Sorry...

Baby prepáčte ale nestíham vôbec, škola, chalan, kamošky, a všetkého sa mi nakopilo. Keďže mám teraz pred sebou 3. ročník budem mať toho naozaj veľa a preto neviem ako často budem pridávať. Nestihla som vám ani oznámiť túto správu lebo nejako mi ten čas rýcho plynie. Pridajte si do priateľov tento FB: https://www.facebook.com/stypayhorlikson.story ak začnem zasa písať (to môže byť fakt mesiac alebo aj týždeň) napíšem vám to do hromadnej správy :) ešte raz sa ospravedlňujem ale prosím prepáčte.

Tell me a Lie 8.časť

Zliezla som opatrne dole a na privítanie Harryho objala. „Kam ideme?“ spýtala som sa ho. „Kam by sme šli? K nám ideme.“ povedal a vybral sa smerom k svojmu autu. „Tak načo som si obliekla tie šaty?“ potmehúdsky sa usmial. „Vieš, ten pohľad zdola ako si liezla z rebríka bol na nezaplatenie.“ začal sa smiať a ja som naňho naštvane skríkla „Ty úchylák jeden! Harry ako si mi to mohol urobiť.“ treskla som ho po chrbte a nastúpila do auta. Nasadol na miesto šoféra a povedal „Chceš vidieť zbesilú jazdu?“ okamžite som sa pripútala. „Nerob to Harry.“ usmial sa a vyrazil plnou rýchlosťou po našej ceste. Nebola to náročná cesta takže v pohode siahol až na 120... „Harry, si v meste... Nemôžeš ísť tak rýchlo.“ ale on neprestával. Až kým nezbadal policajtov, potom spomalil... Ale neskoro pretože nás pekne dobehli a priblížili sa k okienku vodiča. „Harry, si blázon...“ povedala som mu a so strachom v očiach sledovala policajta ktorý prišiel k Harryho okienku. Keď však Harry otvoril okienko policajtovi sa na tvári objavil blažený výraz. „Tak to je niečo iné... Kludne pokračujte v jazde.“ Harry zatvoril okienko a pokračoval ďalej. Nechápavo som naňho pozrela. „To-to-to čo bolo?“ kúsol si do pery a povedal. „Jeden známy.“ a usmial sa. „Ty máš teda šťastie.“ zastavili sme pred jeho domom a Harry mi otvoril dvere. „Si na mňa naštvaná?“ spýtal sa ma. „Nie, len máš z pekla šťastie.“ usmial sa „Ešte nie.“ vošli sme do domu po ktorom všetci ostatní chalani behali. „Čo robíte?“ spýtala som sa ich. „Hráme Nerf...“ pozrela som na všetkých, mali na sebe oblečené niečo ako brnenie a v rukách pištoľky. „Došla som do domu 18 ročných chalanov alebo do škôlky?“ „Vy ste na mňa nepočkali?“ zakričal Harry a utekal niekam preč. Potom sa vrátil a v rukách držal dve tie brnenia... „Na! Ideme brániť našu zem.“ „Hrabe ti Harry?“ povedala som mu. „Obleč si to ak chceš aby na teba bola celá tvoja zem hrdá.“ „A aká zem? Psychiatria?“ priblížil sa ku mne na milimeter a povedal „Obleč si to!“ tak som na seba natiahla brnenie a hrala sa na to že mám tri roky. Pravdupovediac, bola to sranda ale mala som šaty a nemohla som sa hýbať. S Harrym sme sa schovali za gauč a povedal mi. „Vojačka Chloe, máte zlú uniformu, treba vás prezliecť. Nasledujte ma opatrne do nášho vojenského tábora kde vám dám potrebnú uniformu. Ale pozor na zlých mužov.“ opatrne, keď ma Harry kryl som vyutekala hore po schodoch a potom ma dobehol on. Zavrel nás do nejakej izby, pravdepodobne jeho a vytiahol zo skrine svoje tepláky a tričko. „Asi ti to bude mierne väčšie ale nevadí...“ vzala som si veci do ruky a povedala „Dobre vojak úchylák ale otočte sa.“ rýchlo som sa prezliekla. „Dobre teda, teraz zídeme opatrne dole a všetkých zabijeme.“ otvoril dvere spoza ktorých vyskočil Louis. „Hááá.“ zakričal a trafil to Harrymu rovno do čela. Harry rýchlo zavrel dvere a prudko sa otočil, tým ma však zhodil a spadol rovno na mňa. A vtedy prišla tá chvíľa, na ktorú som čakala od Robovej smrti. Chvíľa keď som si uvedomila že som zasa schopná milovať. Že zasa budem šťastná, že znova v mojom živote bude niekto kto mu dá význam. Bála som sa, ale predsa som to spravila. Pobozkala som ho. Neviem či sme sa bozkávali dlho ale bolo to niečo krásne. Opäť som cítila niečie pery, opäť som cítila ako chutí bozk. „No fuj... Máte bojovať a namiesto toho sa tu ocuckávate.“ prišiel do izby Louis. „Louis, máš 3 sekundy, ak odtiaľto nevypadneš nacpem ti tú pištoľ do zadku!“ povedal Harry a v tom Louis odišiel z izby. Ja som sa postavila a napravila si Harryho tepláky ktoré mi neskutočne padali. „Harry, už sa mi nechce hrať na vojakov. Nemôžeme si v pohode pozrieť telku?“ spýtala som sa ho. „Jasné že môžeme.“ povedal, sadol si na svoju posteľ a zapol ju. Sadla som si vedľa neho a sledovala televízor. Zrovna šla reklama „.... A teraz niečo pre mladé dámy, chlapčenská skupina One Direction!!!“ spustila sa nejaká znelka a v tom Harry telku vypol. Pozrela som naňho „Prečo si to vypol?“

