Moments 12.časť

„Tak vám teda gratulujem..“ povedala som a prefrčala som okolo nich ako víchor. Ani neviem ako som sa dostala na druhú stranu mesta. Proste som utekala kam sa dalo. Sadla som si na múrik, ignorovala zimu, ignorovala bolesť, ignorovala otlaky na nohách. Vnímala som spomienky, momenty ktoré sme prežili v detstve. Tak rada by som to všetko vrátila a neposielala ho do X-factoru. Šiel tam len kvôli mne, pretože som ho hodiny presviedčala že tam má ísť. Tešila som sa s ním keď prišiel a povedal že postupuje, tešila som sa s jeho úspechov, ťahala ho z pádov, bola som tu vždy. Vždy som mu podala pomocnú ruku, vždy sa mi mohol vyplakať na ramene. Mne, mne a nie prsnatej brunetke s obrovským Jeepom. Nemám síce peniaze a umelé prsia, možno nie som pekná a nemám v škole dokonalé známky, možno ma nezoberú na univerzitu a keď umriem nikto si na mňa po pár rokoch ani nespomenie, možno nie som typ baby za ktorým sa otočí každý chlapec. Možno ma okolie nemá rado a myslí si že som namyslená ale viem jedno, nikto ho nebude milovať viac ako ja. Nedá sa to, nedá sa aby niekoho ovládla láska viac ako mňa. Myslím naňho keď zaspávam, keď sa zobúdzam a keď robím čokoľvek iné. Keď ho vidím, nechcem vidieť nič viac. Sedela som na múriku s výhľadom na celý Mullingar a sneh mi fúkal do tváre. Skôr ako my stihla slza vypadnúť z oka, zamrzla. V ruke som držala prívesok s nápisom Best Friend, tak silno že som mala pocit že sa roztaví. Po chvíli som cítila, že za mnou niekto stojí. Mierne som pootočila hlavou aby som nenápadne zistila kto to je, ale stál príliš blízko aby som mu videla do tváre. „Čo tu robíš, sú Vianoce.“ počula som hrubý hlas za mnou, Teo. Zmeravela som ale neprešla mnou elektrina ako kedysi. Len som sa otočila dopredu a ignorovala ho. „Ty si Mellanie, však?“ spýtal sa a sadol si vedľa mňa. Prikývla som a pozrela do zeme. Vyzliekol si kabát a prehodil ho cezo mňa. „Vďaka..“ povedala som. „Tak mi povieš čo ťa sem privádza?“ pozrela som naňho ale predtým som si ešte utrela rozmazanú maskaru. „Zlomené srdce..“ „To je sviniar že zrovna na Vianoce.“ povedal. „Hm..“ „Ale sme na tom podobne.“ pozrela som do jeho zeleno šedých očí, z ktorých som odpadávala každé ráno na školskej chodbe. „Zoe..“ povedala som zaňho a prikývol. „Presne tak..“ povedal. „Tak to mi je ľúto.“ „Ale veď ty si nemala chlapca, vždy si chcel mň...“ zastavil sa a dal si ruku pred ústa. Fajn, som tá najväčšia trapka na svete. „No, veď nemala. Len ako to správne povedať...ehm...namotala som sa.“ zamyslel sa. „A na koho?“ „Na Nialla Horana.“ „Ale veď vy ste boli vždy kamoši nie?“ spýtal sa. „Hej..“ „Tak?“ „Tak to nerieš..“ povedala som a chystala sa na odchod. „Ten kabát si môžeš nechať.“ povedal. Prišla som k nemu a podala mu ho. „Nie, myslím to naozaj, nechcem aby si prechladla.“ povedal a usmial sa  „Lebo ty si sa o mňa vždy zaujímal, však?“ prevesila som mu jeho kabát na ruku a odišla. „V poslednej dobe hej.“ okamžite som zastavila. Čože?? Teo? O mňa? Prišiel ku mne a znova mi obliekol kabát a usmial sa. A presne pri tomto úsmeve som si uvedomila že sa na to vykašlem. Nech si má Niall aj tri brunetky a štyri blondínky. Ja tu budem mať Tea. Usmiala som sa aby som mu dala signál že mi môže lichotiť ďalej. „A máš krásne oči.“ povedal. Chvíľu bol ticho a potom pokračoval. „A šaty, ale nechápem načo v nich chodíš po meste, skôr by sa mi hodili na nejaký ples.“ „Práve tam som s nimi mala namierené ale nejako mi Niall zmenil plány.“ „Ja som tam mal namierené tiež...so Zoe.“ povedala som a pozrela ja lepšie na to čo má oblečené, bol to oblek. „Tak čo tak tam ísť spolu a neriešiť ich dvoch?“ spýtal sa ma. Prikývla som a on mi podal ruku. Šli sme teda spolu k sále v ktorej bol ples. Prišli sme tam spolu a vzali na seba všetky pohľady, samozrejme kvôli Teovi do ktorého sú zamilovaná všetky baby z našej školy a potom kvôli tomu, čo tam robí so mnou. „Prečo sa na nás všetci pozerajú?“ potichu som sa ho spýtala „Lebo si krásna.“  neviem či to myslel vážne alebo sa ma snažil len zbaliť, ale v každom prípade sa mu to darilo. Síce bol v mojom srdci Niall, vedela som že Teo sa tam dostane ľahko.

