Irresistible 1.časť

Patrick sa na mňa pozrel výsmešným pohľadom a potiahol si z cigarety. Potom sa ku mne priblížil aby mi mohol vyfúknuť dym do tváre, vedel ako veľmi to nenávidím. „Idiot! Prestaň už!“ zakričala som, vzala si svoju kabelku, rýchlo pri bare zaplatila za moje mojito ktoré chutilo ako sirupová voda a vybrala sa na odchod domov. Pri dverách som sa ešte ale otočila a svojmu hlúpemu bratovi venovala ešte krásne neslušné gesto. Potom som si niečo ešte popod nos zamrmlala a vybrala sa dlhým nočným Parížom domov. Po ceste som sa zastavila ešte ale v obľúbenej cukrárni aby som si tam kúpila výborný čokoládový koláč plnený jahodami. Ten som si vychutnávala celú cestu domov. Keď som prišla domov všetci už spali. Nechala som ale odomknuté dvere pre Patricka ktorý sa ako vždy vráti za hodinu s obrovskou hladinou alkoholu v krvi. Po ceste do svojej izby som sa zastavila ešte v izbe mojej malej sestry Sisi aby som zistila či spí. Spala, a tak krásne že som si neodpustila jej venovať bozk na líce. Potom som sa osprchovala, vyčistila zuby, prezliekla sa do pyžama a zaspala aj ja. Ráno ma zobudila Sisi keď sa po štvornožky docapkala k mojej posteli. Na jej tvári sa objavil obrovský úsmev keď som ju zdvihla a položila ju vedľa seba „Kto je moja malá krásna sestrička?“ spýtala som sa jej a ona sa schovala pod moju perinu „Kde tú malú Sisi máme?“ spýtala som sa do prázdna. Spod periny sa ozval jemný smiech. Potom som ju vybrala a poriadne vybozkávala. V tom sa ale do izby dotrepal môj idiotský brat. „Čau Caroline, dáš mi číslo na tú tvoju kamarátku čo tam včera s nami chvíľu sedela? Rád by som ju niekam pozval.“ povedal a oprel sa o zárubňu dverí. Bolo na ňom ale stále vidieť že nie je v poriadku. Naznačovali to kruhy pod očami a tupý výraz tváre. „Nie nedám...“ povedala som mu, zdvihla som Sisi na ruky a vyšla z dverí aby som sa šla spolu s malou naraňajkovať. „No tak Carol, prosím. Prepáč zato že som sa včera choval ako idiot, mal som asi osem panákov.“ „To ťa neospravedlňuje.“ vzdychol si „Už sa to nikdy nestane. Vieš že to robím len preto že tam sú chalani. Ale tá baba je fakt zlatá, veľmi sa mi páči.“ otvorila som chladničku aby som v nej našla nejaké jedlo ale jediné čo tam bolo, bolo mlieko a pár jogurtov. Jeden som hneď otvorila malej a posadila ju do jej stoličky. Ja som si vybrala mlieko a nasypala si do misky cereálie. „Nie Patrick to číslo ti nedám. Nie preto že som urazená zato čo si robil, na to som si už zvykla pretože si idiot ale Lenie je zadaná.“ buchol päsťou o stôl a odišiel „Kurník ja som to mal vedieť, každá pekná baba je zadaná. To len škraty ako ty sú voľné!“ zakričal z obývačky. Nemienila som sa s ním hádať. Jeho sprosté poznámky som ignorovala a zvykla som si na ne. V tom sa ale zo spálne vyrútil otec. „Patrick, rozprávaj sa so svojou sestrou slušne. A aspoň ju neklam, je to najkrajšie dievča v celom Paríži.“ povedal otec a usmial sa na mňa. Potom pobozkal Sisi a postavil si vodu na kávu.
Neskôr vyšla zo spálne aj moja mama, to som ale mala všetko upratané, navarený obed a malá Sisi sa hrala v izbe s bábikami. Niekedy som rozmýšľala nad tým či som mama ja alebo ona. „Dobré ráno.“ povedala a otvorila hrniec so zeleninovou polievkou. „To voní dobre.“ povedala a vybrala si tanier aby si mohla nabrať. Zatiaľ čo jedla polievku a listovala stránky módnych časopisov sa so mnou snažila rozprávať, ale nevedela to. Nikdy sa so mnou nevedela rozprávať, spýtala sa ma len čo je v škole, čo zasa vyviedol Patrick alebo či už Sisi jedla. Ale viac sme sa rozprávať nemohli. Keď som aj chodila s chlapcom, jediný kto to vedel bol otec. Ju to nikdy nezaujímalo. Vedela len nakupovať, chodiť na manikúry a ku kaderníčke. Ale nevadilo mi to, aspoň som bola odjakživa samostatná. Mohla by som kľudne žiť sama aj so Sisi a všetko by bolo v poriadku. Keď som uložila Sisi na poobedný spánok počula som ako mi v izbe zvoní mobil. Bola to Lenie. „Ahoj, čo povieš keby si večer vyrazíme do nejakého clubu?“ spýtala sa ma „Ahoj, prečo nie. Ak bude otec súhlasiť tak pôjdem. Hneď sa ho spýtam.“ prišla som do obývačky kde otec sedel na svojou veľkom gauči a jedol sušené ovocie. „Oci? Mohla by som ísť večer s Lenie von?“ spýtala som sa ho „Samozrejme.“ povedal a usmial sa „Vďaka oci.“ potom som si opäť priložila mobil k uchu „Tak môžeme! A kto všetko ide?“ spýtala som sa jej „To je prekvapenie, ale konečne ti predstavím toho môjho!“ zaradovala sa. „Fajn, tak to sa teším.“

                                                        Caroline

                                                                  Patrick