Moments 15.časť

Ženy moje, prepáčte že som nepridala časť ale mala som toho aj veľa do školy a veď viete. Čo sa toho týka, nejako to zatiaľ prežívam a vaše komentáre mi neskutočne pomohli. :) Som rada že vás mám :) 


Bolo šialené čo som šla spraviť ale brala som to ako jedinú možnosť. Na Googli som si našla kontakty na dobrovoľníctvo v Afganistane. Pomáhať poraneným anglickým a európskym vojakom alebo doslova ísť do boja. Vedela som že musím ísť čo najďalej odtiaľto. Musím to dostať zo seba von Opísala som si všetky telefónne čísla na ľudí ktorý v tomto smere pracujú. Zobrala všetky moje úspory, základné veci zabalila do tašky a potom prišla tá najhoršia vec. Ostrihať moje dlhé blond vlasy o ktoré som sa celé tie roky starala. Musela som to urobiť rýchlo. Možno by som  si ich mohla nechať ale pôsobila by som príliš jemno. Padli na dlážku v mojej izbe a do očí sa mi nahromadilo ešte väčšie množstvo sĺz ako doteraz. Všetko mi to prišlo ľúto. Zahodila som ich do koša, napísala list mame na rozlúčku a nech sa o mňa nebojí, že o chvíľu sa vrátim a odišla. Šla som do motela na okraji Mullingaru pretože som vedela že tu ma mama hľadať nebude. V noci som obvolala  všetkých ale nikto nebol ochotný pre mňa vybavovať všetky formality. Až na jedného pána. Opísala som mu moju situáciu a pochopil ma. Povedal že o dva dni sa stretneme v Dubline a potom spolu pôjdeme do Londýna a odtiaľ rovno do Afganistanu. Možno ma to ťahalo zrovna tam preto, pretože tam bol otec. Možno zo všetkých jeho rozprávaní alebo ma to tam ťahalo pretože som po ňom. Kúpila som si lístky na vlak rovno do Dublinu a odišla zo svojho mesta. Z mesta ktoré som neopustila nikdy na viac ako na dva týždne. Ale teraz to bude iné. Odídem na dlhšie, a možno navždy. V Dubline ma čakal postarší pán, dala som mu pas, občiansky a odleteli sme spolu do Londýna. Veľmi sme sa spolu nebavili, len mi povedal čo robiť a ja som ho poslúchla. Neletel so mnou, možno idem do jamy levovej alebo do obchodu s bielym mäsom ale bolo mi to jedno. Pretože som vedela že ak to vyjde, budem šťastná a zbavím sa všetkej bolesti a trápenia. V Londýne som bola možno dve hodiny a to som spala v letiskovej hale, ale potom som odletela. Bola som v turistickej triede a tlačila som sa tam s inými ľuďmi ale bolo mi to jedno. Vedela som že v tejto chvíli sa o mňa bojí mama, David. Že už sú obvolaný všetci policajti v meste a celá naša rodina. Vedela som že jej spôsobujem veľa sĺz ale vedela som, že ma nenájde. Lietadlo po dlhých hodinách pristálo a ja som nevedela čo ďalej. Nikto ma tam nečakal, nehľadal. Všetci sa rozpŕchli na všetky strany a zistila som, že som ostala sama. Keď bolo všade prázdno, snažila som sa niekam dostať. Nasledovala som nejakého chlapíka v obleku ale ten po chvíli zmizol, sadla som si a obrubník a sledovala svet ktorý sa ani len nepohol. Neviem či som tam sedela hodinu alebo dve ale potom ma z môjho ničnerobenia vyrušili šuchoty. Pred sebou som videla nejakú obrovskú debnu a za ňou čierne vlasy. Prišla som bližšie a bolo tam dievča „Ahoj..“ prihovorila som sa jej po anglicky. Bola celá špinavá a zľakla sa ma, ale neodpovedala mi. „Rozumieš mi?“ spýtala som sa jej no stále neodpovedala. Sadla som si vedľa nej aby som sa necítila sama a dúfala som že mi niečo povie. „Ahoj..“ povedala po chvíli. „Rozumieš mi?“ spýtala som sa jej a letmo kývla hlavou. „Mohla by si ma niekam zaviesť? Kde by som si mohla len tak ľahnúť alebo sa aspoň napiť?“ chvíľu bola ticho, akoby nad niečím premýšľala a povedala „Dobrovoľníčka?“ „Áno.“ hneď som jej povedala a ona sa postavila a niekam odišla. Potom sa otočila a naznačila mi, že ju mám nasledovať. Tak som si cez plece prehodila moju tašku a šla za tým dievčaťom. Priviedla ma niekam na okraj mesta, okolo bola púšť a v strede stál malý domček. Neviem či sa dal nazvať domom alebo len nejakou chatkou. Prišla som do vnútra a uvidela staršiu ženu, ktorá sedela za stolom. „Dobrý deň.“ povedala som a žena sa na mňa pozrela. „Ty si Mellanie?“ spýtala sa ma.

