I Should've Kissed You 8.časť

Obliekla som si jednoduché šaty s kvetinovým vzorom. Tom mal pre mňa prísť okolo jedenástej. A naozaj ma čakal pred vchodom. Objal ma a pomaly sme sa presunuli ku clubu. Bol to presne ten istý kde sme boli aj spolu s Miou a Zaynom. Najprv som mala zmiešané pocity keď som vstupovala no keď som vedela že tam Harryho nenájdem, uľavilo sa mi. Dnes tam ani nebolo tak veľa ľudí. Tom hneď prišiel k baru pretože sa poznal s čašníkom. Objednal mi nejaký alkoholický drink. „Tom ale ja nepijem.“ povedala som mu. „Kvôli mne si dáš.“ a naozaj som si jeden pohárik dala. No ani to priveľmi nechutilo ako alkohol. Chvíľu sme tancovali a potom sa mi začala točiť hlava......
Všetko ma bolí. Otvorila som oči a zistila že niesom doma. Nedokázala som dvihnúť ruku a bola som úplne nahá. Vedľa seba som zbadala Toma. Celé telo ma neskutočne bolelo a nedokázala som sa postaviť. Nechápala som čo sa stalo. Keď som sa postavila, videla som na nohe obrovskú modrinu a ruku som mala celú opuchnutú. Na mieste kde som spala bola mála škvrna od krvi. Hneď som vedela čo to znamená. Celá som zmeravela a začala plakať. Jediné čo som však musela spraviť bolo utiecť. Rýchlo som si obliekla šaty ktoré boli hodené vedľa postele. Nevedela som nájsť topánky ale radšej pôjdem bosá ako tu riskovať niečo ďalšie. Vedela som čo sa stalo, no nejako som to nevnímala. Musela som len utiecť. Našla som chodbu no dvere boli zatvorené. Tom sa stále nezobudil a ja som musela čo najskôr nájsť východ. Boli sme na prvom poschodí ale aj tak to bola výška, no vyskočila som z okna. Dopadla som na tvrdú kamennú dlážku rovno na kolená a mala som ich určite odreté no to som neriešila. Snažila som sa uvedomiť kde som a utekať preč. No kde som, som nevedela. Zastavila som taxík „Prosím vás, potrebujem odviesť no nemám peniaze...“ ani som vetu nedokončila a taxík odišiel. Obzrela som sa dozadu a videla som Toma ako pozerá von oknom. Hneď ako ma uvidel zmizol z okna a vedela som čo bude chcieť urobiť. Bude ma chcieť chytiť a zabiť aby som ho neohrozila. Mala som odreté nohy a obrovskú modrinu ktorá ma neskutočne bolela. Ruku som mala určite zlomenú no utekala som ako o život. Pretože mi išlo o život. Na nič som nemyslela len som niekam utekala. Vedela som že je za mnou, no neobzerala som sa. Rýchlo som utekala dlhou ulicou a zrazu som sa ocitla pri parku kde som ho stretla. Odtiaľto to už bol len kúsok ku mne domov no ja som už nevládala. Keď som sa obzrela a videla som ho akou rýchlosťou uteká pridala som ešte viac. Ani neviem ako ale odrazu som sa ocitla pred naším domom. Pri vchodových dverách stál Lucas a niekam telefonoval. Rýchlo som dobehla k nemu a objala ho. Nikdy som sa s ním nerozprávala no teraz som pocítila pocit bezpečia. „Rea kde si bola? Už sme chceli volať políciu. Mia celú noc nespala..“ hovoril ešte niečo ďalej no ja som ho nevnímala. Keď som sa otočila, videla som Toma. Keď videl že som tu s pánom Weiterom, otočil sa a utiekol naspäť. „Preboha Rea, čo to máš s rukou.“ povedal a chytil mi ruku. Strašne to bolelo. „Au.“ povedala som. „Veď to máš zlomené, a kde máš topánky?“ pozrel na moje holé nohy. „Okamžite ideme do nemocnice.“ povedal a viedol ma dovnútra. Tam čakala Mia s kruhmi pod očami na gauči v obývačke. „Rea..“ zastavila sa keď ma videla. „Čo sa ti stalo?“ nahromadili sa jej slzy do očí a začala plakať. Pán Weiter vzal kľúče a už nás posielal do auta. Nastúpili sme a Mia na mňa pozerala s totálne uslzeným pohľadom. „Rea? Čo sa stalo?“ nevedela som čo povedať. Celú cestu sa ma niečo pýtala no ja som ju ignorovala. Myslela som na to čo sa stalo.