Tell me a Lie 7.časť

„Cŕrrn...“ zazvonil budík ktorý som reflexne vypla a rýchlo vstala z postele aby som mala čas zobudiť Harryho a poslať ho domov kým sa otec zobudí. V polospánku som sa dotackala do obývačky a kľakla si k pohovke. Bol taký zlatý keď spal. Jemne som sa pousmiala popod nos a zobudila ho. „Harry? Vstávaj... Je ráno.“ rýchlo rozlepil oči. „Čože??“ vyskočil z pohovky a ponáhľal sa na chodbu. Siahol do vrecka saka ktoré viselo na vešiaku a vybral si z neho mobil. „Do riti, do riti, do riti! 23 neprijatých hovorov. Nie nestihneme nahrávanie.....“ nerozumela som. „Aké nahrávanie?“ zasekol sa a vystrašene na mňa pozrel. Chvíľku bol ticho a potom koktavo povedal. „Nahrávanie... Jedna skupina nahráva v štúdiu Zaynovho kamaráta a ja som sa na nich strašne tešil... A teraz to asi nestihnem.“ rýchlo si obul topánky a obliekol sako. Zastavil sa vo dverách, usmial sa a povedal. „Nechápem ako môžeš byť čerstvo zobudená taká krásna.... Ešte žiadne dievča som takto ráno nevidel. A to som ich videl veľa.“ znova sa vo mne niečo pohlo a cítila som že sa červenám. „Si dobrý klamár Harry, skoro som ti to uverila.“ zasa sa usmial. „Neklamal som. Okolo siedmej pre teba prídem, šla by si niekam von?“ spýtal sa ma. Okamžite som prikývla, pretože som vedel že ho budem chcieť opäť vidieť. Potom sa zatvorili dvere a on zmizol. „Ehm, ehm...“ otec! Vyvalila som oči, zamrzla a prudko sa otočila k dverám jeho spálne. „Oci...“ so strachom v hlase som povedala. „Tak, buď u nás v noci spal chalan alebo ti tvoja kamarátka povedala že si krásna a pozvala ťa na rande. Vzhľadom na to že obidve možnosti sú hrozné možnosti.... Pretože podľa jednej si si zo mňa urobila magora a nechala tu spať chalana a podľa druhej si lezba pretože si to pozvanie prijala. Asi nie som dobrý otec ale prosím povedz mi že to bola prvá možnosť pretože ja chcem vnúčatá a dve dievčatá.... To nejako spolu nejde.“ začala som sa smiať. „Bol to chalan.“ vydýchol si „Chvalabohu.“ s úsmevom na tvári som sa vybrala do svojej izby. „Ale spal u nás.... To znamená že máš na večer domáce väzenie a to rande môžeš kľukne zrušiť.“ povedal. „To nie oci! To mi nemôžeš urobiť!“ povedala som. On sa ale len usmial a povedal „Ale môžem, pamätaj že stále som tvoj otec a pokiaľ bývaš pod mojou strechou budeš dodržiavať moje pravidlá! To znamená že v tomto byte nebude spať žiadny chlap okrem mňa.“ povedal a odišiel do kuchyne. „Oco! Neznášam ťa!“ zakričala som. „Som rád že si nadšená po takom treste. Kludne ti ho môžem dávať každý deň!“ tresla som dverami. Nerada to robievam pretože to znamená že vyhral ale nemala som chuť sa s ním hádať. Čo teraz poviem Harrymu? Sorry ale nemôžem ísť von pretože môj otec je retardovaný a stále mi dáva tresty ako 12 ročnej. Zo skrinky som si vzala Hamleta a toho čítala asi celý deň. V bruchu mi škvŕkalo ako nikdy ale samozrejme som nemohla dôjsť do kuchyne a radšej trucovala v izbe. Na večer však prišiel do mojej izby otec. „Musím ísť do práce, ak utečieš neželaj si ma.“ neodpovedala som mu a prevrátila stránku knihy. Po chvíli sa vrátil do izby. „Kľúče!“ pozrela som naňho nechápavo. „Kľúče mladá dáma, ja viem že by si mi utiekla.“ vytiahla som ich z nočného stolíka a hodila ich po ňom. „Chceš ma tu zamknúť, aké drsné. Ak bude horieť skončím v plameňoch!“ usmial sa. „Také šťastie nemáš. A ak hej, máš dovolenie vziať starú sochu po babke a vylomiť s ňou dvere.“ povedal a zmizol. Pri dverách som počúvala či zamkne, zamkol.... Bože môj. Okolo pol ôsmej som spozorovala ako mi niekto do okna hádže kamene. Samozrejme že to bol Harry. Otvorila som okno „Kde si?“ spýtal sa ma. „Otec ma tu zamkol.“ zakričala som mu. „To prečo?“ spýtal sa. „Lebo si zaspal na jeho pohovke ty hlava múdra!“ „Počkaj chvíľku...“ povedal a niekam odišiel. Asi o desať minút sa vrátil aj s rebríkom v ruke. „Čo to máš? Odkiaľ si to vzal?“ začala som sa smiať. „Neviem, bolo to opreté o nejaký dom.... Poď dole, budem ti ho držať.“ povedal. „Nie Harry, to nemôžem.“ „Ale môžeš. Každý to niekedy urobil.“ začala som sa smiať ešte viac. Rozmýšľala som či to spraviť alebo nie, ale nakoniec som sa rozhodla že to spravím. Keďže som bola v pyžame musela som sa prezliecť, ale nevedela som do čoho. „Harry? Kam ideme, aby som vedela ako sa obliecť.“ „Nejako spoločensky.“ otvorila som skriňu a hľadala nejaké šaty. Vybrala som si biele s ramienkami, krémové topánky na platforme s otvorenou špičkou, krémovú kabelku a doladila to s ladiacimi doplnkami. Vlasy som si začesala do copu a jemne sa namaľovala. Potom som otvorila okno a z neho hodila Harrymu topánky. „Vám babám to tak dlho trvá....“ povedal. Vyplazila som mu jazyk a postavila sa na rebrík. Boli to síce len tri poschodia ale aj tak som sa neskutočne bála.