                                                      Teo

Moments 11.časť

„Mell, Vianoce! Darčeky! Sú Vianoce, bol tu Santa!“ kričal David a skákal po mojej posteli. „Dobre, ja za chvíľu prídem. Choď si rozbaliť darčeky...“ povedala som a zakryla som sa dekou až po hlavu. Hneď mi stiahol deku a začal kričať „Nie, sú Vianoce. Poď teraz.“ chytil mi ruku a ťahal ma až som spadla na zem. „Bože David ani vyspať ma nenecháš.“ povedala som a postavila som sa z tvrdej zemi. Prišla som dole a David sa pustil do rozbaľovania darčekov „Wau, Lego.“ dvihol veľkú krabicu a dal si ju za seba. Potom roztrhal ostatné darčeky takže bol baliaci papier úplne všade a potom prišiel rad na nás. Najprv podal jednu krabicu mne. „To je niečo na dnešný večer...“ povedala mama. Otvorila som ju a v nej boli dva lístky na Vianočný ples. „Vždy si naňho chcela ísť s Teom, tak keď je tu Niall môžeš ísť s ním.“ „Ďakujem mami, ale Niall nevie tancovať a nie je typ na obleky.“ povedala som. „Tak pôjdeš s Davidom.“ zasmiala som sa. „To radšej pôjdem presvedčiť toho Nialla.“ potom som si rozbalila zvyšné darčeky. Dostala som BlackBerry, od otca. Potom zopár nových trendy kúskov oblečenia a kozmetiku. Keď sme všetko do rozbaľovali a upratali, naraňajkovali sme sa a  David sa šiel hrať s novými hračkami. Ja som šla do svojej izby a na posteli som videla veľkú modrú škatuľu. Ale veď kedy ju tam mohla mama stihnúť dať keď som bola celé ráno s ňou? Nadvihla som vrch a uvidela krásne šaty smotanovej farby a na nich bol položený malý papierik. -Ty mrcha! Ja viem tancovať ;) Niall- tak to je od Nialla! Ale ako sa sem dostal? A potom som videla lano ktoré sme vždy mali medzi našimi oknami. On sa sem doplazil. Obliekla som sa a šla k Niallovi pretože ak by som šla lanom v polovici by som padla na zem.  Zazvonila som ale otvorila mi jeho mama. „Áno Mellanie?“ spýtala sa ma. „Je Niall doma?“ „Nie, šiel rozdať nejaké darčeky deťom do detského domova.“ povedala. „Aha, tak nič...“ povedala som a odišla domov. V ruke som zovrela malú krabičku v ktorej bol darček pre Nialla. Bolo to trápne ale bol to prívesok, ktorý mi dal Niall keď sme mali 11 s nápisom Best Friend. Nevedela som čo iné mu dať, ale vždy som ho mala pri sebe a teraz nech ho má on pretože peniaze na voskovú figurínu Baracka Obamu nemám. Čakala som doma do večera oblečená v šatoch od Nialla a čakala že príde sám, ale neprišiel. Tak som na seba hodila kabát a šla zasa k nim. Pred ich domom stál veľký Jeep drahší ako náš dom. Tak som zaklopala a otvorila mi zasa Niallova mama. „Ahoj...“ „Niall je tu?“ spýtala som sa. „Áno je.“ povedala a pustila ma dovnútra. Prešla som chodbou do obývačky a v tom sa mi naskytol hrozný pohľad. Na gauči sedel Niall s nejakou brunetkou a držal jej ruku. Keď ma zbadal zmeravel a pustil ju. „Nie! To nie je tak ako to vyzerá.“ v rýchlosti som sa otočila a vyutekala von. Hneď ma dohonil, chytil mi ruku a prudko mnou otočil. Bola som určite celá rozmazaná pretože sa mi slzy liali ako potom. „Ja..“ povedal a zastavil sa. „Mám priateľku...“ dopovedala som zaňho. Prikývol, pustil mi ruku a odišiel. Ostala som tam stáť a pozerať naňho ako odchádza. Drkotala som sa od zimy ale to mi bolo jedno, akoby sa moje telo zastavilo a nevedelo sa pohnúť. Potom som započula „Mellanie!“ otočila som a videla som Becky spolu s Liamom ako idú smerom k môjmu domu. „Ahojte...“ povedala som a utrela som si slzy. „Čo sa stalo?“ spýtala sa ma Becky a tuho ma objala. „Ale nič...“ povedala som. „A ty čo tu robíš Liam?“ „Teraz som priletel. Doma to bola aj tak v celku zlá nálada kvôli bývalej frajerke ale tá to vzala s humorom. Vraj je to osud....“