Moments 14.časť

Baby prepáčte že som dlho nepísala ale zlomené srdce robí svoje. Ani neviem že existujem a či vôbec žijem a dýcham ale snáď to prežijem. Všetky svoje pocity chcem dať do tejto časti.Teoreticky je to celé o mne a o tom čo sa mi stalo. Chcem aby ste si ju prečítali a chápali ma. A ak by som vás mohla poprosiť, potrebujem podporiť do komentárov pretože kvôli nim žijem a vy ma posúvate ďalej a ďalej. Ak aj vám niekto niekedy zlomil srdce a boli ste až po uši zamilovaná a zistili ste že on o vás proste nestojí budte silné. Ja to v tejto chvíli nedokážem ale  budem sa pokúšať zo všetkých síl. :) Lúbim vás baby a ďakujem že ste mi stále verné. :*


Tieto dni, boli iné. Iné ako ktorékoľvek dni predtým. Oči plné sĺz, strachu, beznádeje. Ten pocit, keď sedíš v autobuse a vedľa teba je voľné sedadlo a chceš aby tam sedel, keď vidíš dvoch zamilovaných stáť na chodníku a objímať sa, chceš tam byť s ním. Keď sa bojíš a ideš tmavou uličkou, chceš aby tam bol a chránil ťa. V noci zaspávaš s objímajúcim vankúšom, pretože predieraš že to je on. Naučil ma plakať, smiať sa, byť smutnou, šťastnou. Naučil ma čo je to láska, nemohla som sa ani pozrieť na iných chalanov, hnusili sa mi. Bol tu len on. Nechcela som si pri sebe predstaviť niekoho iného. Ja a on, v objatí v smiechu, v radosti a láske. Neprežili sme toho v poslednej dobe veľa, ale stačilo mi to na to aby som pochopila ako šialene ho milujem. Jasné, možno som trafená pubertiačka a každý mi povie že takých ešte bude, ale viem odpoveď vo svojej mysli. A viem že to nie je klam. Je to pravda, vo vlastnej hlave sa to ťažko počúva ale milujem ho. Jeho úsmev ktorý sa rozžiari keď poviem niečo vtipné, jeho pohľady keď sa na mňa pozerá a hypnotizuje ma pohľadom. Jeho žiariace oči do ktorých by som sa dokázala pozerať zvyšok svojho života. Objatia s ním, v ktorých by som dokázala stáť stovky hodín. Ten pocit, keď viem že tu bol, že sa ma dotýkal a že sme spolu strávili čas. Ten pocit, že mu možno vŕtam v hlave, aj keď viem že tam je iná. Možno sa mi to zdá, ale stále vo mne žije kvapka nádeje že raz sa vráti a povie že sa mýlil. Že celý čas som tu bola len ja. Snívať, je ľahké, ale fakty sú ťažšie. Tieto slzy nie sú herecký výkon, sú to čisté city, ktoré zo mňa po kúskoch opadávajú a menia sa v nenávisť k nemu. Tak ho chcem nenávidieť, už nikdy ho nechcem vidieť. Ale viem, že ak ho uvidím roztrasú sa mi kolená, v bruchu mi začnú lietať motýliky a v mysli búchať ohňostroj. Že budem tou najšťastnejšou keď ho uvidím. Je mi jedno že tu bude iná, som šťastná s ním. Nemôžem