                                    

Tell Me a Lie 6.časť

„Ehm, pekná sukňa.“ povedal Harry a ukázal prstom na ňu. „Vďaka..“ povedala som a usmiala sa. „Tak... asi ideme za nimi že?“ prikývla som a odhrnula si prameň vlasov z čela. Prišli sme von kde sa všetci smiali a blondiak niečo opekal na veľkom americkom grile. Pozrel na mňa, usmial sa a povedal „Bože... ja som sa ti ešte nepredstavil. Som Niall.“ usmiala som sa „Ja som Chloe.“ usmial sa na mňa ešte viac a potom si všimol že mu na grile niečo prihára. „Do riti!“ zakričal a prevrátil mäso na druhú stranu. „Niall, chceme steaky, nie uhoľ.“ povedal Louis a  všetci sa začali smiať ale ja som len letmo dvihla kútikmi líc. „Idem za Perrie.“ zdvihol sa Zayn a odkráčal smerom von. „Zayn? Nemáš náhodou návštevu?“ len sa otočil, pozrel na mňa a povedal. „Veď tu bude s Harrym.“ pozrela som nechápavo na Harryho ktorý sa začervenal a bolo to dosť divné. Nechápala som prečo si z neho všetci robia takú srandu. A nechápem prečo nás všetci spájajú dokopy. Veď ho ani nepoznám. „Nie, ja už idem tiež domov.“ povedala som všetkým a nasledovala Zayna. „Ahojte.“ zastavila som sa v balkónových dverách, na všetkých sa usmiala a odišla preč. Zayn ma odprevadil domov a potom odišiel za svojou priateľkou. Ja som doma ešte niečo uložila, najedla sa, odlíčila, prezliekla sa do pyžama a pozerala v telke na Toma a Jerryho. V tom niekto zaklopal na dvere. Otvorila som, a vôbec si neuvedomila že som v pyžame. Zmrazilo ma však, keď som si všimla kto tam stojí. „Ahoj.“ povedal a usmial sa na mňa Harry. „Čo tu robíš?“ spýtala som sa ho. „Ja som ťa prišiel len pozrieť.“ „Boli sme spolu pred hodinou Harry.“ povedala som mu a začala sa smiať. Po dlhej dobe som sa z chuti zasmiala a to ma hrialo neskutočne pri srdci. „No, ja viem ale... aj tak som ťa potreboval vidieť. Môžem dnu?“ spýtal sa. Ja som odskočila od dverí a rukou mu naznačila aby vkročil dovnútra. „Nie je to tu ako vo vašej vile, ale je to môj domov.“ usmial sa a vyzul si topánky. Zatvorila som za ním dvere a pozvala ho do obývačky. „Prepáč, keby som vedela že prídeš vypla by som tú somarinu z telky a trochu to tu upratala. Ale nevedela som..“ začal sa smiať a povedal. „A tiež by si sa prezliekla z toho pyžama však?“ prikývla som. „Ale to je fajn, mne sa to páči. Je to také milé. Aj ja by som sa obliekol do toho v čom spím ale to by si na mňa zavolala psychiatriu alebo policajtov. A tú telku nevypínaj rád si toho Toma a Jerryho pozriem s tebou.“ usmial sa a sadol si na gauč. Sadla som si vedľa neho a pozrela sa naňho. V tej chvíli sa vo mne niečo pohlo a ja som naňho minútu len tak civela. Nie, nie, nie. Ja len dúfam že to nie je pocit zamilovanosti. Preboha! Chloe čo to robíš? Harry sa mi po chvíli prihovoril „A ty tu žiješ sama?“ „Nie, ešte s otcom a už mal byť dávno doma ale neviem kde je. Pravdepodobne má toho v práci priveľa a musel tam ostať.“ odpovedala som mu. „Aha tak...“ povedal a rozvalil sa na gauč. Mne tam ostalo na sedenie asi 40 cm ale nejako som sa s tým musela uspokojiť. Chvíľu som pozerala na Toma a Jerryho a potom som si šla do kuchyne urobiť popcorn. Keď som sa prišla do obývačky spýtať Harryho či chce tiež, neodpovedal mi, pretože spal. Tak som mu vyzliekla mikinu, vypla telku a prikryla ho. Nerada budím ľudí zo spánku pretože sa potom cítim ako budík, a ten ja neznášam. Dojedla som v kuchyni popcorn a šla spať do svojej izby. Veď ráno ho zobudím a pošlem domov.

