou?“ usmial sa. „Čo sa smeješ?“ spýtala som sa ho. „Nič, len ako si sa nazvala... Mojou frajerkou. To sa pekne počúva.“ ešte raz ma pobozkal a potom začal hrať.
You're insecure
Don't know what for
You're turning heads when you walk through the do-o-or
Don't need make up....
Začala som sa smiať. „Ty mi spievaš What makes you beautiful? Jééj“ povedala som a Harry sa usmial. Keď dohral venoval mi jeden obrovský bozk. Potom sme sa chvíľku rozprávali a išli sme spať. Dala som si rýchlu sprchu zatiaľ čo Harry pozeral Family Guy s Louisom. Potom som si ľahla do postele a zaspala. Zobudili mi až Harryho pery na mojom uchu. „Čo robíš?“ spýtala som sa ho a pobozkala ho na pery. Chytila som ho okolo krku a pritlačila viac na seba. On ma chytil za zadok a ja som sa začala strašne smiať. V prvej chvíli mi to bolo všetko čudné a trápne ale potom som sa tomu oddala. Ani som sa neuvedomila a mala som dole tričko. Nebola som panna ale cítila som sa tak. Pretože z prvého sexu som si nepamätala vôbec nič. Pomaly som dala tričko dole aj jemu a keď som cítila že mi ide rozopnúť podprsenku zachvela som sa a zľakla som sa. Predsa len, nemám miery modelky a ani obrovské prsia. On určite spal s toľkými dievčatami a keď uvidí mňa tak sa jedine vysmeje. Bála som sa jeho reakcie ale nebola negatívna. A potom to prišlo. Neviem ako sa to dá opísať pretože pokým to nezažijete myslíte si že je to trápne a hanbíte sa čo i len o tom rozprávať ale je to proste iné. Je to okamih ktorý si človek pamätá celý život. Nechcem tu priveľmi zachádzať do detailov ale bolo to fajn. A myslím si že čím ďalej to bude lepšie a lepšie. Nakoniec ma Harry pobozkal na krk a obidvaja sme zaspali. Zaspala som krásne na jeho hrudi.
Ráno ma zobudil Harry raňajkami do postele. Pobozkal ma na čelo a povedal. „Dobré ráno.“ objala som ho a pustila sa do opekanej slaniny. „Mňam“ povedala som po chvíli a Harry sa usmial. „Som dobrý kuchár však?“ prikývla som a zjedla zvyšok raňajok. „Ďakujem.“ povedala som a šla som si umyť ruky. Keď som si ich umývala, Harry ma zozadu objal a pobozkal ma na krk. Otočila som sa a spýtala som sa ho otvorene. „Včera to bolo divné však?“ „Nie! Preboha, bolo to super. Ale myslel som si že sa budeš hanbiť. Ale nemáš za čo.“ Potom som mu vlepila na pusu jeden obrovský bozk a Harry povedal. „Obed varí Louis. Takže radšej nenápadne zdrhnime do mesta aby sme to nemuseli jesť.“ zasmiala som sa a súhlasila s ním. „Tak fajn.“ z kufra ktorý včera večer ešte priniesol Zayn z hotela som si vybrala minišaty a koženú bundu. Vlasy som si zopla do drdola a namaľovala som sa. „Uhm, vyzeráš úžasne.“ povedal Harry a pobozkal ma.
Dole v kuchyni som sa vyobjímala s Miou a všetkých pozdravila. Potom Harry vytiahol z garáže svojho Land Rovera a odviezol nás až k hlavnému námestiu. „A čo chceš vlastne robiť?“ spýtala som sa ho. „Neviem, len tak sa prejsť.“ odpovedal a vystúpil z auta. Prešli sme pešou zónou a ocitli sa na Oxford street. „Sem poďme...“ povedal Harry a ťahal ma do nejakého obchodu. Ja som zbadala Starbucks a chcela som ísť tam. „Nie Harry poď...“ Nie! To nemôže byť on. Len tak si sedieť pri okne v kaviarni? Bez pocitu viny?
