Irresistible 4.časť

Pomaly sme vyšli von z clubu a Liam sa na mňa stále pozeral. Ako keby sa ma hanbil, len zakaždým na mňa pozrel kúskom oka a potom svoj zrak odvrátil niekam úplne inam. Asi priveľmi Paríž nepoznal a  tak som ho viedla ja, a samozrejme niekam pod svetlo aby som ho mohla poriadne vidieť. Tak som s ním pomaly smerovala k centru a preberala všetko možné. Hovoril mi o tom ako sa dostal k spevu, ako sa má jeho rodina a ako mu už niekedy sláva začína liezť na mozog. Potom sme konečne dorazili do centra a tam sme si sadli na lavičku. A ja som ho mohla nerušene pozorovať popritom ako sme sa bavili o Paríži. Ako prvé, ale to som si všimla už aj v clube ma zaujali jeho krátke vlasy. Vtedy ich mal dlhé až mu padali do tváre. Veľakrát šiel v tábore na dievčenské vychádzky pretože si všetci mysleli že je dievča. Potom som ale spadla do jeho očí ktoré sa mi tak neskutočne veľa páčili aj po prvýkrát keď som ho videla. Venovala som pohľad každej miniatúrnej časti jeho tváre.  Mihalniciam ktoré boli husté a dlhé a jeho oči robili ešte viac dokonalými. Jeho lícnym kostiam ktoré sa mu pri každom úsmeve tak krásne vyrysovali. Pozerala som nato ako je oblečený, ak by ho videl niekto z mesta vedel by že nie je odtiaľto. Parížsky chalani majú úplne iný štýl obliekania, sú skôr elegantní. A Liam mal na sebe modrú mikinu s potlačou nejakej rozprávky, tmavé džínsy a tenisky. Ale možno to jeho štýl ani nebol, veď hviezdy majú plné skrine oblečenia a každý kúsok je o niečom úplne inom. Keď som si ale poprezerala celého nového Liama Payne naskočila téma ktorá ma až priveľmi zaujala, on sa ma ako prvý spýtal či mám priateľa a ja som mu samozrejme odpovedala nie pretože som žiadneho nemala. Keď som sa ho spýtala na to isté chvíľu bol ticho „Nie, rozišli sme sa pred pár dňami aj keď všetci si myslia že sme stále spolu. Ostali sme ale kamaráti.“ chvíľu som bola ticho aby som nahodila dramatickú atmosféru a potom som len tak so smutným výrazom tváre prikývla že mu rozumiem. Po chvíli ticha ale pokračoval v debate „Je pre mňa ale divné nájsť si priateľku keď si všetci zvykli na ňu. Budem označovaný za sukničkára. V tomto priemysle človek nemá šancu na omyl pretože potom je bez názoru alebo troska. Ani nevieš ako sa skrývame ak sme s nejakým dievčaťom. Harry, neviem či si si ho všimla, má strapaté vlasy a....“ prerušila som ho „Viem kto to je.“ potom sa jemne usmial a pokračoval „Ten mal strašne veľa dievčat. Ale ani o jednej sa nevedelo, je to ťažké pretože ak by ho videli každý týždeň s druhou stratil by polovicu fanúšikov. On ani nemá ako dievča spoznať, nevie si nájsť tú pravú pretože ak by s ňou vyšiel do kina boli by toho plné noviny a ak by nedajbože na ďalší deň šiel s druhou mal by po kariére.“ vzdychol si a ironicky sa usmial „A neviem prečo hovorím o Harrym keď to teraz budem mať tak isto. Louis to má najľahšie, má Eleanor a môže s ňou ísť kamkoľvek...“ nevedela som čo mu mám nato povedať a tak som len bola ticho. Nerozumela som sa do toho. Ale keď mi už po chvíli začalo byť to ticho trápne tak som niečo povedala „Ak to bude tá pravá tak ju nemusíš skúšať pretože budeš vedieť že je to tá pravá od prvej chvíle čo ju stretneš.“ usmiala som sa. V tom zdvihol sklesnutú hlavu ku mne a nádherne sa usmial až vo mne čosi pohlo. „Vďaka Caroline, máš pravdu.“ potom ma objal a ja som sa poriadne nosom zaryla do jeho krku a nádhernej vône. Nerozmýšľala som nad pocitmi ktoré som začínala cítiť pretože som vedela že ich musím okamžite vymazať zo svojej hlavy.