„Chloe, Chloe... Prečo si tvoju kamarátku nechala spať v obývačke? Veď máš veľkú posteľ.“ prišiel otec do izby a rozsvietil mi svetlo. V prvej chvíli mi napadlo akú kamarátku, potom som si ale spomenula na to že v tej obývačke spí Harry a zozadu vyzerá ako dievča pretože má kučeravé vlasy a prikryté dekou vyzerajú akoby mu ešte pokračovali ďalej. Nemohla som však otcovi povedať že tam je chalan pretože by pravdepodobne chytil infarkt. Takže som mu povedala že je všetko v pohode a nech si ide ľahnúť. Rýchlo som si natiahla budík na šiestu aby som stihla Harryho zobudiť skôr ako sa zobudí otec a spala ďalej.

                        

Tell Me a Lie 5.časť

„Ahoj.“ pozdravila som Zayna ktorý bol otočený chrbtom pretože sledoval vodu. Otočil sa a usmial sa, ani nevnímal ako som sa vyfintila len sa letmo usmial a pozdravil ma „Ahoj Chloe.“  usmiala som sa a oprela sa na múrik vedľa neho. „Chceš ísť niekam alebo môžeme byť tu?“ spýtal sa ma. „Môžeme byť tu, mne je to jedno.“ povedala som. Usmial sa „Tak fajn... Odkiaľ si?“ „Dalgety Bay.“ skrčil perou „Aha... Takže si z malého mesta.“ „Hej.“ povedala som a prikývla. „Prečo si taká zadumaná?“ „Neviem, vlastne viem ale je to na dlho.“ pozrel sa na hodinky „Ja mám času dosť.“ „Pred dvoma rokmi mi zomrel frajer.“ „Bola si pri tom....“ dokončil moju vetu. „Čo sa mu stalo?“ spýtal sa ma. „S kamarátom sa hrali na to kto je väčší frajer a spadol autom z útesu.“ odpovedala som „Niečo ako v klipe Rush Rush od Pauli Abdul?“ spýtal sa. „Hej, presne tak.“ „Ale to nie je všetko čo ťa trápi však?“ otočila som hlavou zo strany na stranu. „Pred pol rokom mi zomrela mama.... na rakovinu.“ vzdychol si. „Už chápem prečo si taká... iná.“  „Nie som iná.“ prikývol „Si, a viem to na betón.“ zvyšok večera sme sa rozprávali o detstve, rodine, záujmoch. Zistila som že rada kreslí a spieva. A na vysokú nechodí pretože nemá veľa voľného času. Neviem prečo, to som sa ho nespýtala. Rozprávali sme sa možno dve hodiny a potom už musel ísť. Odprevadil ma ale pred dom „Chloe, bolo to dnes super. Ale bol by som rád ak by som ti mohol zajtra predstaviť mojich najlepších kamarátov s ktorými bývam.“ povedal a objal ma. „Ty bývaš s chlapmi?“ spýtala som sa ho. „Hej, ale sme len kamaráti a máme spoločný dom.... pretože sa máme radi.“ usmiala som sa. „Ako kamaráti sa máte radi... však?“ zasmial sa a prikývol. „Nie, nie som gay. Nemusíš sa báť. Chodím predsa s Perrie.