Irresistible 3.časť

„Prepáč.“ povedala som jej a usmiala som sa „Sme vo VIP zóne! Veď vieš aké to je keby sú tu medzi ľuďmi, ani by sme sa nepohli.“ v tom som si uvedomila že jej priateľ je členom nejakej skupiny. Stále mi púšťala ich pesničky a ukazovala jej fotky s Louisom ale ignorovala som to. Veľakrát som sa s ňou pohádala zato že som jej hovorila že aj tak ju podvádza a že jej zato vôbec nestojí. Pamätám si koľko sĺz vyplakala keď jej chodili výhražné správy od jeho fanúšikov. Možno to bolo dôvodom prečo som nechcela tú skupinu počúvať. Videla som slzy ktoré Eleanor vyronila len kvôli nim. Eleanor otvorila dvere do VIP zóny a nahodila obrovitánsky úsmev. „Stále mu o tebe hovorím len to najlepšie. Má ťa za bohyňu, tak si to nepokaz!“ povedala mi pomedzi zuby potichu aby to nikto nepočul. Usmiala som sa na ňu a pošepkala som „Bez obáv.“ Vykročila som spolu s ňou po sklenených schodoch ktoré viedli k pár gaučom a vlastnému baru. Vždy som sa nato pozerala zdola a bola som tu len raz. Aj to po zatváracej dobre a po pol hodinovom presviedčaní Bena aby ma tam pustil. Hneď ako sme vyšli hore sa predo mnou zjavil chalan ktorý mi bol známy z tých všetkých fotiek ktoré Eleanor dala na Facebook alebo Twitter. Potom som jedným očkom pozrela na ostatných ale tí mi nijako známy neboli. A na prvý pohľad ma ani nijako neoslovili. Moja predstava dokonalého chlapa bola úplne iná. „Ahoj ja som Louis. Ty si tá Parížska kamarátka Eleanor?“ podal mi ruku a spýtal sa. „Hej, to som ja, volám sa Caroline.“ odpovedala som. Eleanor plesala nadšením že som sa konečne po viac ako roku zoznámila s jej frajerom. Potom som prišla ku zvyšným trom chalanom. Ako prvé sa mi predstavil blondiak ktorému by som tipovala tak desať. Volal sa Niall. Potom tam bol niekto s hniezdom na hlave a volal sa Harry a nakoniec Zayn ktorý z nich troch bol asi najkrajší ale stále nič moc. V hlave som sa sama seba spýtala kto má týchto rád, asi nie baby v našom veku. Po trápnom predstavovaní som sa dostala k baru aby som si konečne mohla objednať nejaký drink. Tento barman tu hore ma nepoznal takže som mu nemohla povedať ako tradične. Tak som si vypýtala Mojito a potom si sadla vedľa tých chalanov. Ten s tým hniezdom na hlave sa so mnou snažil nadviazať kontakt ale videl že u mňa neuspeje a tak to po chvíli vzdal. Keď som dopila svoj drink, vybrala som sa na parket. Spýtala som sa chalanov či by šli a všetci sa postavili. Super, aspoň že nie sú nudní. Keď sme prišli dole stratili sme sa do najtemnejšieho kúta aby ich nikto nevidel. Nemohla by som mať takého chalana, stále si len na všetko dávať pozor. Nechápem ako to tá Eleanor vôbec zvláda. Potom pustili pesničku ktorú som v živote nepočula ale oni na ňu začali poriadne tancovať. „To je naša!“ zakričal Niall a začal skákať ako o život. Tancovali sme ako malé deti asi hodinu a potom sme sa museli ísť napiť. Ale tí chalani sa mi začali páčiť. Keď sme šli po schodoch chalani ich len tak prebehli a ja som ich musela opatrne prejsť pretože som nevedela ani dýchať. Keď som vyšla hore a pozrela pred seba, uvedomila som si že predo mnou niekto stojí. V tej tme som nevedela kto to je ale tá tvár mi bola tak povedomá. A on sa na mňa pozeral tak isto. Asi desať sekúnd som ho len tak pozorovala a potom som si zmyslela „Liam!“ on v tej istej sekunde zo seba vyhŕkol moje meno. „Môj bože!“ zakričala som. Spomenula som si ako som ho videla prvý krát. Bola som v Anglicku v tábore a mala som asi 13. A on tam prišiel s gitarou cez plece. Objal ma a povedal „Tak ty si teda vyrástla a opeknela! Panebože Caroline! Ty si tá Eleanorina najlepšia kamarátka?“ prikývla som. V tom k nám prišiel Niall „Vy sa poznáte?“ spýtal sa a vyčítavo pozrel na Liama. „Hej..“ povedal ale celý čas pozeral len na mňa. „Poď sa prejsť.“ povedal a chytil ma za ruku. Celý čas som sa ho snažila všímať, ako teraz vyzerá ale videla som len jemné črty tváre. Najradšej by som ho dostala niekam na svetlo a tam si ho poriadne poprezerala pretože keď mal 13 sa mi tak neskutočne páčil, ako môže vyzerať teraz?