                                               

Moments 10.časť

„Mellanie..“ zobudil ma mamin jemný hlas ako každé ráno. „Ahoj mami, dobré ráno.“ povedala som a rýchlo som vstala z postele pretože som bola stále ako malé dieťa ktoré sa teší na Vianoce aj keď darčeky sú až zajtra mám radšej dnešok. Celý deň rozprávky a dokonalá atmosféra. Umyla som si zuby, učesala sa, namaľovala sa a ako každé Vianoce obliekla naše rodinné tradičné tričko so sobom. Prišla som do obývačky a tam už sedel David s obrovským úsmevom na tvári pred telkou s koláčikmi v ruke a pozeral Grincha. „Mellanie?“ spýtal sa ma. „Áno zlatko?“ povedala som a sadla si vedľa neho. „Ako stihne Santa rozdať darčeky všetkým deťom na svete za jednu noc?“ klasické detské otázky,  usmiala som a začala rozprávať rozprávku ktorú mi hovoril otec. „No, je na to viacej vysvetlení. Jednou je že Santove soby sú veľmi rýchle a preto všetko stihne a druhým je posun času. A napríklad v iných krajinách dostávajú darčeky už dnes večer. Aby to Santa stihol aj keď je rýchli.“ v jeho nevinnej tvári som videla zaujatosť. „Wau, to je super aj ja chcem darčeky už dnes večer.“  zasmiala som sa, prešla som mu rukou do vlasov a povedala „Počkáš si do rána, kvôli tebe Santa nebude meniť program.“ sadol si na gauč a pozeral ďalej Grincha. „Inak, bol tu ráno Niall.“ povedala mama a okamžite som sa na ňu obrátila „Čože? Prečo si ma nezobudila?“ z vešiaka som rýchlo vzala bundu, obula si čižmy a šla k Niallovmu domu. Zaklopala som a otvoril mi Niall. Hneď som na ňom videla naše tričko so sobom. „To čo máš na sebe?“ začala som sa smiať pretože mu bolo až príliš krátke. „Naše tričko.. nosím ho každé Vianoce“ povedal a pustil ma dovnútra. „Kde sú chalani?“ spýtala som sa ho. „Šli domov, snáď tu nebudú aj na Vianoce...“ povedal „Ja som si myslela že tu ostanú.“ pokrútil hlavou. „Ahoj Mellanie, dáš si s nami obed?“ spýtala sa ma Niallova mama. „Nie.“ povedala som. „Tak zajtra je to tu...“ povedal Niall. „Čo?“ spýtala som sa ho. „Darčeky!“ zakričal. „Koľko máš? 5? Môžeš si sadnúť do obývačky s Davidom rozoberajúcim ako môže Santa stihnúť rozdať všetkým darčeky a tešiť sa spolu s ním.“ povedala som mu. „Akoby už nemal všetko.“ povedala Niallova mama. „Tým chceš povedať že nič nedostanem?“ spýtal sa jej Niall. Jeho mama pozrela na mňa  povedala „Veď čo už môže chýbať človeku ktorý má sochu Baracka Obamu v životnej veľkosti?“ „Načo ti je?“ spýtala som sa Nialla. „Momentálne je v našom byte v Londýne a slúži ako Harryho stojan na trenky.“ „A čo chceš ešte dostať? Voskovú figurínu Obamovej ženy?“ spýtala som sa ho. „To by sa hodilo, Harry by si na ňu vykladal nohavice. Ale už som pozeral vo všetkých skriniach a našiel som len dva svetre od babky a tri knihy. Takže nič veľkého nedostanem.“ pokrútila som hlavou „Ty si vážne decko keď prehrabávaš rodičom skrine.“ Niall zavrel dvere od kuchyne v ktorej bola jeho mama a prišiel si sadnúť vedľa mňa. Chytil mi ruku a povedal. „Musím ti dopovedať ten včerajšok...“ presne na toto som čakala! Celá som sa roztriasla a usmiala sa. „Takže...“ a zazvonil zvonček. „Do riti...“ povedal. „To si my chcel povedať?“ spýtala som sa. „Nie.. ale vždy keď to chcem povedať niečo nás vyruší.“ otvoril dvere v ktorých stál Jack. Niallov najlepší kamarát po mne. A ja že je u babky. „Niall, ty pako, nevedel som že si tu...“ povedal, podal mu ruku a potľapkal ho po chrbte. „Čau Jack.“ Jack sa usmial a vošiel dovnútra. „Preboha, to čo máš na sebe?“ spýtal sa Nialla. Vstala som, obula sa a povedala „Ja už asi pôjdem.“ povedala som Niallovi. „Vidíme sa neskôr.“  v jeho tvári som videla smútok ale čo som s tým mala robiť? Vzala som si bundu z vešiaka a odišla domov.
Celý deň sa ťahal jak slíž, celý som ho presedela pri telke a prejedla sa koláčov do prasknutia. Až večer, keď skončila trápna Vianočná relácia som videla že vedľa mňa David už zaspal. Tak som ho vzala na ruky a odniesla do postele. Mama vybrala darčeky a naukladala ich pod stromček. Potom sladkosti do ponožiek a ja som musela do seba nacpať cookies ktoré nechal David pre Santu aj keď som nemala kam. Zapila som ich mliekom ktoré tam tiež nechal a mama vypila whisky, to bol skôr otcov zvyk. Nechávať pre Santu drahé whisky, aby ho mohol sám vypiť. A nejako sme si na to zvykli a nechávali sme ho tam aj keď s nami niektoré Vianoce otec netrávil. Vyšla som von, vzala mrkvu ktorú nechal David pre soby a zahodila ju. Ešte pred dverami domu som sa zastavila a pozrela na oblohu plnú hviezd. „Šťastné a veselé ocko...“ potom som šla do izby, pozrela z okna ktoré bolo hneď oproti Niallovej izbe ale bolo zhasnuté. Tak som si ľahla a zaspala.