“ usmiala som sa, pozdravila ho a odišla domov. V obývačke som našla otca s ovládačom v ruke a zapnutou telkou, ale spal. Tak som ju vypla, prikryla ho dekou a sama sa uložila do postele. Ráno som si zasa uvedomila že sa mi sníval stále sa opakujúci sen a už som z neho ani nemala strach, pretože som každý deň vedela že sa mi bude snívať zas. Potom ma čakal klasický deň v práci. Na moje prekvapenie už som nešla zaniesť balík pre Perrie alebo Zayna. Keď som prišla domov, šla som sa rýchlo nachystať pretože Zayn povedal že pre mňa príde o piatej a už bolo pol. Tak som otvorila skriňu a zasa vzala niečo z toho čo mi priniesla teta. Rozhodla som sa pre čierny top s kvetinovou potlačou, bielu sukňu a slabo hnedý blejzer. Dnes som sa ale nenamaľovala tak veľa ako včera, len púder a špirála. Ale pre mňa bolo aj to veľa pretože ja som sa nezvykla maľovať vôbec. Keď som pozrela von oknom videla som už Zayna ako stál pred autom a tak som rýchlo vzala kabelku a ponáhľala sa von. Otec nebol doma, tak som všetko pozamykala a odišla. Pred domom ma Zayn objal a zaviedol ma k okienku auta „Toto je Liam.“ povedal a ukázal na chalana za volantom. „Ahoj Liam..... Ja som Chloe.“ povedala som a podala chalanovi ruku. Nastúpila som na zadné sedadlo a auto sa rozbehlo smerom na centrum Londýna. „Bývate v centre?“ spýtala som sa ich. „Hej.“ odpovedal mi Liam. „Sú tam vcelku drahé byty, najprv sme s otcom chceli bývať tam, ale tá cena nás zmrazila.“ neodpovedali mi. Ale mňa zmrazil pohľad na ich dom. Nebol to byt! Bol to dom! Obrovský dom v centre Londýna. „Teda..“ povedala som Zaynovi. „..Asi slušne zarábate.“ usmial sa a nič nepovedal. Otvoril dvere a ja som vstúpila dnu. Bol to krásny dom, a na to že v ňom bývali samí chalani aj docela uprataný. „Sme tu!!“ zakričal Zayn na celý dom a v tom sa spoza rohu vyrútil blondiak ktorý mi bol strašne známy. Hneď ako prišiel bližšie som vedela že to je ten ktorý prišiel s tým kučeravým do práčovne. To znamená že tu bude aj on? Pozrel sa na mňa a prvý pohľad ho v celku zamrazil. Hneď sa otočil a utekal naspäť preč. 

Z pohľadu Harryho:

Všetci robili humbug po celom dome kvôli tej babe. Zo stien sa schovali všetky ocenenia, všetky albumy, aby nevedela kto sme. Nejako priveľmi na tom Zaynovi záležalo a nechápal som prečo. Ani neplánujem ísť sa tej babe predstaviť, nech sú z nej všetci namäkko, mňa nezaujíma. Niall sa na ňu tiež veľmi tešil a Louis už skúšal nejaké vtipy ako ju ohúriť. Len mne to bolo nejako jedno. V tom do mojej izby celý zadychčaný pribehol Niall. „Ha-ha-harry.... Vie-vieš kto to je?“ „Hej nejaká trafená baba ktorá buď nevie kto sme pretože je z inej planéty alebo sa chce dostať Zaynovi do postele.“ pomykal hlavou. „Nie.. to je tá baba z práčovne, tá čo si povedal že si ju videl na tej diskotéke. Tá čo si z nej bol hotový a povedal si že nechápeš ako môže byť niekto tak dokonalý.“ rýchlo som sa postavil zo stoličky, obliekol na seba nohavice a biele tričko, upravil si vlasy a utekal dole za nimi.