utorok 1. mája 2012
I Should've Kissed You 24.časť
Nevedela som ako mám reagovať. Mám sa usmievať alebo byť smutná? V každom prípade by som sa mu najradšej hodila okolo krku ale to som nemohla. „Rýchlo pretože si to ešte rozmyslíme.“ povedal Zayn a chytil Miu za ruku. Usmiala som sa pretože som bola šťastná s ňou. Ona si ho zaslúži viac ako ktokoľvek iný, pretože ona si zaslúži byť šťastná. Všetci vyšli von a ja som tam ostala stáť sama oproti Harrymu. Venoval mi jeden smutný pohľad a potom vyšiel von aj on. Mia, ja, Zayn a Niall sme šli v jednom aute a ostatný v druhom. Vyšli sme pred nejakou budovou. „Ale naozaj Zayn, čo ideme robiť?“ spýtala sa Mia. „To čo som mal urobiť už dávno.“ povedal a pobozkal ju. „Wohoo!“ zakričali sme naraz s Niallom a usmiali sme sa na seba. Mia sa potom usmiala a hryzla si do pery. To robila vždy keď ju niečo potešilo. Chalani už boli dávno pred nami a tak sme prišli posledný. Oni už stáli pred dverami a Liam začal odpočítavať. „ 1,2,3....“ a otvorili dvere. Prvý vošiel Zayn s nejakým papierom v ruke a treskol ho nejakému chlapíkovi o stôl. Potom hneď za sebou to urobili aj ostatný chalani. „Chápeš to?“ spýtala sa ma Mia. Ariana stála sama v kúte a všetko naokolo ignorovala ale v očiach mala strach. „Čo robíte?“ zhúkol na nich ten muž. „Scooter Braun. Island Records, L.A. Reed. Hovorí ti to niečo?“ pokýval hlavou a v očiach mal strach. „Tak to je oddnes náš nový manažér a vydavateľstvo. Tešilo nás!“ povedal Louis a všetci sa otočili na odchod. Hneď ako boli chrbtami k tomu chlapovi všetci sa potmehúdsky usmiali. Buchli dverami a začali skákať od radosti. „Scooter Braun? Veď to je manažér Justina Biebera.“ povedala Mia. „Veď to! Nie je to úžasné? Už dávno sa nás pýtali aby sme prestúpili k nim ale nikdy sme to neprijali. Ale vieš čo je na tom najlepšie? Že nám nebude riadiť život ako Paul!“ zvýskol Zayn a zasa pobozkal Miu. Prečo ich to nenapadlo skôr? Prečo ich to nenapadlo predtým než som opustila Harryho? Prečo nezareagovali skôr? Mali nato kopu času a oni sa ozvú teraz? Keď je neskoro? To mám za ním len tak prísť... Á sorry Harry! Ja som si to rozmyslela a chcem byť zasa s tebou? „Toto sa oslávi v Nando´s!“ zakričal Niall a všetci sa rozbehli von. Harry ako prvý ale ten do Nando´s nešiel. Postavil sa na prostriedok chodníka pred Nando´s a tam ostal stáť. Vedela som čo je to za miesto. Tu sme sa prvý krát videli. Vedela som že má okuliare ale vedela som že plače. Louis k nemu prišiel a snažil sa ho vtiahnuť dovnútra ale on tam stál ako prikovaný. Ja som sa zastavila tesne pred dverami a chcela prísť za ním, ale keď videl že prichádzam k nemu, otočil sa a utekal preč. „Harry!“ zakričala som a on utekal ďalej. Tak som sa rozutekala ja aj keď v behu som hrozná. Potom zabočil do slepej uličky a ja som stála v strede, takže keby chcel vyjsť musel by prejsť okolo mňa. „Čo chceš Rea? Zasa ma namotať a potom ma odkopnúť?“ povedal a dal si dole okuliare pod ktorými mu svietili uplakané zelené oči, ale stále bol nádherný. „Harry vieš ako to je!“ povedal som a už som začínala plakať aj ja. „Hej, viem. Včera si mi to jasne povedala.“ povedal a snažil sa prejsť okolo mňa no ja som mu zachytila ruku. „Vieš že som klamala!“ „Rea ako ti mám veriť po toľkých Milujem ťa koľko si mi povedala a potom si si pohodovo povedala že ma nenávidíš? Buď si mi klamala vtedy alebo vtedy. Ale ja nie som detektív a nejdem to zisťovať.“ odtrhol sa a snažil sa rýchlym krokom ísť preč. „Takže ti na mne nezáleží?“ spýtala som sa ho. „Záleží Rea, až priveľmi. A preto chcem aby si bola šťastná s tým ktorý žije na Slovensku.“ otočil sa a povedal. Ja som prišla blízko k nemu a zastavila som asi centimeter pred ním. Stáli sme tam tesne pri sebe a pozrela som mu do očí „Ty vieš že môžem byť šťastná jedine s tebou.“ nikdy v živote som nemala na to aby som niečo takéto povedala chlapcovi. Nikdy som nikoho tak nemilovala a nesnažila sa byť s ním. Akoby to ani nehovoril môj mozog. Akoby to všetko hovorilo srdce. Od mala mi vraveli že si raz nájdem chlapca ktorý bude mojím princom a vždy tu bude stáť pri mne. Že bude pre mňa ochotný zomrieť a ja budem ochotná zomrieť preňho. Vždy som videla lásku len vo filmoch. Rose ktorá prežila chvíľkovú lásku na lodi s Jakom a nikdy ho neprestala milovať. Alebo ako sa Allie a Noah neprestali milovať a spolu aj zomreli. Vždy som nad tým mávla rukou. Vravela som si že to je len vo filmoch ale keď som prežila chvíle s Harrym bolo to realitou. Vedela som že ak by sme boli hlavnými hrdinami tých filmov zachovali by sme sa rovnako. Že by sme nikdy nechceli žiť jeden bez druhého. Je vôbec možné to čo sa stalo za tento rok? Stratila som to najcennejšie čo som mala. Mala som malé dievčatko ktoré mi zomrelo a svoje srdce som nechala niekde v Anglicku. Ešte chvíľu sme sa na seba nemo pozerali a potom sme sa pobozkali. Bol to asi náš tisíci bozk ale ja som si myslela že je prvý. Pretože mi chýbal, pretože som ho milovala. „Milujem ťa Rea.“ povedal po chvíli a ja som zapakovala to isté. „Milujem ťa Harry.“ potom sme prišli za všetkými do Nando´s. Ruka v ruke sme otvorili dvere a Louis vykríkol „Dneska sa kúpi šampanské!“ a všetci začali tlieskať. Pozrela som sa na Harryho a on vyhŕkol „Ja nepijem! Od vtedy nepijem!“ začala som sa smiať. „To ešte stále?“ prikývol a prisadli sme si ku všetkým. Zayn držal Miu za ruku a niečo si potichu rozprávali. Usmieval sa a potom sa prudko otočil k Lousovi ktorý sedel vedľa neho a spýtal sa „Kde je Ariana?“ všetci na seba pozreli a vyvalili oči. „No do riti!“ zakričal Harry a všetci sa rozbehli od stola preč
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)