si vynútiť city od niekoho kto mi ich dať nechce. Ten pocit, keď som na Facebooku a každú sekundu pozerám či tu nie je. Aj keď viem že by som mu nedokázala napísať a on by si ani nevšimol že som tam. Z tučnej Mellanie sa stala Mellanie ktorá nemá chuť žiť. Nechcem sa nadýchnuť, nechcem jesť, nechcem sa už nikdy usmiať a nikdy sa pozrieť na Tea. Už nikdy nechcem vidieť romantickú komédiu s Ashtonom Kutcherom pri ktorej si budem predstavovať že je vedľa mňa Niall. Už nikdy sa nechcem pozrieť von z okna a myslieť na to kde je. Už nikdy nechcem aby mojou mysľou prebehlo jeho meno. Už nikdy nechcem nikoho milovať tak ako milujem jeho. Milujem ho, ale chcem ho nenávidieť. Načo Boh vymyslel plač a bolesť? Nemohol by sa každý človek narodiť s tým s ktorým má byť celý život a neexistoval by preňho nikto iný? Načo sú iné dievčatá? Prečo sa medzi dvoch vždy dotrepe niekto tretí? Prečo naňho myslím každú sekundu svojho života a vidím ho všade? Prečo si stále prehrávam v hlave okamžiky prežité s ním? Prečo sa snažím pochopiť čo má ona a ja nie? Prečo chcem byť ňou? Prečo chcem aby ma ta šialene miloval ako ja jeho? Stačila by mi hodina s ním. Len ja a on, a hodinu sa ľúbime. Potom nech aj zomriem. Pretože teraz aj tak nežijem. Hýbe sa len telo, duša nie je. Myseľ je omámená ním, oči omámení jeho krásou, uši jeho hlasom, ústa jeho dokonalosťou a nos jeho vôňou. Moje telo nevie čo má robiť. Nevie či má ísť doľava alebo doprava. Neviem kedy má čo povedať. Neviem, pretože tu nie je. A nikdy nebude môj. Nikdy si nebudem môcť povedať, to je môj Niall, tak ako si môže Becky povedať že má Liama. Nikdy za mnou nepríde ako Liam za Becky a nebudeme sa prechádzať po parku a ležať spolu na mojej posteli a bozkávať sa. Nikdy nebudem šťastná, pretože tu nebude on. Ale v tejto chvíli, v mojej mysli zomrel, aspoň sa tak moja myseľ bude tváriť. Bude sa tváriť že ho nikdy nestretla, nikdy ho nepoznala a nikdy naňho nemyslela. Ak sa ma niekto spýta kto je Niall Horan, odpoviem že neviem o kom hovorí. Zatváram dvere od starého života a trápenia kvôli nemu Pozerám sa pred seba a vidím samotu, ale budem silná. Silná akú nikto nečakal. Nikdy nechcem vidieť žiadneho chalana a do nikoho sa už nikdy nezamilujem. Nemá to cenu, keď to nikdy nevyšlo. Ale teraz uvidíte že aj Mellanie, ktorá bola vždy dobrou a poslušnou vie byť sviňa. Teraz všetci uvidia ako ma zmenil on. Ako som sa zmenila ja sama. Ako som komukoľvek prestala dôverovať a kohokoľvek prestala mať rada. V tejto chvíli som nová, iná a nečakaná. Silná a odhodlaná a presne viem čo mám robiť.