Z pohľadu Chloe:

Bolo to zvláštne ako sa na mňa všetci pozerali. Ako keby mi nerozumeli. Stále sa ma pýtali odkiaľ som, dokonca či máme doma televízor a rádio. Či som na Facebooku a na Twitteri. Tam som samozrejme nebola ale poznala som to. „Už tu chýba len Harry.“ povedal Louis „Kde vlastne je?“ spýtal sa Zayn. V tom do obývačky prišli dvaja chalani. Ten ktorý ma prišiel privítať a potom odišiel preč, a ten ktorého som poznala veľmi dobre. Bol to on, ten ktorého som videla v clube a predstavovala som si pri ňom všetky tie šialené veci. Zamával mi a usmial sa, presne tým istým úsmevom ako v Piatok. Potom prišiel bližšie ku mne, podal mi ruku a povedal. „Ja som Harry.“ pozrela som sa mu do očí a zistila že sú modro-zelené. „Ja som Chloe.“ usmial sa znovu ešte viac. „Veľmi ma teší..“ vedela som že sa červenám a chcela som to zakryť, tak som sa pozrela na Louisa. „Hrabe mu? Veď ju nechcel spoznať...“ povedal a na tvári sa mu objavil kyslí výraz. Keď som však pozrela na Zayna ten sa usmieval. Tak som naňho hodila nechápavý pohľad. „Podľa mňa si poďme sadnúť na terasu pretože to tu vyzerá veľmi zaujímavo už.“ povedal blondiak ktorého som stále nepoznala menom a všetci sa vybrali za ním. Až na mňa a Harryho. A ja som sa ocitla v pre mňa dosť trápnej situácii.

                                    

Tell Me a Lie 4.časť

Nevadí veď aj tak som nemala koho stretnúť. Tak som zobrala košík prádla z predsiene a odišla von. Keď som prišla do práčovne, bola prázdna. Len v rohu sedel chlapík so slúchadlami v ušiach a čítal noviny. Ani si nevšimol že som prišla. Tak som hodila mincu do stroja a dala doňho všetko prádlo. Počkala som zatiaľ čo sa prádlo vrtelo v práčke. Zamyslene som ho sledovala pretože nič iné mi robiť neostávalo. V tom sa však dovnútra niekto vrútil. „Niall to nie je vôbec vtipné že si mi moje obľúbené sako zašpinil od omáčky, som zvedavý či to pôjde dole.“ to bude určite nejaký namyslený spratok. Nepozrela som sa na nich pretože by si ma hneď všimli ale pozorovala som ich v odraze pračiek. Videla som tam blondiaka ktorý sa na niečom strašne smial a druhého s hnedými strapatými vlasmi. Hneď som si spomenula na chalana ktorého som videla v Piatok v clube. Ale bála som sa naňho otočiť. Tak som len sledovala odrazy týchto dvoch chalanov v práčke. Po chvíli sa ale do odrazu pozrel aj chalan s kučeravými vlasmi. Na chvíľu sa nám stretli pohľady v odraze, potom mi však pípla práčka. Vybrala som z nej prádlo, dala ho do košíka a odišla. Vedela som že jeho pohľad patrí mne ale hanbila som sa naňho pozrieť. Prišla som domov, dala prádlo do sušičky, obliekla sa a odišla do práce. Nasadli sme s Adamom do auta a odišli na klasickú roznášku. Ako posledné sme zasa šli k tej blondíne. „Už ma to štve, čo stále potrebuje?“ spýtala som sa sama seba ale Adam mi odpovedal „Môžeš byť rada, máš z toho peniaze.“ povedal a ja som vystúpila z auta. Prišla som ku dverám, zazvonila a pozrela sa na krabicu na ktorej bolo ale napísané iné meno -Zayn Malik- otvoril mi dvere zasa ten chalan. „Ahoj.“ povedal „Ahoj.“ odpovedala som a podala mu do ruky balík „20 libier.“ povedala som mu. Potom som si ale uvedomila že to znamená že si kúpil lak pretože 20 libier v našom obchode stojí len lak. Podal mi ich do ruky a povedal. „Dnes večer, poď sa aspoň niekam prejsť.“ vyvalila som naňho oči. „Objednal si si lak?“ prikývol. „Ako inak by som ťa zasa mohol vidieť?“ mykla som plecom „Ja neviem, zájsť do firmy a zistiť moje číslo ale nie toto... A veď máš priateľku!“ povedala som mu. „Veď mám a milujem ju.“ „Tak prečo ma voláš na rande?“ v jeho tvári sa objavil nechápavý výraz. „Lebo mi prídeš iná a chcem ťa viac spoznať.“ „Ty si fakt čudný.“ „Aj ty a preto ťa chcem viac spoznať.“ na päte som sa otočila „Čau.“ povedala som mu a odchádzala k autu. Pribehol ku mne a chytil ma za rameno. „Budem si objednávať laky každý deň dokiaľ nebudeš súhlasiť. Proste len chcem poznať tvoju osobnosť, charakter, čo sa za tými tajuplnými očami skrýva. Pripadá mi akoby si veľa trpela a hľadala únik. Proste sa chcem s tebou len porozprávať!“ videl mi do duše. Videl všetko čo vo mne bolo. Čo je to za chalana? Desil ma, ale na druhej strane som chcela vedieť čo by mi povedal. „Dnes o ôsmej pri Temži kde si do mňa narazil.“ povedala som a zabuchla dvere. Ale keď som nastúpila do auta na tvári sa mi objavil potmehúdsky úsmev. Pozrela som sa na Adama a tomu sa v tvári objavil prekvapeno hnusný výraz „Pozval ťa na rande?“ neodpovedala som mu. „Ale so mnou by si nešla.“ zasa som mu neodpovedala a tak už radšej nič nehovoril. 