                                 

Moments 9.časť

Prišla som k nemu, otvorila ho a dole som videla starú známu blonďavú hlavu. „Niall, čo tu robíš?“ spýtala som sa ho. „Ja nemôžem spať. Pamätáš ako sme vždy v tú noc pred Vianocami spávali v domčeku? Bol to zvyk.“ videla som ako v ruke drží spacák a vankúše. „Hej, pamätám.“ zasmiala som sa. „Tak poď.“ vzala som si zo skrine spacák, z postele vzala vankúše a potichu vyšla z domu. Najprv som ho poriadne objala. Chytil ma za ruku a mnou prešiel prúd. „Ach.“ povedala som a Niall sa na mňa hneď otočil. „Čo je?“ „Nič.“ povedala som a sama zo svojej neistoty a nechápavosti som sa začala triasť. „Je ti zima Mellanie?“ spýtal sa ma. Do čerta, on to zistil. „Trochu.“ povedala som, pretože pravdu som mu určite nemohla povedať. Preboha Mellanie, čo je to s tebou? Poznáš ho už dlho a teraz sa začínaš byť zamilovaná? Veď je to Niall! Niall s ktorým si vyrastala a vie o tebe všetko? Niall ktorý by ťa nikdy nechcel? A čo Teo? Prečo sa toto so mnou deje, začalo to tou pusou a teraz sa cítim neopísateľne. Prechádza mnou pocit neskutočnej eufórie. Ako keby vám bolo jedno že by ste mali zomrieť, že by mal prísť koniec sveta alebo že by na vás niekto začal strieľať. Akoby som sa cítila nesmrteľnou, ako keby som tu celý čas dýchala a žila len preňho. „No poď.“ prerušil ma Niall zo zamyslenia a vyliezol hore. Nasledovala som ho. On položil spacák na posteľ. „To na tejto malej posteli chceš spať?“ spýtala som sa ho. Prikývol a usmial sa. „Ale veď sme sa tam v 12 ledva stali, a teraz si oveľa väčší.“ povedala som mu. „Ale dosť si schudla.“ povedal. Okamžite som po ňom hodila vankúš. „Ty hnusák.“ zakričala som a položila spacák vedľa jeho. „Ejha, to si tu vážne ľahneme vedľa seba ako predtým?“ spýtal sa ma. „No a čo?“ spýtala som sa. „Ale ja už mám 18, môžem byť úchylák a zneužiť to.“ zasmiala som sa a veľmi by mi to neprekážalo ale to som samozrejme povedať nemohla. Tak sme sa tam narvali do spacákov. Niall si ľahol na bok a bol asi 5 cm od mojej tváre, pretože ja som ležala na boku tiež. Z ulice sa odrážalo len mierne svetlo a tak som ho dostatočne nevidela ale jeho dokonalé modré oči sa nedali prehliadnuť. Potom sa prisunul ešte bližšie ku mne a dotkli sme sa čelami. Zachvela som sa ale bola som neskutočne šťastná. „Bol raz jeden chlapec, a stretol jedno dievča..“ vedela som čo hovorí. Bola to naša rozprávka, bola o nás dvoch. Rozprávali sme si ju každú noc keď sme u seba spali. Raz som ju rozprávala ja, raz Niall. „... Boli najlepší kamaráti a chceli spolu preplávať celý svet, mali svoju pevnosť a postavičky hrdinov z Tesca za 2 libry.“ začala som sa smiať. „Ako sme mohli vymyslieť tak hlúpu rozprávku?“ spýtala som sa ho. „Ticho buď, nie je hlúpa. Uvidíš aký z toho spíšeme román. Ale trochu som ju upravil, môžem ti povedať moju verziu?“ prikývla som. „Bol raz jeden chlapec a jedno dievča. Poznali sa od mala, ale nevideli sa celé roky. A potom sa chlapec vrátil späť a uvidel dievča a nechápal aká je krásna. Potom si uvedomil....“ pomaly dvihol ruku a pohladkal ma po líci. Nežne som sa usmiala a v tom sa ozval hluk. „Niall! Kde si ty pako? Niall!!!“ rýchlo sa vyhrabal zo spacáku a pozrel von. „Harry!“ povedal. Zabijem ho! Pomyslela som si a postavila som sa tiež. „Čo chceš?“ spýtal sa ho Niall. Pozrela som ponad Niallove rameno a keď ma Harry zbadal nechápal. „Vy čo tu robíte?“ „Čo chceš?“ spýtal sa Niall. „Ja len že kde si, a ešte som ti chcel pripomenúť že o hodinu máme Twitcam, tak by si sa mal vrátiť.“ povedal Harry. „Ale tých dvadsať minút ešte počkáme, ale vlastne Niall tebe stačí osem." Niall skočil dole a začal naháňať Harryho. Hodil ho na zem a utekal do domu. Potom sa Harry postavil a utekal za ním. „Tak fajn...super.“ povedal som si sama pre seba a šla domov. A tak to začínalo byť pekné. Tak som sa doma znovu uložila do postele a zaspala.