Moments 13.časť

Zrovna pustili slaďák a tak ma objal a začali sme tancovať. Jemne som nasávala jeho vôňu ktorá bola dokonalá a predstavovala si že to je Niall. Je to šialené ale pred pár rokmi som takto tancovala s Niallom a predstavovala si že je to Teo. A teraz je to naopak. Ale je to tak ako sa vraví, človek pochopí čo mal, až keď to stratí. A potom pustili poriadnu pecku a nechala som sa unášať rytmom tanca ako sa len dalo. Skákala som a bláznila s Teom ako sa len dalo. Smiala som sa na plné obrátky a dala si pár drinkov. A keď sa to tam celé skončilo, Teo ma odprevadil domov. Zastavili sme pred mojím domom a ja som pozrela hore do spálne či je mama hore, ale bolo zhasnuté. Vedela som čo bude nasledovať a dosť som sa tohto okamžiku bála ale prišiel. Naklonil sa ku mne a začali sme sa bozkávať. Bolo to spontánne, rýchle a pekné ale nebolo to ono. Ale spoliehala som sa na to že to časom príde. Ešte som sa naňho usmiala a vošla dovnútra. Pozrela som oknom ako odchádza a sama pre seba sa usmiala. Pomaly som vyšla hore aby som nezobudila mamu a ľahla si do postele. Akurát som zavrela oči a prišla mi SMS. Od Nialla: -Rýchlo si ma vymenila.- super, ja som ho vymenila ale to že on má frajerku, najprv mi dá pusu a potom mi rozpráva aká som pekná. Ale, možno to myslel kamarátsky a všetko som si to zle vysvetlila. -Ty si ten ktorý tu má priateľku.- odpísala som mu a nedočkavo čakala kým odpíše. Keď mi správa prišla, okamžite som ju otvorila. -Je to snáď zakázané? Veď my dvaja sme len kamaráti, nie?- -Myslela som že je to medzi nami iné.- -Asi si sa mýlila.- prečo je taký zlý? Čo som mu spravila? Všetko som si to prehrala v hlave a vlastne, nikdy mi nenaznačoval že ma chce, skôr bol stále len kamarát. -A gratulujem k Teovi, veď ešte uvidíš aký je.- a teraz sa mi to snaží pokaziť. -Niall, ty si ma pobozkal.- odpísala som mu aby sa aj on cítil vinne. -Bol som opitý.- na všetko ma pádne vysvetlenie a ja z toho vyjdem ako najhoršia. Neodpísala som mu. Hodila som mobil na zem a vypla zvonenie aby som nepočula ďalšie pípnutie SMS-ky  ktorá by mi len ešte viac pokazila náladu. Po chvíli som ale zaspala. Ráno ma zobudil Niall :„Mellanie, vstávaj.“ rýchlo som sa zobudila, narovnala a povedala „Čo tu chceš?“ „Prišiel som sa rozlúčiť.“ postavila som sa z postele a odišla do kúpeľne. „Tak čau.“ prišiel hneď za mnou a ja som si začala čistiť zuby. „Asi sa hneváš že?“ „Nie, nehnevám.“ povedala som s plnými ústami zubnej pasty aj keď som odpoveď nemyslela vážne a on to vedel. „Uvidíš že s Teom budeš šťastná.“ povedal. Ale ja s ním šťastná byť nechcem, chcem byť šťastná s Niallom. Prečo človek vždy túži po niečom čo nemôže mať? „Hm..“ odpovedala som. „A ak nie, raz príde ten pravý.“ Neznášam tieto reči, toto sú slová mojej mamy. Človeku sa ľahko povie že raz príde ten pravý, ale ak chcem aby tým pravým bol Niall? Ak to tak cítim a nikoho iného si vedľa seba neviem predstaviť? Jasné, možno chodím s Teom, alebo on to tak berie ale nechcem ho. „Hm..“ odpovedala som zasa. „Tak ahoj..“ prišiel ku mne, objal ma a odišiel. Nepovedala som mu ani pol slova, zatvoril dvere od mojej izby, nastalo ticho. Čo ak ho vidím naposledy? Čo ak sa už nikdy nevráti? Čo ak sa vráti a ja už tu nebudem? Hlava plná otázok, oči plné strachu a sĺz, srdce s obrovskou dierou. To je to čo som teraz cítila a jediné vnímala. Čo ak naozaj nie je on ten pravý? Čo ak mi naozaj nie je v živote súdené nič pekné pretože som v minulom živote bola nájomný vrah? Pozrela som z okna mojej izby a videla dve osoby. Jednu ktorú som milovala nadovšetko a práve mi odišla zo života, a druhú ktorú som ledva videla pretože bola tenká ako slíž s obrovskými šteklami a dlhými hnedými vlasmi. Tá, čo mi ho vzala. Niall nastúpil do Jeepa, ktorý mal mimochodom na streche obrovskú červenú mašľu. Pravdepodobne darček od brunetky. Pri pohľade na môj prívesok na nočnom stolíku, ktorý bol mojím darčekom pre Nialla som sa musela pousmiať. Všetko je to zvláštne, doteraz som žila bez neho, možno bol len v spomienkach z detstva a vo fotoalbumoch, ale za tieto dni som pochopila jedno, čo je to láska. Roky som sa s ním stretávala a nikdy som sa doňho nezamilovala, ale teraz hej. Prečo každému záleží na výzore? Nezáleží na tom aký je človek vo vnútri? Sadla som si na posteľ a po lícach sa mi liali tisíce sĺz. Obrovský Jeep odišiel z našej príjazdovej cesty a ja som pochopila že som ostala sama. Človek denne prechádza okolo tisícok ľudí, možno si povie že ten a ten je pekný ale ďalej ho nerieši. Ale potom príde jedna osoba a celý váš život sa zmení. Chytila som prívesok ktorý ležal tesne vedľa mňa a vyhodila ho von z okna. Pravdepodobne padol niekde do snehu. Hlavu som si zaborila do dlaní a plakala, neviem ako dlho, neviem ako intenzívne ale plakala som. A hlavou mi blúdili tisícky myšlienok.

                                                   Hnusná, odporná brunetka :D

                                         

