More than this 16.časť

Vidieť niekoho kto vám tak strašne ublížil a nevideli ste ho tak dlho je neskutočné.„Ahoj zlatko." povedal a objal ma.Okamžite som ho od seba odstrčila„Daj mi pokoj. Máš zakázané sa ku nám priblížiť.Okamžite odíď lebo zavolám políciu!!" kričala som po ňom. „Michaela prestaň!" povedala mama a vyšla spoza neho. „Mami?Čo je toto za hlúpy žart?" potiahla ma za ruku dovnútra a povedala „Vypočuj otca, mal to naozaj ťažké ale zmenil sa." „Nie, nevypočujem ho. Je mi jedno čo urobíš ty ale ja teraz volám políciu." „Miška, prosím.Dve minúty." povedal. Ostala som naňho a pozerať a dala mu šancu hovoriť. „Je mi lúto aký som bol. Je mi lúto čo som vám urobil ale slubujem že sa to už nikdy nestane. Miškova smrť ma tak zarazila že som plakal celé dni. Chem sa k vám vrátiť a chcem len jednu šancu. Dobre vieš že ak sa vás dotknem zavrú ma, som v podmienke. A teraz keď budeš žiť v Anglicku kto iný by tu s ňou bol." pozrela som na mamu a stále som plakala. „Ako si to mohla dovoliť?" „Michaela prestaň robiť scény. Tvoj otec sa zmenil a už tu aj býva, všetko bude ako postarom a poď si dať večeru." „Mami ako to môžeš povedať? Ten človek nám tak veľmi ublížil!" v tom mi mama vrazila. Prvý krát v živote čo sa ma moja mama dotkla. Dala mi normálnu facku. Najskôr som na ňu ostala pozerať, potom som sa na päte otočila a odišla preč.Nikdy som sa necítila viac sama. Možno som si predtým myslela že som sama ale teraz som bola sama úplne. Vzdala som sa Zayna, Harryho dokonca aj mamy. Človeka ktorý mi dal život. Ale vzdala som sa jej len kôli tomu že vzala späť neho a udrela ma. Je taká istá ako on.Jediný človek ktorý by mi teraz mohol pomôcť bola Laura. No tá mi nedvíhala. Tak som sa ubytovala v moteli. Nebolo to nič moc. No bolo to lepšie ako spať vonku na tráve. Mala som pri sebe dosť peňazí. Za klip a tú jednu trapnú prehliadku som dostala vela, no trištvrte som dala mame.Zapla som notebook ktorý som dostala od Harryho pretože on mal už nový a snažila sa nahlásiť na Twitter. No ani za svet mi to nešlo. Keď som sa konečne prihlásila niečo modré svietilo vpravo hore. Otvorila som to a zistila som že je to Danielle. „Ahoj.Tak ako?" opísala som jej celú moju situáciu asi v dvadsiatich správach a odpísala mi po hodine. „To mi je veľmi lúto.Kedykolvek budeš niečo potrebovať sa ozvi." už som jej neodpisovala ale zavolala mi Laura. „Ano?Našla som si neprijatý hovor." „Laura, čo mám robiť? Práve som utiekla z domu a som ubytovaná v moteli." „Preboha kedy si sa vrátila na Slovensko?Dnes ráno mi volali z Victoria´s secret a keď už máš nohu v poriadku ideš späť. Preboha nemôžeš si len tak utiecť kam sa ti zachce, máš s nimi podpísanú zmluvu!" kričala po mne. No v tej chvíli som cítila že to je moja jediná nádej.„Vybavím ti let na zajtra ráno, dnes odpočívaj." „Ďakujem Laura." bola to jediná pozitívna vec. Vrátiť sa do Londýna, tam kde je Harry, aj keď som ho nesmela vidieť. Vôbec som nemala poňatia ako to bude so školou. Snaď to za mňa Laura všetko vybaví.Ráno som sa vrátila späť. Zasa do môjho hotela, potom do agentúry, potom za Renatou. Práve keď som sa vracala na obed stretla som Patrisiu. „Ahoj!" skrýkla na mňa. Hneď som sa otočila a pozdravila ju. „Ahoj." „Počula som že si sa so Zaynom rozišla.A je vidieť že ťa to dosť vzalo." povedala.Nie drahá, nič ma nevzalo. Len som stratila človeka ktorého milujem a človeka ktorý mi je najbližší. „Hej.To teda vzalo." „Tak si späť. Bolo to fajn za teba zaskakovať. Všetky tie obliekačky a malovátka. A ja sa zasa vraciam za pult do McDonaldu." povedala. „Práve mám do toho McDonaldu namierené.Nešla by si na obed?" spýtala som sa. „Jasné." Bola milá a fajn. Ale jedna vec mi na nej vadila. Stále sa usmievala a to som ja vôbec nepotrebovala. Neusmiala som sa od odchodu z Coetiv. Neusmiala som sa preto pretože som nevidela Harryho, pretože nikto mi nedával dôvod sa smiať.Cítila som bolesť. No nebola to bolesť fyzická, cítila som akoby odomňa odišla polovica z mňa...

-Harry:

...Akoby tu bolo len telo a duša odletela niekam preč. Chalani sa zasa smiali. Niall a Liam grilovali na záhrade a Danielle s Eleanor preberali stránky Vogue. Zayn sa už s nami rozpráva, teda s nimi so mnou nie a vedla mňa už hodinu v kuse sedí Louis a snaží sa komunikovať. „Ty si fakt nenormálny.Harry, netvár sa že si Edward a ona je Bella dobre?Je to len baba.Pozri na Zayna, on je ten čo by tu mal smokliť a vidíš že je v pohode." „Louis, daj mi pokoj." opakoval som mu stále dokola.Oproti sebe som uvidel stáť Zayna.Louis odišiel a Zayn si sadol vedla mňa „Že som to ja kretén nevidel." povedal. „A čo si mal vidieť? Vedel si že sa mi páči." „Ale nevedel som že sa ty páčiš jej...Vieš Harry ja som si fakt myslel že je to tá pravá." „Problém je Zayn že ja to viem.." povedal som a odišiel som do svojej izby.

-Michell:

Dni šli pomaly. Ráno raňajky, potom fotenie, potom nácvik, potom obed, potom fotenie, potom prehliadka, potom spať. Opakovalo sa to tak rýchlo až sa z toho stal stereotyp. Najhoršie bolo že som každú sekundu myslela na kučeravého chlapca so zelenými očami a krásnym úsmevom. Raz za čas som sa stretla s Patrisiou, až som si uvedomila že je polka augusta a za dva týždne je škola. S Laurou som sa dohodla že budem bývať u nej, mame sa ukážem raz za čas a keď budem mať 18 bude zo mňa len modelka. Vôbec sa mi tá predstava nepáčila, nemala som to povolanie rada. Nikdy som nezažila tolko intríg ako tu. Najprv sa svami niekto bavil a obdivoval vás a o päť minút vás ohováral že máte velký nos. Nechcela som takto žiť. No nemala som na výber. Raz, v tej polovici augusta som bola s Patrisiou v McDonalde, stretávali sme sa väčšinou tam, a vošli dovnútra dve postavy. Hneď som vedela že jedna z nich je Zayn a potom som zistila že druhý je Niall.