Moments 8.časť

Potom do miestnosti prišli aj ostatný chalani. Keď však prišiel Liam, Niall okamžite pozrel na mňa a ja som z neho vycítila že niečo nie je v pohode. „Niall? Môžem s tebou hovoriť?“ spýtala som sa ho keď všetci chalani odišli z kuchyne preč. „Jasné.“ prikývol a zavrel dvere. „Prečo si sa na mňa tak pozeral?“ Sadol si na stoličku oproti mne a začal. „Liam má priateľku. Tanečníčku..“ kývla som hlavou aby pokračoval. „A včera, keď sa šiel prejsť...“ zdvihol na mňa pohľad. „Stretol Becky, dali sa do reči a on sa do nej na prvý pohľad zamiloval.“  s otvorenými ústami som naňho pozrela. „Čože?“  „Ako?...ak...ja to nechápem!“ povedala som. „Nerieš to Mell, oni si to vyriešia sami.“ „Ako vyriešia? Veď je to moja najlepšia kamarátka! Bože idem za ňou.“ povedala som a vyutekala von z domu. Asi za 5 minút som bola pri Beckynom dome, čo väčšinou prejdem za 10 minút ale teraz som utekala rýchlo k nej. Celou silou som zaklopala na dvere a otvorila mi Beckyina mama. „Dobrý deň pani Petersonová, je Rebecca doma?“ usmiala sa a pozvala ma dnu. „Jasné, je v izbe.“ rýchlo som sa vrútila do jej izby a tam už pri počítači sedela Becky. „Môžeš mi to vysvetliť?“ keď ma zbadala usmiala sa a povedala „A čo?“ „Ty a Liam, Liam a ty...čo sa sakra deje?“ pozrela na mňa a nechápavo sa usmiala. „Ach bože Mellanie, odkiaľ to máš?“ bola šťastná, bolo to na nej vidieť. „Tebe sa páči?“ prikývla. „To naozaj? Vieš o tom že má priateľku?“ čakala som iný výraz ale len prikývla. „Láske sa medze nekladú.“ povedala. „Becky? Myslíš to vážne?“ znovu prikývla. „Čo z toho robíš texasky masaker motorovou pílou?“ „Ako to myslíš Becky? Veď nikdy si takáto nebola!“ „Mell, fakt sa mi páči a nič sme spolu nemali. Ale dnes ideme von. Vlastne o desať minút.“ nechápavo som na ňu pozrela....pretože toto nebola ona. „Pôjdeš za Niallom? A ja pôjdem s Liamom.“ „Tak fajn...“ povedala som a ona sa prezliekla a cez rameno si prehodila tašku. Prišli sme k Niallovmu domu a hneď z neho vyšiel Liam s obrovským úsmevom na tvári. Najprv ma pozdravil a potom objal Becky. Rozhodla som sa že ich nechám tak a nebudem to medzi nimi vôbec riešiť lebo by mi zbytočne zošediveli vlasy. Oni dvaja sa vybrali niekam preč a ja som šla za Niallom. Všetci ležali nehybne na pohovke a sledovali Simpsonovcov. Zamávala som im ale ignorovali ma. „Haló!!“ zakričala som a v tom sa na mňa strhli všetky pohľady. Niall sa postavil „Kam si zasa zmizla?“ spýtal sa ma. „Šla som za Becky, nechápem tomu ako mohla ona a Li...“ v tom nás zakríkol Harry „Psst.“ Niall ma chytil za ruku a odviedol do izby. Zavrel dvere a začal „Čo je na tom? Veď sú to len dvaja ľudia ktorý sa majú radi, a keď sa majú dvaja radi nezáleží na tom že jeden žije v Mullingare a druhý stále cestuje.“ kývla som hlavou že s ním súhlasím a potom som celú tému dáko zahovorila. Chvíľu sme sa s Niallom rozprávali a potom prišli Niallovi rodičia. Chvíľu som sa rozprávala s Niallovou mamou a čakala na Becky, ale stále sa nevracala. A tak som sa vzala a šla som domov. Veď zajtra sú Vianoce a mama určite bude chcieť niečo pomôcť. Doma som napiekla tradičné cookies, ktoré zajtra večer dáme Santovi na stôl.  Potom som si dala poriadne dlhú bublinkovú kúpeľ a šla spať. Nikdy som nemala problém zaspať, ale teraz to tak bolo. Prevaľovala som sa zo strany na stranu asi hodinu v kuse. Potom som započula nejaký praskot. Nie, nie som malé dieťa a nemyslím si že príde Santa a už vôbec nie noc dopredu ale nevedela som čo to je, a potom som videla ako niekto hádže kamienky do okna.