Moments 12.časť

„Tak vám teda gratulujem..“ povedala som a prefrčala som okolo nich ako víchor. Ani neviem ako som sa dostala na druhú stranu mesta. Proste som utekala kam sa dalo. Sadla som si na múrik, ignorovala zimu, ignorovala bolesť, ignorovala otlaky na nohách. Vnímala som spomienky, momenty ktoré sme prežili v detstve. Tak rada by som to všetko vrátila a neposielala ho do X-factoru. Šiel tam len kvôli mne, pretože som ho hodiny presviedčala že tam má ísť. Tešila som sa s ním keď prišiel a povedal že postupuje, tešila som sa s jeho úspechov, ťahala ho z pádov, bola som tu vždy. Vždy som mu podala pomocnú ruku, vždy sa mi mohol vyplakať na ramene. Mne, mne a nie prsnatej brunetke s obrovským Jeepom. Nemám síce peniaze a umelé prsia, možno nie som pekná a nemám v škole dokonalé známky, možno ma nezoberú na univerzitu a keď umriem nikto si na mňa po pár rokoch ani nespomenie, možno nie som typ baby za ktorým sa otočí každý chlapec. Možno ma okolie nemá rado a myslí si že som namyslená ale viem jedno, nikto ho nebude milovať viac ako ja. Nedá sa to, nedá sa aby niekoho ovládla láska viac ako mňa. Myslím naňho keď zaspávam, keď sa zobúdzam a keď robím čokoľvek iné. Keď ho vidím, nechcem vidieť nič viac. Sedela som na múriku s výhľadom na celý Mullingar a sneh mi fúkal do tváre. Skôr ako my stihla slza vypadnúť z oka, zamrzla. V ruke som držala prívesok s nápisom Best Friend, tak silno že som mala pocit že sa roztaví. Po chvíli som cítila, že za mnou niekto stojí. Mierne som pootočila hlavou aby som nenápadne zistila kto to je, ale stál príliš blízko aby som mu videla do tváre. „Čo tu robíš, sú Vianoce.“ počula som hrubý hlas za mnou, Teo. Zmeravela som ale neprešla mnou elektrina ako kedysi. Len som sa otočila dopredu a ignorovala ho. „Ty si Mellanie, však?“ spýtal sa a sadol si vedľa mňa. Prikývla som a pozrela do zeme. Vyzliekol si kabát a prehodil ho cezo mňa. „Vďaka..“ povedala som. „Tak mi povieš čo ťa sem privádza?“ pozrela som naňho ale predtým som si ešte utrela rozmazanú maskaru. „Zlomené srdce..“ „To je sviniar že zrovna na Vianoce.“ povedal. „Hm..“ „Ale sme na tom podobne.“ pozrela som do jeho zeleno šedých očí, z ktorých som odpadávala každé ráno na školskej chodbe. „Zoe..“ povedala som zaňho a prikývol. „Presne tak..“ povedal. „Tak to mi je ľúto.“ „Ale veď ty si nemala chlapca, vždy si chcel mň...“ zastavil sa a dal si ruku pred ústa. Fajn, som tá najväčšia trapka na svete. „No, veď nemala. Len ako to správne povedať...ehm...namotala som sa.“ zamyslel sa. „A na koho?“ „Na Nialla Horana.“ „Ale veď vy ste boli vždy kamoši nie?“ spýtal sa. „Hej..“ „Tak?“ „Tak to nerieš..“ povedala som a chystala sa na odchod. „Ten kabát si môžeš nechať.“ povedal. Prišla som k nemu a podala mu ho. „Nie, myslím to naozaj, nechcem aby si prechladla.“ povedal a usmial sa  „Lebo ty si sa o mňa vždy zaujímal, však?“ prevesila som mu jeho kabát na ruku a odišla. „V poslednej dobe hej.“ okamžite som zastavila. Čože?? Teo? O mňa? Prišiel ku mne a znova mi obliekol kabát a usmial sa. A presne pri tomto úsmeve som si uvedomila že sa na to vykašlem. Nech si má Niall aj tri brunetky a štyri blondínky. Ja tu budem mať Tea. Usmiala som sa aby som mu dala signál že mi môže lichotiť ďalej. „A máš krásne oči.“ povedal. Chvíľu bol ticho a potom pokračoval. „A šaty, ale nechápem načo v nich chodíš po meste, skôr by sa mi hodili na nejaký ples.“ „Práve tam som s nimi mala namierené ale nejako mi Niall zmenil plány.“ „Ja som tam mal namierené tiež...so Zoe.“ povedala som a pozrela ja lepšie na to čo má oblečené, bol to oblek. „Tak čo tak tam ísť spolu a neriešiť ich dvoch?“ spýtal sa ma. Prikývla som a on mi podal ruku. Šli sme teda spolu k sále v ktorej bol ples. Prišli sme tam spolu a vzali na seba všetky pohľady, samozrejme kvôli Teovi do ktorého sú zamilovaná všetky baby z našej školy a potom kvôli tomu, čo tam robí so mnou. „Prečo sa na nás všetci pozerajú?“ potichu som sa ho spýtala „Lebo si krásna.“  neviem či to myslel vážne alebo sa ma snažil len zbaliť, ale v každom prípade sa mu to darilo. Síce bol v mojom srdci Niall, vedela som že Teo sa tam dostane ľahko.

