I Should've Kissed You 15.časť

„Ahoj Harry prepáč že som tu nebola, mám teraz menšie problémy.“ napísala som mu. Okamžite mi odpísal „Rea! Si v poriadku? Bál som sa o teba!.“ „ Som v poriadku. Len som nemala čas sem ísť.“ „Chcem ťa vidieť, prosím. Nevidel som ťa dva týždne. Práve máme pár dní voľna a rád by som ťa videl.“ pozrela som sa na moje bruško. Asi by som mu to nedokázala povedať. Pravdepodobne si dám len voľné tričko aby nebolo vidieť. Ale rada by som videla Harryho. „Tak fajn. Príď kedy chceš.“  „Naozaj? Ja si teda zoženiem ihneď lietadlo. Možno by som mohol do piatich hodín priletieť ale nebude to jednoduché.“ Dohodla som sa s ním že ho počkám v Bratislave na letisku. Obliekla som si biele tielko a navrch som si dala šedý sveter pretože vonku už bolo chladnejšie, tmavomodré rifľové nohavice a pohodlné baleríny. Moje kučeravé vlasy som si nechala rozpustené a ani som sa príliš nemaľovala. Len špirála a púder. Šla som na autobus pretože otec by ma nebol ochotný odviesť. Úplne na mňa zanevrel odkedy sa dozvedel o mojom tehotenstve. Keď som už prišla na letisko začala som byť nervózna. To mu mám klamať že je všetko v pohode a pritom mi pod srdcom rastie človiečik? Mám sa naňho len tak usmiať a nepovedať mu pravdu? Aj tak sa to raz dozvie ale nechcem aby sa to dozvedel hneď teraz.. Keď som ho uvidela ako prechádza všetkými kontrolami bola som neskutočne šťastná. Vidieť ho po dvoch týždňoch plných utrpenia a plaču bolo neskutočné. No vedela som že by ma nechcel. Kto by chcel tehotnú 17 ročnú babu ktorá možno ani nedokončí školu kvôli dieťaťu a ešte k tomu nevie kde je otec jej dieťaťa. Hneď ako som videla ten jeho obrovský úsmev na všetko som zabudla. Potom prišiel ku mne, ani slovo nepovedal a už ma objal. Objal ma tak silno že som si myslela že sme jedna osoba. Cítila som sa ako súčasť neho. Dlho sme sa objímali. Bolo to nádherné. Potom sme si šli sadnúť  k Dunaju. Bolo to jediné miesto ktoré som mala v Bratislave rada. Nemala som v láske obchody preplnené ľuďmi. Sadli sme si a kúpili si hot-dog. Bála som sa komunikácie pretože z Angličtiny som stále nebola najlepšia ale rozumela som mu. „Tak kedy sa vrátiš do Anglicka?“ spýtal sa ma. „Asi nikdy.“ odpovedala som. „Myslel že chceš prísť....kvôli mne.“ vzdychla som si. „No to by som rada ale nejako mi to situácia nedovolí.“ „Vieš ja tu nemôžem byť dlho ale chcel by som s tebou stráviť nejaký dlhší čas. Ešte sa viac spoznať a tak..“ ja som ho viac spoznať nepotrebovala. Vedela som o ňom všetko a vedela som aj to že sa mi pomaly dostáva pod kožu. Bolo to fajn ale ako náhle som pomyslela na dieťa, cítila som sa inak. Vedela som že už nemôžem byť zamilovaná pubertiačka ale musím začať myslieť na budúcnosť. Myslím že aj on vycítil že  nie je všetko v poriadku ale nejako to nevnímal. Necítila som sa ako predtým, ako na tej pláži. Cítila som sa inak ako on, vyspelejšie. Rozlúčili sme sa len letmým objatím a ani sa nesnažil o nič viac. Nechcel ma do ničoho tlačiť ani na mňa naliehať. Prišla som celá uťahaná domov a ľahla si do postele. „To myslíš vážne? Celý deň si vonku a teraz dôjdeš domov a ľahneš si to postele? Poďme niečo robiť!“ hneď mi oznámila mama. Tak som umyla riady a umyla dlážku. Potom ma zasa chytilo zvracanie. Rýchlo som utekala na záchod. Potom som si všimla mamu. Plakala v kuchyni. Prišla som k nej a objala ju. „Čo sa deje mami?“  „Ja nechcem aby si takto skončila..“ stále ma prehovárala k potratu. Celé dni mi nič iné nehovorila len že si mám dieťa vziať ale ja som to nechcela. Nechcela som dovoliť zabiť nevinné stvorenie.

Dni plynuli. Harry sa mi ozval raz za čas a to len ako sa mám. Nikdy som mu nedávala príliš dlhé odpovede. Po čase to vzdal a prestal písať úplne. Myslela som že na mňa zabudol. Možno si našiel niekoho iného, je to predsa pre hviezdu normálne. Mia mi pomáhala zo všetkého najviac. Bola som už v šiestom mesiaci a bruško bolo naozaj veľké. Do školy som už ani nechodila pretože som ani nemala silu a ani som nechcela vidieť vyčítavé pohľady. Pre všetkým som bola len krava ktorá si ničí život ale ja som sa na malú Miu tešila. Vždy som si myslela že to bude chlapec , takže keď som sa dozvedela že to je dievča bola som prekvapená ale zároveň šťastná. Dala som jej meno po Mii pretože ona jediná pri mne stála. Jediná sa tešila na dieťatko so mnou. Moja mama sa môjho bruška nedokázala dotknúť a otec sa na mňa nepozrel odkedy sa to dozvedel. Ale Mia so mnou chodila na prehliadky a vyšetrenia. Vzdala sa všetkého kvôli mne. Dokonca aj Zayna. Ten sa premával všade s Arianou a bozkával sa s ňou na každom kroku. Mia vždy len vypla televízor a ignorovala to. 

Až keď prišli prvé Februárové dni a mne sa začal siedmy mesiac uvidela som Harryho. Nevedela som ako našiel moju adresu ale stál pred prahom nášho domu a keď ma videl skamenel.