             

Moments 7.časť

Cítila som sa inak. Všetko vo mne lietalo. Nevedela som nič vnímať, pozerala som sa mimo ale vlastne som sa cítila ako opitá. Čo to so mnou do pekla je? Toto mi spravila pusa od Nialla? Pozrela som sa na Zayna ktorý stál vedľa dverí od kúpeľne. Hodil na mňa obrovský úsmev a ja som prišla bližšie k nemu. „Čo sa deje?“ spýtala som sa ho a pozrela dovnútra. Bol tam Louis nad záchodom. „Niekto nevie kde má hraníc.“ povedal Zayn. Potom som uvidela Harryho ktorý stál tesne vedľa mňa. „Bože, poďte ešte piť.“ ale nevyzeral opito. „Veď si dajú trochu a hen čo s nimi je. Človeka nenechajú ani sa opiť.“ povedal. „Harry čo s tými babami?“ spýtal sa ho Zayn. „Nič, vzal som ich dovnútra nech sa idú so mnou napiť a oni začali pišťať tak som ich poslal von.“ Zayn zdrapil Harrymu fľašu ktorú mal v ruke a povedal „Choď spať.“ Liam zobral Harryho a zaviedol ho do obývačky na gauč. Tam si Harry ľahol a okamžite zaspal. Zayn potom zobral Louisa a zaviedol ho do hosťovskej izby na posteľ. „Okej všetci spia. Ideme rozbiť zvyšné váze a lampy?“ spýtal sa Zayn. „Nie, ja asi čoskoro zlomím jedno srdce.“ povedal Liam. Zayn sa zasekol a nechápavo naňho pozrel. „Čo sa stalo?“ „Nerieš.“ povedal Liam a on si ľahol tiež do svojej postele. „Budeš tu spať?“ spýtal sa ma Zayn. „Nie, veď bývam hneď vedľa a čo by som tu robila.“ povedala som mu. Otočila som sa na odchod ale Zayn ma zastavil a objal. „Dobrú noc.“ povedal. Ak by sa nestalo to s Niallom, bola by som z toho mimo, pretože nikdy som nemala s chalanom bližší kontakt ako podanie ruky. Ale Niallova pusa ma vyviedla z rovnováhy. Tak som sa len zobrala, odišla domov a hneď zaspala.