Otvorila som svoju skriňu v ktorej som sa zvyčajne neprehrabovala a vzala si to prvé čo ma napadlo. Ale mala som tam plno vecí ešte s cenovkami ktoré mi priniesla z rôznych výletov sestra mojej mami. Vždy som ich len hodila do skrine a ani som im nevenovala žiadnu pozornosť, ale dnes som sa k nim dostala. Prezerala som tričko za tričkom, legíny za legínami a pozrela každý pár topánok ktorý mi priniesla a musím povedať aj keď nie som žiadny znalec módy že by mi tieto kúsky závidela nejedna pubertiačka. Nakoniec som si ale obliekla úzke, pohodlné trochu roztrhané džínsy, biele tielko a naňho voľné tričko. Obula som si vyššie topánky na opätkoch a cez plece prehodila kabelku. Pri pohľade do zrkadla som sama seba nespoznávala a vedela som že niečo budem musieť urobiť so svojimi vlasmi a make-upom. Na môj vkus som sa namaľovala príliš ale páčilo sa mi to. Myslím že moje modré oči vynikli so silno hnedým očným tieňom naozaj super. A nakoniec prišli na rad moje vlasy. Tie som si nakulmovala a tak boli celé kučeravé. To bolo asi prvý krát v živote kedy som sa pozrela do zrkadla a povedala si „Chloe, vyzeráš fakt super.“ veď za tých 18 rokov si to raz môžem povedať. Vyšla som z izby a práve som stretla na chodbe otca ktorý vychádzal zrovna z kuchyne s plnou táckou jedla. Keď ma uvidel zastal a hodnú chvíľku na mňa pozeral „Oci?“ spýtala som sa ho. „Kam ideš?“ s nechápavým výrazom na mňa pozrel. „Len sa prejsť.“ „Tak sa ťa opýtam inak, s kým ideš?“ mierne som sa usmiala „S jedným chalanom čo som doňho minulý týždeň narazila pri Temži na prechádzke.“ usmial sa a odišiel do obývačky. Ja som otvorila dvere a už ich zatvárala keď sa z obývačky ozvalo „Vyzeráš naozaj super!“ usmiala som sa, zabuchla dvere a odišla von celá napätá ako dnešok bude vyzerať.

                              