V nemocnici mi dali len sadru pretože to nebola vážna zlomenina na operáciu. Keď sme prišli domov, Mia sa so mnou zavrela v izbe. Vedela že sa stalo niečo tak vážne že som to nechcela povedať pred Lucasom a povedala som mu že som bola v noci na párty a ráno som spadla a zlomila si ruku. „Rea, čo sa stalo?“ spýtala sa ma Mia. „Ja som sa predvčerom zoznámila s jedným chalanom v parku a včera ma volal do clubu a potom som niečo vypila a nič si nepamätám. Ráno som sa zobudila na zakrvavenej posteli, celá nahá a utiekla som oknom. Potom ma začal naháňať a ani neviem ako som mu utiekla.“ Mia na mňa civela s otvorenými ústami. „Počkaj, počkaj. Chceš mi povedať že ťa nadrogoval a znásilnil?“ prikývla som jej a ona padla na posteľ. Celá som sa triasla a nechcela si priznať čo sa stalo. „Mia?“ s hrôzou v hlase som jej povedala. „Ja už niesom panna?“ Mia sa postavila  a silno ma objala. „Ja neviem čo mám robiť Mia.“ povedala som jej po chvíli. „Ty nevieš čo máš robiť? Rea, hneď teraz ho ideme udať. Stačí keď povieš meno a adresu a všetko sa vyrieši.“ roztriasla som sa ešte viac. „Mia ja ho nemôžem udať. Viem že sa volá len Tom a tú adresu si vôbec nepamätám. Utekala som rôznymi uličkami a ani neviem kam.“   Takto v objatí sme sedeli asi pol hodinu. Nič sme nehovorili len sme boli radi že sme pri sebe. „A čo ty so Zaynom?“ spýtala som sa jej. „Stále ako dvaja ľudia ktorý sa nepoznajú. Mám pocit že to vzdám. Ale nebav sa o Zaynovi, toto nejako musíme vyriešiť.“ „Ja len nechcem ísť domov Mia. Ja neviem čo poviem rodičom. Čo poviem mame, ako sa im dokážem pozrieť do očí. Prosím presvedčme Weiterovcov aby to nechali tak.“ prosila som Miu. „Urobíme čo sa bude dať.“

Celý deň som prespala. Nechcela som myslieť na nič. Chcela som si vyprázdniť hlavu a myslieť akoby sa toto nikdy nestalo. Okolo piatej prišla do izby Mia ktorá mi celý deň robila slúžku. „Toto ti dnes prišlo. Zabudla som ti to dať.“ položila na stôl kyticu a odišla preč. Bola nádherná. Sfarbená do ružova. Bol v nej ďalší lístok -Budem ti posielať kytice každý deň pokiaľ mi neodpustíš. Harry.- nepotešila som sa. Nechcela som sa smiať. Lístok som hodila do koša a kyticu nechala tak. Ľahla som si do naspäť do postele a myslela na toho debila ktorý mi zničil život. Zobral mi to čo si dievča cení najviac na svete. A potom som si spomenula na jednu vec. Na jeho facebook. Možno tak ho usvedčím. Rýchlo som zapla notebook a dala jeho profil no už si ho zrušil. Presne toto chcel od začiatku. Len ma chcel pretiahnuť . Začala som plakať  a zasa zaspala.

Takto sa niesli celé dni. A nám už ostával len týždeň do konca pobytu. Bolo mi to aj celkom jedno. Mia sem tam šla so Zaynom von a mne každý deň chodili kvety. Niekedy aj dva krát za deň. Len som vyšla z postele aby som sa najedla. Práve bola Sobota a Weiterovci šli s rodinnými priateľmi na chatu. Čiže nebudú celý víkend doma. A extra mi to bolo jedno. Mia chcela zavolať Zayn ku nám a ja som nemala nič proti. Ich vzťah sa nijako neposunul vpred a už som tomu ani nedávala nádej keďže sme za chvíľu mali odísť.

Práve som bola v kuchyni keď prišiel Zayn. Bola som nenamaľovaná, s mastnými vlasmi a starom rozťahanom tričku no neriešila som to. Videla som ako sa Zayn zastavil medzi dverami aby ma pozdravil „Hneváš sa že mi to Mia povedala?“ spýtal sa. „Je mi to jedno Zayn.“ povedala som a prešla okolo neho akoby bol duch a snažila sa dostať do izby. Chcela som vojsť do izby no zrazu som si všimla tieň ktorý stál za mnou. Otočila som sa a stál tam Harry. Zľakla som sa, rýchlo vošla do izby a zabuchla za sebou dvere...