„Mellanie, vstávaj.“ zistila som že mama mi zobrala perinu a chce ma zobudiť. Vie že ma týmto zobudí. „Čo sa deje?“ spýtala som sa jej. „Poď sa rozlúčiť s otcom, musí už dnes odísť.“ „Čo?“ okamžite som vyskočila z postele a natiahla na seba župan. Rýchle som zbehla dolu po schodoch a tam už sta oblečený otec s kuframi v ruke. „Oci prečo už ideš?“ so slzami v očiach som sa ho spýtala. „Moja skupina má problém, napadli nás vojaci a veľa ľudí tam zomrelo. Potrebujú ma tam.“ povedal, zatiaľ čo ja som ho objímala a on ma hladkal po vlasoch. „Dávaj si na seba pozor.“ povedala som a pobozkala ho. Tak som v tej chvíli ľutovala že som trávila včerajšok s Niallom a nie s otcom. Vždy keď som sa s ním lúčila a pozrela do jeho ebenových očí, bála som sa že ho vidím naposledy. Každý deň riskoval svoj život, ale zatiaľ sa vždy vrátil ale nikdy sme nevedeli či sa vráti späť. „Neplač zlatko, je to moja práca.“ povedal otec a utrel mi obrovskú slzu z tváre. Ešte raz som ho objala a uvidela ho ako odchádza. Nastúpil do auta a odišiel. „Kde je David?“ spýtala som sa mami. „Spí, zbytočne by plakal.“ prezliekla som sa, naraňajkovala sa, spravila kávu a šla sa prejsť. Bolo len pol siedmej ale v Niallovom dome bolo rozsvietené. Chvíľu som sa pozerala či sa niekto neukáže v okne, ale keď som nikoho nevidela, vybrala som sa naprieč Mullingarom. Poriadne vymrznúť a byť na čerstvom vzduchu. Zrazu som za sebou počula hlasy. „Mellanie!“ bol to Niall. Počkala som ho aby ku mne pribehol. „Ahoj.“ povedala som mu a na privítanie ho objala. „Prečo si už hore?“ spýtal sa ma. „Otec sa musel ráno vráti do Afganistanu.“ na tvári sa mu objavil smutný výraz. „To mi je ľúto.“ usmiala som sa. „To je v pohode, veď sa vráti. O rok. A ako si sa vyspal?“ usmial sa „Ani nehovor, tak ma bolí hlava.Čo tak ísť na raňajky k Dory?“ začala som sa smiať. „Niall, zajtra sú Vianoce. Pochybujem že má otvorenú svoju malú reštauráciu.“ „Vlastne áno. Tak sa poďme najesť k nám.“ prikývla som a nasledovala ho k jeho domu. „Čo si dáš?“ spýtal sa ma ako pozeral do chladničky. „Ja som jedla, už nebudem.“ „Žartuješ? Veď ješ viac ako ja.“ zasmiala som sa. „Tak toast.“ začal pripravovať raňajky a v tom prišiel do kuchyne Zayn. Len v boxerkách. Rýchle som sa pozrela na Nialla ako zareaguje ale on ho len pozdravil a nevnímal to. „Ahoj Mellanie.“ povedal Zayn a sadol si vedľa mňa. „Ahoj.“ rýchlo som povedala a pozrela sa iným smerom. Ale on sedel tesne vedľa mňa a TO si nedalo nevšimnúť. Odpila som si z mlieka a skoro mi zabehlo. „Si v pohode?“ spýtal sa ma Zayn. Prikývla som a pozerala radšej na Nialla. „A kedy sa vrátia vaši?“ spýtala som sa Nialla. „Neviem, šli k tete. Možno o hodinu.“ Niall položil predo mňa tanier s Toastom a Zayn si ho vzal. „Hej!“ zakričal Niall. „Čo?“ spýtal sa Zayn ale už ho ma pichnutý v ústach. „Ten bol pre Mellanie.“ povedal mu Niall. „Nie, to je v pohode. Nie som hladná.“ povedala som.

                         

                                         

