More than this 19.časť

Lahla som si do postele a okamžite zaspala.Ráno som sa zobudila a Harry už bol hore.Všimla som si že je oblečený.„Harry niekam ideš?" pohladkal ma po tvári a dal mi pusu. „V noci mi volali chalani že máme koncert v Londýne.Takže sa vraciam, predpokladám že chceš ostať." super,  teraz mi odíde a budem tu sama. „Je to kôli mame, inak by som vás chcela vidieť v akcii." potom som sa zamylela. „Harry?Aký je dnes deň? Myslím dátum." „16 augusta." no do riti. Ja mám dnes narodeniny.Nechcela som mu to ale vravieť.Ako mi mohli moje narodeniny vyfučať z hlavy? „A prečo sa pýtaš?" „Len tak." povedala som a začala som ho bozkávať.Už som mala lepšiu náladu ako včera a chcela som si to vynahradiť.Potom sa odstrčil a povedal. „Ja naozaj musím ísť." potom ma ešte raz pobozkal a šiel preč. Z chodby zavolal.„Na stole máš raňajky a keď budeš chcieť prísť povedz a pošlem po teba." no jasné aby sa mi zasa vysmieval. „Dobre zlato ahoj." zakričala som mu a šla sa umyť.To je také nespravdolivé že chcem byť s ním a on stále niekde lieta. Teda teraz pracuje prvý raz ale predtým Zayn a teraz on. Švihne ma z takého života a za dva týždne začína škola. Ani pri najmenšom netuším čo budem robiť. Obliekla som a vyrazila za mamou do nemocnice. „Ahoj mami." pozdravila som ju pri dverách pretože som si všimla že už je hore. „Ako sa cítiš?" spýtala som sa. „Cítim to, ale je to oveľa lepšie ako včera..a zlatko, všetko najlepšie." povedala a nahla sa aby ma pobozkala. „A taktiež sa ti chcem ospravedlniť za to čo som spravila, zasa som mu naletela." „Ach mami, vôbec si s tým nerob starosti.Nechcem sa o tom rozprávať, zabudneme na to.Keď sa vyliečiš pôjdeme vybaviť potrebné veci na políciu." potom sme boli chvílu ticho. „A ako vlastne s Harrym?" povedala a ja som sa usmiala. „Nejako sa to otočilo a som zasa s ním." mama sa usmiala a povedala.„Vedela som to od prvej chvíle, boli ste pri sebe takí...iní." chvílu sme sa rozprávali a potom mi zazvonil mobil.To číslo som nemala uložené. Tak som zdvihla po slovensky.V telefóne sa mi ozval Niallov hlas. „Čo?" „Oh, ahoj Niall ja som len nevedla kto volá." „A aha, ty hovoríš inou rečou.Ja len chceme aby si dnes prišla na koncert.Strašne nám na tom záleží." „Nie Niall prepáč.Skutočne nemôžem chcem byť pri mame je na tom zle." „Prosím.Môžeš ísť za ňou hneď ráno..prosím." „Prepáč Niall ale neprehovoríš ma, nebola som s ňou dlho." potom ma len chvílu presviedčal a po čase to vzdal. „Kto to bol?" spýtala sa mama. „Niall." „Ty máš aj tretieho?" začala som sa smiať. „Nie mami, je to dolší člen Harryho skupiny.Teda nie Harryho skupiny ale skupiny v ktorej Harry je.Volajú sa One Direction a majú milióny fanúšikov po celom svete." mama sa zadivila. „Aha, mne to ajtak nič nehovorí. A ako sa tí chlapci volajú?" „Niall,Zayn,Liam,Louis a Harry." „No tak to si nezapamätám.Prečo sa nevolajú normálne?Napríklad Jozef,Tomáš,Ondrej,Daniel a Dominik? Prečo také exotické mená?" ano, moja mama je retardovaná. „Mami v anglicku sú to normálne mená ako u nás Jozef a Tomáš." „A to im nieje čudné?" „Nie mami nieje." „A čo ti ten...ten..ten čo ti volal chcel?" spýtala sa. „Chcel ma pozvať na ich koncert." „Ale veď bež, ja tu budem ešte dlho ale koncert tak rýchlo neuvidíš." začala ma presviedčať. „Ale uvidím mami.O to sa neboj, veď s ním chodím." „Ale na svoje narodeniny neuvidíš.Hovorím ti že máš ísť koli mne, okamžite tomu chlapcovi zavolaj a povedz že prídeš, a kludne sa môžeš zajtra vrátiť. Ja si dnes pospím a porozprávam s doktormi, jeden je tu taký pekný." povedal a pozrela sa smerom na chodbu. „A ty bež na koncert, nech ťa nevidím." nechcela som ísť ale mama ma presvedčila.Zavolala som Niallovi. „No tak idem Niall, mama na mňa nalieha." zakričal „Juchúú, hneď posieam lietadlo, tešííme sa ahój." prečo mi pripadá že niečo chystajú? Na hoteli som si pobalila veci a šla na letisko. Nebavilo ma sedieť stále v lietadle ale kôli Harrymu sa to oplatilo. Už boli tri hodiny keď som dorazila do Londýna. Na letisku ma čakalo len auto s šoférom ktorý vozí One Direction pretože chalani mali pred koncertom vela práce. Na hoteli ma ale čakali Eleanor a Danielle. Ako prvé som poriadne vyobímala Danielle a s Eleanor som sa objala tiež. „A kedy je vlastne koncert?" „O siedmej." odpovedala mi Eleanor. Potom sme sa začali obliekať. Ja som si obliekla rifle a pekný top. Chcela som si obuť balerínky ale Eleanor ma presvedčila aby som si obula topánky na opätku. Ale úprimne, opätky som neznášala, vadilo mi na nich chodiť od mojho incidentu na móle. S babami sme sa namalovali, potom sme sa chvílu rozprávali a poslali pre nás limuzínu.„Čo na to povieš?" spýtala sa Eleanor. „Je to len formalita, ale zvykla by som si na to." potom prišli novinári a ako vždy, všetko pokazili. V limuzíne mi naliala Eleanor víno. Keď som to ovoňala.„Oh, nie vďaka El, toto keby vypijem máte po krásnych šatách." tak podala môj pohár Danielle.Keď sme prišli pred halu myslela som že mi padne sánka. Nikdy som nevidela tolko pištiacich dievčat pri sebe. Bolo to neskutočné, bolo nestkutočné kolko dievčat žije len pre nich a toto nebola ani stotina. „Bože to je strašné.Fanatičky." povedala Eleanor. „Nieje to úžasné?Ten pocit že tolko ludí ťa miluje." „Hej, uvidíme čo si o nich budeš myslieť o pár týždňov.Zaspamovaný Twitter nenávistnými správami a každá druhá by ťa pohladom zabila." povedala Danielle. Vytúpili sme a všetky dievčatá sa rozkričali. Pozerala som na nich s nechápavým pohladom. Security odviedli dievčatá dovnútra a ja som tam stála. Jedno dievča mi natiahlo ruku a povedalo. „Prosím, prosím dotkni sa ma!!" Do očí sa mi navalili slzy. Prišla som k nej a objala ju. Dievča sa rozpišťalo. „Ticho, nekrič preboha.Veď ja niesom Harry." ďalšie dievčatá sa ku mne chceli nahrnúť ale security odviedla aj mňa.