                                                      Teo

Moments 11.časť

„Mell, Vianoce! Darčeky! Sú Vianoce, bol tu Santa!“ kričal David a skákal po mojej posteli. „Dobre, ja za chvíľu prídem. Choď si rozbaliť darčeky...“ povedala som a zakryla som sa dekou až po hlavu. Hneď mi stiahol deku a začal kričať „Nie, sú Vianoce. Poď teraz.“ chytil mi ruku a ťahal ma až som spadla na zem. „Bože David ani vyspať ma nenecháš.“ povedala som a postavila som sa z tvrdej zemi. Prišla som dole a David sa pustil do rozbaľovania darčekov „Wau, Lego.“ dvihol veľkú krabicu a dal si ju za seba. Potom roztrhal ostatné darčeky takže bol baliaci papier úplne všade a potom prišiel rad na nás. Najprv podal jednu krabicu mne. „To je niečo na dnešný večer...“ povedala mama. Otvorila som ju a v nej boli dva lístky na Vianočný ples. „Vždy si naňho chcela ísť s Teom, tak keď je tu Niall môžeš ísť s ním.“ „Ďakujem mami, ale Niall nevie tancovať a nie je typ na obleky.“ povedala som. „Tak pôjdeš s Davidom.“ zasmiala som sa. „To radšej pôjdem presvedčiť toho Nialla.“ potom som si rozbalila zvyšné darčeky. Dostala som BlackBerry, od otca. Potom zopár nových trendy kúskov oblečenia a kozmetiku. Keď sme všetko do rozbaľovali a upratali, naraňajkovali sme sa a  David sa šiel hrať s novými hračkami. Ja som šla do svojej izby a na posteli som videla veľkú modrú škatuľu. Ale veď kedy ju tam mohla mama stihnúť dať keď som bola celé ráno s ňou? Nadvihla som vrch a uvidela krásne šaty smotanovej farby a na nich bol položený malý papierik. -Ty mrcha! Ja viem tancovať ;) Niall- tak to je od Nialla! Ale ako sa sem dostal? A potom som videla lano ktoré sme vždy mali medzi našimi oknami. On sa sem doplazil. Obliekla som sa a šla k Niallovi pretože ak by som šla lanom v polovici by som padla na zem.  Zazvonila som ale otvorila mi jeho mama. „Áno Mellanie?“ spýtala sa ma. „Je Niall doma?“ „Nie, šiel rozdať nejaké darčeky deťom do detského domova.“ povedala. „Aha, tak nič...“ povedala som a odišla domov. V ruke som zovrela malú krabičku v ktorej bol darček pre Nialla. Bolo to trápne ale bol to prívesok, ktorý mi dal Niall keď sme mali 11 s nápisom Best Friend. Nevedela som čo iné mu dať, ale vždy som ho mala pri sebe a teraz nech ho má on pretože peniaze na voskovú figurínu Baracka Obamu nemám. Čakala som doma do večera oblečená v šatoch od Nialla a čakala že príde sám, ale neprišiel. Tak som na seba hodila kabát a šla zasa k nim. Pred ich domom stál veľký Jeep drahší ako náš dom. Tak som zaklopala a otvorila mi zasa Niallova mama. „Ahoj...“ „Niall je tu?“ spýtala som sa. „Áno je.“ povedala a pustila ma dovnútra. Prešla som chodbou do obývačky a v tom sa mi naskytol hrozný pohľad. Na gauči sedel Niall s nejakou brunetkou a držal jej ruku. Keď ma zbadal zmeravel a pustil ju. „Nie! To nie je tak ako to vyzerá.“ v rýchlosti som sa otočila a vyutekala von. Hneď ma dohonil, chytil mi ruku a prudko mnou otočil. Bola som určite celá rozmazaná pretože sa mi slzy liali ako potom. „Ja..“ povedal a zastavil sa. „Mám priateľku...“ dopovedala som zaňho. Prikývol, pustil mi ruku a odišiel. Ostala som tam stáť a pozerať naňho ako odchádza. Drkotala som sa od zimy ale to mi bolo jedno, akoby sa moje telo zastavilo a nevedelo sa pohnúť. Potom som započula „Mellanie!“ otočila som a videla som Becky spolu s Liamom ako idú smerom k môjmu domu. „Ahojte...“ povedala som a utrela som si slzy. „Čo sa stalo?“ spýtala sa ma Becky a tuho ma objala. „Ale nič...“ povedala som. „A ty čo tu robíš Liam?“ „Teraz som priletel. Doma to bola aj tak v celku zlá nálada kvôli bývalej frajerke ale tá to vzala s humorom. Vraj je to osud....“

                                               