Moments 6.časť

Nejako sa ale dostal z môjho zomknutia a chytil mi ruky a prehodil ma cez rameno. „Čo robíš?“ zakričala som. „Nebudem ti robiť zle, ale nenechám sa.“ chvíľu ma niesol a potom povedal. „To čo je?“ dal ma dole a stáli sme rovno pod mojím a Niallovím domčekom. „To je moja a Niallova skrýš.“ hneď vyliezol hore. „Hej, nikto ťa nepustil dnu!“ zakričala som no to už si otvoril dvere a vliezol dnu. Rýchlo som vyliezla za ním. Bol ticho a za chvíľu povedal „Vždy som chcel mať takýto domček. Zaprisahal som sa že svojím deťom urobím presne taký a budem sa s nimi v ňom hrať.“ usmiala som sa. „Trávili sme tu celý čas. Ale teraz to tu zapadá prachom a jedného dňa sa to tu zrúti na zem.“ Zayn si sadol na stoličku a vzal obrázok ktorý som nechala položený na stole. Posvietil naňho mobilom. „Čo to je?“ spýtal sa. „Môj a Niallov dom.“ zasmiala som sa. „Máš ho rada?“ spýtal sa. „Nepochopila som význam otázky.“ „Či ho máš rada viac ako kamaráta.“ zamyslela som sa. „Rozumiem si s ním, páči sa mi, je príťažlivý ale myslím že ho nemám radšej ako kamaráta. A ak hej, ja som preňho stále najlepšia kamarátka a tučná Mell.“ chvíľu bol ticho a potom povedal. „Pretože sa k tebe nechová ako k ostatným.“ „Ako k akým ostatným?“ „Ako s dievčatami s ktorými bol vonku alebo s ktorými niečo mal.“ „Niall mal od Holly nejaké dievča?“ spýtala som sa. „Nie dievča, možno to len skúšal ale vždy mal od nich odstup ale k tebe je iný. A o Holly nechcel nikdy hovoriť, čo sa medzi nimi vlastne stalo?“ „Ku mne je iný pretože sme ako súrodenci. A s Holly to bolo ťažké. Nialla si namotala okolo prsta a hádzala s ním ako s bábkou. Ale v skutočnosti je to super baba, len jeden deň mala Nialla rada a na druhý deň bola s iným. A nakoniec sa rozhodla pre toho druhého a Nialla to zlomilo.“ Zayn pozrel von oknom a povedal. „A mne povedal že to neklapalo.“ „Nechcel to asi priznať. Poďme Zayn, je mi zima.“ chytila som sa okolo ramien aby som sa zahriala. Zayn si vyzliekol bundu a prehodil ju cezo mňa. „Nie, bude ti zima.“ snažila som sa dať si ju dole ale Zayn mi ju obliekol zasa. „Mne je teplo.“ usmial sa a vyšiel von. Potom sme sa vrátili do domu z ktorého sa už z ďaleka ozývala hudba. „Len nech tam nie sú baby.“ povedal Zayn. „Prečo?“ spýtala som sa. „Pretože Harry a baby, to nikdy nedopadne dobre. Buď toho budú plné noviny alebo skončí tehotná.“ zaskočil ma. „Harry niekedy priviedol babu do tehotenstva?“ Zayn prikývol a povedal. „Ale dala si to vziať. Ale to nikomu nehovor!“ „Bože, dúfam že taký Niall nie je.“ povedala som a Zayn sa zasmial. „To nie je on je ešte je panic.“ to som vedela. Niall chcel vždy sex až po svadbe a vedela som že to určite nevydrží ale bude sa držať dlho. „A tuším aj Harry.“ ironicky som povedala. Zayn sa začal smiať „To isto, ten pretiahne každú.“ Otvoril mi dvere „Až po tebe.“ zasmiala som sa a hneď keď som vstúpila dnu uvidela som sklo. „Čo zasa rozbili?“ zakričal Zayn. „Dve lampy, desať pohárov, tri váze a dve srdcia.“ ozvalo sa zhora a zistila som že to hovorí Liam. „Takže tu sú baby.“ povedal mi Zayn a vtipne dvihol obočie. Začala som sa smiať ale smiech ma prešiel keď som videla na zemi rozbitú vázu Niallovej mamy. „Nie!“ zakričala som. „Čo?“ spýtal sa Zayn. „Tá bola po prababke. Kokos, Niallova mama nás zabije.“ povedala som. „Ups.“ povedal Liam. „Aké baby tu boli?“ spýtal sa Zayn Liama. „Harry vytiahol z vonku nejaké dve fanúšičky.“ „Takže o dve fanúšičky menej.“ povedal Zayn a Liam prikývol. Vyšla som hore po schodoch aby som našla Nialla. Ten ležal vo svojej posteli prikrytý až po uši. „Žiješ?“ spýtala som sa ho. Otočil sa a s krivou tvárou na mňa pozrel. „Nie, neznášam vodku!“ podala som mu pohár vody ktorý mal položený na nočnom stolíku a Niall si z neho opatrne odpil. „Teraz ma nenávidíš však?“ spýtal sa ma Niall. „Prečo by som ťa mala nenávidieť?“ spýtala som sa ho. „Pretože som sa opil a rozbil vázu.“ zasmiala som sa. „Mne to je jedno, ale ty si to odpiješ keď sa tvoja mama vráti. A pozajtra sú Vianoce tak sa daj do kopy prosím ťa.“ povedala som mu a dala mu pusu na čelo. „Ešte jednu na líce.“ povedal. Naklonila som sa k nemu že mu idem dať pusu na líce ale on sa otočil a ja som mu ju dala na pery. „Niall!“ zakričala som. Začal sa smiať. „Toto si mi robila ty!“ povedal. „A potom som behal po celom dvore že tučná Mell ma pobozkala, fuj!“ zasmiala som sa aj ja. „Bože, ty si prípad. Radšej choď spať.“ povedala som, zhasla mu svetlo v izbe a zatvorila dvere.