Tell Me a Lie 3.časť

Hodnú chvíľu som ich tam sledovala. Ako krásne sa okolo seba vrteli a raz za čas si venovali bozk. Potom chalan dievča zdvihol a posunuli sa o kúsok ďalej. A v tej chvíli som zbadala chalana. Stretli sme sa okamžite pohľadom. Jeho oči padli na mňa a tie moje zasa na jeho. Vyzeralo to, akoby som bola v zrkadle, rovnaká póza, rovnaký výraz tváre. Akoby nám obom niečo chýbalo. Nevedela som ho pochopiť, nikdy som podobní typ chalana nestretla. Mal kučeravé rozstrapatené vlasy a dokonalý tvar tváre. Nevidela som akej farby má oči ale boli pekné. Celým dojmom na mňa ale pôsobil inak ako ostatný chalani. Sledovali sme sa, jeden po druhom sme zazerali ale neprekážalo nám to. Po chvíli sa na mňa usmial, a to ma zmrazilo. Bol to ten úsmev ktorý som hľadala? Je to môj princ? Príde za chvíľu za mnou a povie mi že na mňa čakal celý život? Kúpime si spolu malý domček niekde v lese a budeme počúvať zvuky tečúcej rieky? V tej chvíli keď som mu úsmev šla opätovať prišiel Adam. Celou silou mi pichol svoj jazyk do úst a chytil ma za zadok. „Poď niekam preč.“ povedal mi a zdrapil moju ruku. Rýchlo som sa pozrela smerom kde stál chalan ktorého som predtým tak pozorovala, ale už tam nikto nebol. „Čo už...“ povedala som si v mysli a nasledovala Adama. Sadol si do auta a ja som si sadla tiež. Naštartoval a chytil ma za stehno. „Ideme ku mne?“ spýtal sa ma. „Nie, chcem ísť domov.“ odpovedala som mu a jeho ruku dala preč. „Ale no tak Chloe..“ povedal a tentoraz sa snažil dať ruku trochu vyššie. „Adam okamžite ma odvez domov!“ zakričala som. Ruku dal preč a odviezol ma až pred dom. Buchla som s dverami jeho Fordu a odišla domov. Tam som si okamžite ľahla do postele a zaspala, oblečená, namaľovaná. Ráno som sa zobudila do upršaného Sobotňajšieho počasia, hneď moja myseľ začala ale myslieť na jedno. Na sen, ktorý sa mi sníval už druhú noc po sebe. Nevedela som čo to znamená, ale bála som sa toho sna ako keby to bola nočná mora. Celú Sobotu som presedela pri Shakespearovom Hamletovi... Byť či nebyť? To je otázka. V Nedeľu sa mi sníval zasa ten sen, tentoraz som sa ale zobudila naňho už v strede noci. Celá spotená a roztrasená. Bála som sa dokonca aj zaspať ale keďže som bola unavená zaspala som hneď. Ráno som šla s otcom na trh kde pokúpil rôzne potraviny a potom som z nich navarila obed. Po obede sme si zahrali karty a večer som šla zasa na prechádzku k Temži. Tento víkend bol dosť nudný ale aspoň že som si ho celý vynahradila tou krásnou prechádzkou pri Temži. V Pondelok som sa ako inak zobudila s mysľou na hnusný sen ktorý sa mi už opakoval každú noc. Ale to nebol môj jediný strach. Ako sa teraz pozriem Adamovi do očí? Čo mu mám vôbec povedať? Obliekla som sa, upravila a so stiahnutým žalúdkom prišla do práce. Tam stál Adam akoby sa nič nestalo. S vyrovnaným klasickým pohľadom mi zakýval, prebral balíky, spisy adries a nastúpil do auta. Nasadla som tiež a ani mu nepovedala ahoj, len som zapla rádio a pozerala von z okna. „Aký si mala víkend?“ opýtal sa ma po chvíli. „V pohode..“ v skratke som mu odpovedala a sústredila sa na hrajúcu pesničku v rádiu ktorá mi nič nehovorila pretože ja som hudbu počúvala len s Adamom v aute. Inak mi bola táto vec úplne ľahostajná. Prišli sme pred dom v ktorom sme boli aj v Piatok, pred ten kde bývala tá premaľovaná blondína. Asi si rada mení nechty každý týždeň. Zaklopala som, no otvoril mi chalan. Bol mi strašne známy ale nevedela som si za nič na svete spomenúť odkiaľ. „Ahoj..“ povedal mi a usmial sa. „Dobrý deň.“ odpovedala som mu a stále sa snažila rozpoznať kto to je. „Som Zayn...“ povedal. „A-a-a .... Perrie Edwards, mám tu pre ňu zásielku.“ zakoktala som sa. „Ona je v sprche ale ja jej to vezmem.“ povedal a usmial sa ešte viac. „A ako sa voláš ty?“ spýtal sa ma. Pozrela som sa mu hlbšie do očí a v tej chvíli som si spomenula kde som ho videla. To je ten chalan do ktorého som narazila na prechádzke pri Temži. „Haló!“ povedal a zamával mi rukou pred očami. „Hm?“ spýtala som sa ho ako keby som mu nerozumela. „Ako sa voláš?“ „Chloe.“ rýchlo som mu odpovedala. „Aha Chloe, prepáč mi že som do teba vtedy narazil ale ponáhľal som sa pred.... ehm... preč.“ prikývla som akože som ho pochopila. „Ale ja som teraz v práci a nemôžem vykecávať a potrebujem odovzdať tento balík a musíte ho zaplatiť.“ povedala som mu a on si v tom vybral z vrecka peňaženku. „Koľko to je?“ spýtal sa ma a pozrel na balík na ktorom bola napísaná suma 65 libier. Dal mi do ruky 100 a povedal „To je dobre... A keďže si v práci a nemôžeš vykecávať nepôjdeš niekedy niekam...“ v tom sa spoza jeho chrbta vyrútila blondína s uterákom na hlave. „S kým sa tu rozprávaš Zayn?“ spýtala sa ho a objala ho zozadu. Pochopila som že je to jeho priateľka a on ma pozýva von? „Nie..“ povedala som mu, nežne sa usmiala a odišla preč. Skúšal na mňa ešte pár krát zakričať ale ja som len nastúpila do auta a povedala Adamovi aby pokračoval v roznáške. Skončili sme až na večer a ja som celá ubolená a dolámaná spadla do postele. 
Ráno ma zobudil otec veľmi zavčasu. „Chloe, Chloe..“ zatriasol so mnou a ja som sa zobudila zasa do toho rána v ktorom som myslela na stále sa opakujúci sen. „Áno ocko?“ spýtala som sa ho. „Ja už musím ísť do práce a nestíham zaniesť prádlo do práčovne, urobila by si to za mňa prosím?“ posadila som sa na posteľ, pretrela si oči, zívla si a šla som sa obliecť. Pri pohľade do zrkadla som sa radšej rýchlo odvrátila pretože som nevyzerala príliš k svetu.