Moments 10.časť

„Mellanie..“ zobudil ma mamin jemný hlas ako každé ráno. „Ahoj mami, dobré ráno.“ povedala som a rýchlo som vstala z postele pretože som bola stále ako malé dieťa ktoré sa teší na Vianoce aj keď darčeky sú až zajtra mám radšej dnešok. Celý deň rozprávky a dokonalá atmosféra. Umyla som si zuby, učesala sa, namaľovala sa a ako každé Vianoce obliekla naše rodinné tradičné tričko so sobom. Prišla som do obývačky a tam už sedel David s obrovským úsmevom na tvári pred telkou s koláčikmi v ruke a pozeral Grincha. „Mellanie?“ spýtal sa ma. „Áno zlatko?“ povedala som a sadla si vedľa neho. „Ako stihne Santa rozdať darčeky všetkým deťom na svete za jednu noc?“ klasické detské otázky,  usmiala som a začala rozprávať rozprávku ktorú mi hovoril otec. „No, je na to viacej vysvetlení. Jednou je že Santove soby sú veľmi rýchle a preto všetko stihne a druhým je posun času. A napríklad v iných krajinách dostávajú darčeky už dnes večer. Aby to Santa stihol aj keď je rýchli.“ v jeho nevinnej tvári som videla zaujatosť. „Wau, to je super aj ja chcem darčeky už dnes večer.“  zasmiala som sa, prešla som mu rukou do vlasov a povedala „Počkáš si do rána, kvôli tebe Santa nebude meniť program.“ sadol si na gauč a pozeral ďalej Grincha. „Inak, bol tu ráno Niall.“ povedala mama a okamžite som sa na ňu obrátila „Čože? Prečo si ma nezobudila?“ z vešiaka som rýchlo vzala bundu, obula si čižmy a šla k Niallovmu domu. Zaklopala som a otvoril mi Niall. Hneď som na ňom videla naše tričko so sobom. „To čo máš na sebe?“ začala som sa smiať pretože mu bolo až príliš krátke. „Naše tričko.. nosím ho každé Vianoce“ povedal a pustil ma dovnútra. „Kde sú chalani?“ spýtala som sa ho. „Šli domov, snáď tu nebudú aj na Vianoce...“ povedal „Ja som si myslela že tu ostanú.“ pokrútil hlavou. „Ahoj Mellanie, dáš si s nami obed?“ spýtala sa ma Niallova mama. „Nie.“ povedala som. „Tak zajtra je to tu...“ povedal Niall. „Čo?“ spýtala som sa ho. „Darčeky!“ zakričal. „Koľko máš? 5? Môžeš si sadnúť do obývačky s Davidom rozoberajúcim ako môže Santa stihnúť rozdať všetkým darčeky a tešiť sa spolu s ním.“ povedala som mu. „Akoby už nemal všetko.“ povedala Niallova mama. „Tým chceš povedať že nič nedostanem?“ spýtal sa jej Niall. Jeho mama pozrela na mňa  povedala „Veď čo už môže chýbať človeku ktorý má sochu Baracka Obamu v životnej veľkosti?“ „Načo ti je?“ spýtala som sa Nialla. „Momentálne je v našom byte v Londýne a slúži ako Harryho stojan na trenky.“ „A čo chceš ešte dostať? Voskovú figurínu Obamovej ženy?“ spýtala som sa ho. „To by sa hodilo, Harry by si na ňu vykladal nohavice. Ale už som pozeral vo všetkých skriniach a našiel som len dva svetre od babky a tri knihy. Takže nič veľkého nedostanem.“ pokrútila som hlavou „Ty si vážne decko keď prehrabávaš rodičom skrine.“ Niall zavrel dvere od kuchyne v ktorej bola jeho mama a prišiel si sadnúť vedľa mňa. Chytil mi ruku a povedal. „Musím ti dopovedať ten včerajšok...“ presne na toto som čakala! Celá som sa roztriasla a usmiala sa. „Takže...“ a zazvonil zvonček. „Do riti...“ povedal. „To si my chcel povedať?“ spýtala som sa. „Nie.. ale vždy keď to chcem povedať niečo nás vyruší.“ otvoril dvere v ktorých stál Jack. Niallov najlepší kamarát po mne. A ja že je u babky. „Niall, ty pako, nevedel som že si tu...“ povedal, podal mu ruku a potľapkal ho po chrbte. „Čau Jack.“ Jack sa usmial a vošiel dovnútra. „Preboha, to čo máš na sebe?“ spýtal sa Nialla. Vstala som, obula sa a povedala „Ja už asi pôjdem.“ povedala som Niallovi. „Vidíme sa neskôr.“  v jeho tvári som videla smútok ale čo som s tým mala robiť? Vzala som si bundu z vešiaka a odišla domov.
Celý deň sa ťahal jak slíž, celý som ho presedela pri telke a prejedla sa koláčov do prasknutia. Až večer, keď skončila trápna Vianočná relácia som videla že vedľa mňa David už zaspal. Tak som ho vzala na ruky a odniesla do postele. Mama vybrala darčeky a naukladala ich pod stromček. Potom sladkosti do ponožiek a ja som musela do seba nacpať cookies ktoré nechal David pre Santu aj keď som nemala kam. Zapila som ich mliekom ktoré tam tiež nechal a mama vypila whisky, to bol skôr otcov zvyk. Nechávať pre Santu drahé whisky, aby ho mohol sám vypiť. A nejako sme si na to zvykli a nechávali sme ho tam aj keď s nami niektoré Vianoce otec netrávil. Vyšla som von, vzala mrkvu ktorú nechal David pre soby a zahodila ju. Ešte pred dverami domu som sa zastavila a pozrela na oblohu plnú hviezd. „Šťastné a veselé ocko...“ potom som šla do izby, pozrela z okna ktoré bolo hneď oproti Niallovej izbe ale bolo zhasnuté. Tak som si ľahla a zaspala.

                                 

Moments 9.časť

Prišla som k nemu, otvorila ho a dole som videla starú známu blonďavú hlavu. „Niall, čo tu robíš?“ spýtala som sa ho. „Ja nemôžem spať. Pamätáš ako sme vždy v tú noc pred Vianocami spávali v domčeku? Bol to zvyk.“ videla som ako v ruke drží spacák a vankúše. „Hej, pamätám.“ zasmiala som sa. „Tak poď.“ vzala som si zo skrine spacák, z postele vzala vankúše a potichu vyšla z domu. Najprv som ho poriadne objala. Chytil ma za ruku a mnou prešiel prúd. „Ach.“ povedala som a Niall sa na mňa hneď otočil. „Čo je?“ „Nič.“ povedala som a sama zo svojej neistoty a nechápavosti som sa začala triasť. „Je ti zima Mellanie?“ spýtal sa ma. Do čerta, on to zistil. „Trochu.“ povedala som, pretože pravdu som mu určite nemohla povedať. Preboha Mellanie, čo je to s tebou? Poznáš ho už dlho a teraz sa začínaš byť zamilovaná? Veď je to Niall! Niall s ktorým si vyrastala a vie o tebe všetko? Niall ktorý by ťa nikdy nechcel? A čo Teo? Prečo sa toto so mnou deje, začalo to tou pusou a teraz sa cítim neopísateľne. Prechádza mnou pocit neskutočnej eufórie. Ako keby vám bolo jedno že by ste mali zomrieť, že by mal prísť koniec sveta alebo že by na vás niekto začal strieľať. Akoby som sa cítila nesmrteľnou, ako keby som tu celý čas dýchala a žila len preňho. „No poď.“ prerušil ma Niall zo zamyslenia a vyliezol hore. Nasledovala som ho. On položil spacák na posteľ. „To na tejto malej posteli chceš spať?“ spýtala som sa ho. Prikývol a usmial sa. „Ale veď sme sa tam v 12 ledva stali, a teraz si oveľa väčší.“ povedala som mu. „Ale dosť si schudla.“ povedal. Okamžite som po ňom hodila vankúš. „Ty hnusák.“ zakričala som a položila spacák vedľa jeho. „Ejha, to si tu vážne ľahneme vedľa seba ako predtým?“ spýtal sa ma. „No a čo?“ spýtala som sa. „Ale ja už mám 18, môžem byť úchylák a zneužiť to.“ zasmiala som sa a veľmi by mi to neprekážalo ale to som samozrejme povedať nemohla. Tak sme sa tam narvali do spacákov. Niall si ľahol na bok a bol asi 5 cm od mojej tváre, pretože ja som ležala na boku tiež. Z ulice sa odrážalo len mierne svetlo a tak som ho dostatočne nevidela ale jeho dokonalé modré oči sa nedali prehliadnuť. Potom sa prisunul ešte bližšie ku mne a dotkli sme sa čelami. Zachvela som sa ale bola som neskutočne šťastná. „Bol raz jeden chlapec, a stretol jedno dievča..“ vedela som čo hovorí. Bola to naša rozprávka, bola o nás dvoch. Rozprávali sme si ju každú noc keď sme u seba spali. Raz som ju rozprávala ja, raz Niall. „... Boli najlepší kamaráti a chceli spolu preplávať celý svet, mali svoju pevnosť a postavičky hrdinov z Tesca za 2 libry.“ začala som sa smiať. „Ako sme mohli vymyslieť tak hlúpu rozprávku?“ spýtala som sa ho. „Ticho buď, nie je hlúpa. Uvidíš aký z toho spíšeme román. Ale trochu som ju upravil, môžem ti povedať moju verziu?“ prikývla som. „Bol raz jeden chlapec a jedno dievča. Poznali sa od mala, ale nevideli sa celé roky. A potom sa chlapec vrátil späť a uvidel dievča a nechápal aká je krásna. Potom si uvedomil....“ pomaly dvihol ruku a pohladkal ma po líci. Nežne som sa usmiala a v tom sa ozval hluk. „Niall! Kde si ty pako? Niall!!!“ rýchlo sa vyhrabal zo spacáku a pozrel von. „Harry!“ povedal. Zabijem ho! Pomyslela som si a postavila som sa tiež. „Čo chceš?“ spýtal sa ho Niall. Pozrela som ponad Niallove rameno a keď ma Harry zbadal nechápal. „Vy čo tu robíte?“ „Čo chceš?“ spýtal sa Niall. „Ja len že kde si, a ešte som ti chcel pripomenúť že o hodinu máme Twitcam, tak by si sa mal vrátiť.“ povedal Harry. „Ale tých dvadsať minút ešte počkáme, ale vlastne Niall tebe stačí osem." Niall skočil dole a začal naháňať Harryho. Hodil ho na zem a utekal do domu. Potom sa Harry postavil a utekal za ním. „Tak fajn...super.“ povedal som si sama pre seba a šla domov. A tak to začínalo byť pekné. Tak som sa doma znovu uložila do postele a zaspala.